Jedzte menej mäsa. Najväčší nemecký producent biopalív má plán, ako zvýšiť ich výrobu

Pôda na pestovanie plodín vhodných na výrobu biopalív by sa dala získať aj zmenou stravovacích návykov populácie. Odporúča to najväčší nemecký výrobca tohto druhu pohonných látok.

Claus Sauter. Foto: Verbio

Claus Sauter. Foto: Verbio

Európska komisia pred niekoľkými týždňami ustúpila tlaku krajín na čele s Nemeckom a povolila registráciu nových automobilov so spaľovacími motormi aj po roku 2035, ale za predpokladu, že budú jazdiť na takzvané uhlíkovo neutrálne pohonné látky.

Toto rozhodnutie v Európe zákonite extrémne zvýši dopyt nielen po syntetických palivách, ale aj po takzvaných biopalivách, ktoré sú vyrábané aj z typických poľnohospodárskych plodín, ako sú napríklad kukurica, pšenica alebo cukrová repa.

Čitateľ, ktorý v tomto momente predpovedá zvýšenú mieru debát o tom, či pôdu využívať na zaobstaranie potravy alebo pre výrobu palív, predpovedá správne.

Jedzte menej mäsa

Najväčší nemecký výrobca biopalív Verbio už túto dilemu rozlúskol. A to nasledovným spôsobom – „musíme jesť menej mäsa“. S týmto odkazom prišiel konkrétne Claus Sauter, generálny riaditeľ tejto spoločnosti v rozhovore pre portál Taz.

„Na výrobu jedného kilogramu hovädzieho mäsa potrebujete až desať kilogramov obilia ako krmiva,“ povedal v interview Sauter. „Výroba mäsa je plytvaním energie,“ doplnil a poukázal aj na morálnu stránku veci.

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) však vo svojom Poľnohospodárskom výhľade na roky 2022 – 2031 predpovedá, že globálna produkcia mäsa sa v budúcnosti, naopak, zvýši. A to najmä vďaka rastu dopytu v krajinách s nižšími príjmami a veľkou pôrodnosťou.

„To je nezmysel,“ oponoval Sauter. „Spotreba mäsa sa nezvýši, pretože ak má farmár alternatívneho a spoľahlivého odberateľa, ktorý mu platí slušné peniaze, tak už mäso vyrábať nebude,“ uviedol riaditeľ, čím mal na mysli práve bioenergetický priemysel.

Ekológovia: A čo tak lesy?

Niektorí ekológovia však priestor na zvýšenú výrobu agropalív nevidia a uvoľnenú pôdu by radšej využili inak. „Ak musíme pestovať menej obilia na produkciu mäsa, mali by sme radšej nechať opäť rásť les na otvorených plochách namiesto pestovania plodín na agropalivá,“ oponoval Martin Hofstetter, poľnohospodársky inžinier organizácie Greenpeace.

Verbio je akciová spoločnosť s nedávnym ročným obratom okolo jednej miliardy eur a 1 300 zamestnancami v Sasku-Anhaltsku, Brandenbursku a v zahraničí. Verbio sa sústreďuje práve na produkciu biopalív prvej generácie a vyrába pomerne málo biopalív druhej generácie.

Ako už vyplynulo z kontextu, biopalivá prvej generácie sa dajú pripraviť z rôznych cukornatých plodín, škrobnatých a olejnatých plodín. Pri výrobe biopalív druhej generácie hrajú zasa rolu odpady z lesa, lístie, ihličie, kôra, piliny, slama, seno a rôzne poľnohospodárske zvyšky. V budúcnosti by sa mohli v hojnej miere využívať aj biopalivá tretej generácie vyrobené z morských rias alebo zo siníc.

Nemecká vláda je pri nich nejednotná

Podľa plánu, ktorý vypracovali ministri za stranu Zelených, ministerka životného prostredia Steffi Lemkeová a minister poľnohospodárstva Cem Özdemir, sa biopalivá na báze plodín majú v Nemecku postupne vyradiť do roku 2030. Namiesto toho by sa mala poľnohospodárska výroba „koncentrovať na potraviny“, povedal Lemkeová v januári.

Plán sa však stretol s odporom v nemeckej vládnej koalícii, pričom ministerstvo dopravy na čele s ministrom Volkerom Wissingom tvrdilo, že by sa mali využiť všetky možnosti na zníženie emisií v sektore dopravy. Pripomeňme, že Wissing stál azda v najväčšej miere za odporom proti plánu eurokomisie zakázať všetky autá so spaľovacím motorom po roku 2035. Vnútrovládna dohoda sa zatiaľ nedosiahla.

Biopalivá na Slovensku

Téma biopalív rezonuje aj u nás. Slovenská vláda totiž rozvoj výroby a využívania biopalív podporuje prostredníctvom legislatívy a technických noriem, ktoré stanovujú podiel biozložky v palivách využívaných na území našej krajiny.

Minulý rok v septembri Združenie pre výrobu a využitie biopalív (ZVVB) upozornilo, že na Slovensku v súčasnosti biopalivá nahrádzajú až 6,5 percent spotreby fosílnych palív, čo predstavuje úroveň 190-tisíc ton ropy, ktorú by inak Slovensko muselo doviezť. 

V našej krajine minulý rok na jeseň dokonca otvorili prvú čerpaciu stanicu na bionaftu s označením B30. Vyrástla v Leopoldove a je otvorená nepretržite. Ponuka vozidiel, ktoré dokážu jazdiť na naftu B30, je však značne obmedzená.