V Petrohrade spochybnili náboženskú slobodu katolíkov. Vatikán reaguje veľmi opatrne

Stalo sa to pred týždňom, v Rusku oslávili katolícku Veľkú noc po svojom. Opozičné zdroje informujú, že v Petrohrade polícia prerušila obrad zapálenia svätého ohňa pred katolíckym Kostolom svätej Kataríny. Dôvodom bolo, že kňazi vraj vopred neoznámili miestnym úradom, že uskutočnia toto podujatie – hoci sa koná každoročne práve v tomto čase. Veď kedy inokedy by sa malo konať?  

Pozornosť novinárov pritiahol ani nie tak tento incident sám osebe (napokon, nie je v terajšom Rusku veľmi unikátny, štát sa obáva akýchkoľvek verejných aktivít), ako to, že sa to stalo presne sto rokov po dni, keď boľševici zastrelili petrohradského dekana a rektora tej istej katedrály Konstantina Budkeviča (Konstanty Romuald Budkiewicz). Tento pápežský prelát bol popravený práve na Veľkú noc roku 1923.

Konstantin Budkevič (1867-1923). Foto: wikimedia

Predchádzal tomu hanebný súdny proces, v ktorom veľkú skupinu katolíckych kňazov obvinili z kontrarevolučnej činnosti. Prokurátor nepredložil žiadne dôkazy, podkladom pre verdikt bolo len to, že si plnili svoje povinnosti. Jeden kňaz bol napríklad odsúdený len za to, že keď ho prišli zatknúť, modlil sa na kolenách. Komunistický súd to vyložil ako demonštratívny odpor.

Vtedajší prokurátor sa neostýchal a adresoval mu tieto slová: „Vaše náboženstvo – pľujem na vás, ako na každého katolíka, pravoslávneho, žida, mohamedána a iných. (…) Neexistuje iný zákon, ako zákon sovietsky a podľa tohto zákona musíte zomrieť.“

Argumentom pre takýto nehorázny postup bola okrem boľševickej politiky radikálneho sekularizmu a znárodňovania cirkevných majetkov aj sovietsko-poľská vojna v rokoch 1919 – 1920 – katolíkov, z ktorých väčšina boli Poliaci, štátne orgány vnímali ako „piatu kolónu“ nepriateľského štátu.

V dôsledku toho boli vedúci predstavitelia vtedajšej ruskej katolíckej komunity – arcibiskup Ján Cieplak a monsignor Butkevič – odsúdení na smrť, plus ďalších 13 kňazov na rôzne tresty odňatia slobody. Butkeviča zabili takmer okamžite a bolo to zámerne a demonštratívne urobené práve na Veľkú noc, najväčší katolícky sviatok, ktorý sa však nekryje s pravoslávnym sviatkom Veľkej noci.

Je zaujímavé, že tieto udalosti vtedy vyvolali ostrú medzinárodnú reakciu. Protesty boli početné, napríklad aj od Mussoliniho, ktorého si Lenin veľmi vážil. Protesty mali na sovietske orgány a ich rozhodnutia vplyv. Cieplakovi popravu nahradili väzením a následne ho deportovali do Poľska.

Je symptomatické, že oficiálna rehabilitácia Butkeviča a ďalších nespravodlivo odsúdených kňazov sa v Rusku uskutočnila až na konci roku 2021(!). Bolo to urobené potichu a bez oficiálnych oznámení.

Vtedy sa však zdalo, že toto rozhodnutie môže priniesť „uvoľnenie napätia“, keďže nešlo len o rehabilitáciu konkrétnych ľudí (čo je, samozrejme, najdôležitejšie), ale aj o prehodnotenie prípadu, ktorý dlhé roky kazil vzťahy medzi Ruskom a Svätou stolicou. Dnes už vieme, že to bolo určené ako gesto na prípravu druhého stretnutia pápeža Františka s patriarchom Kirillom. Ich predchádzajúce stretnutie, prvé v histórii po Veľkej schizme v roku 1054, sa konalo v Havane v roku 2016, k druhému stretnutiu však už nedošlo. Aj keď pápež oň stojí, vypuknutie vojny na Ukrajine zničilo aj tieto plány.

A teraz, opäť na Veľkú noc, prišli predstavitelia ruských úradov do katolíckeho kostola, aby narušili jeho sviatostnú a legálnu činnosť. Boli tým porušené princípy náboženskej slobody.

Pozoruhodná je oficiálna reakcia cirkevného vedenia. Kancelária pomocného biskupa rímskokatolíckej arcidiecézy v Petrohrade vydala špeciálne vyhlásenie, v ktorom – čítajte dobre – uznala vlastnú vinu za to, čo sa stalo. Vraj urobila chybu a naozaj bolo treba upozorniť úrady štátu.

Vyhlásenie je napísané v zmierlivom duchu a nezameriava sa na náboženskú podstatu konfliktu (zrušený rituál), ale na to, že polícia voči nim postupovala slušne a bez násilia. Je cítiť, že Vatikán sa snaží v Rusku zastávať  zmierňujúce pozície a nemá záujem o žiadne vyostrovanie vzťahov.

No je tu ten tieň 100. výročia.

Udalosti z roku 1923 ešte nezmizli v hlbinách histórie, procesy beatifikácie arcibiskupa Cieplaka a monsignora Butkeviča pokračujú. Ich povýšenie na oltár by sa zároveň dalo pochopiť ako obvinenie Ruska z predchádzajúcich zločinov. Politika určite komplikuje tieto procesy blahorečenia, ktoré trvajú už od roku 1952, respektíve od roku 2003.

A je tu ešte jedna dôležitá podobnosť. Poľsko je dnes opäť v prvej línii kritikov a odporcov Ruska a poľský vplyv v ruskom katolicizme je stále dosť citeľný. Úrady môžu byť znova v pokušení stotožniť aktivity ruskej katolíckej cirkvi s Poľskom a vidieť v katolíkoch záujmy iného štátu.

V Rusku sa dnes všetko vníma výhradne cez prizmu vojny na Ukrajine. Na udalostiach v Petrohrade možno vidieť temnú symboliku a znamenie našej doby, ktoré sú až nebezpečne blízko toho, aby v niečom opakovali najhoršie stránky ruských dejín.