Biskup Hongkonskej diecézy Stephen Chow Sau-yan je na oficiálnej návšteve v Pekingu. Je to prvý raz za posledných temer 30 rokov, čo prišla oficiálna cirkevná návšteva z tejto autonómnej oblasti do hlavného mesta Čínskej ľudovej republiky.
Spolu s ním je v delegácii tiež jeho pomocný biskup Joseph Ha Čchi-šing. Prichádzajú na pozvanie svojho náprotivku, ktorý stojí na čele Pekinskej diecézy, teda Josepha Li Šana. Delegácia dúfa, že ukáže poslanie svojej diecézy v bývalej britskej kolónii: byť cirkvou, ktorá je mostom a podporuje výmenu a interakciu s cirkvou v pevninskej Číne.
Ojedinelá misia v Pekingu pritiahla pozornosť západných médií. Upozornili na kontroverznú tajnú zmluvu medzi týmto štátom a Svätou stolicou o menovaní biskupov. Vatikán ju na jeseň 2022 opäť obnovil napriek rastúcej mediálnej i vnútrocirkevnej kritike. Strojca dohody, štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin v minulosti pripustil, že kritika Ostpolitik [pôvodne východnej politiky kompromisu voči sovietskemu bloku, pozn. red.] voči Pekingu „je oprávnená“. Situácia je podľa neho "extrémne komplexná a ťažká, kde môžu byť rôzne pohľady na vec“.
Podľa neho ide o politiku malých krokov. Má zmysel najmä z dlhodobého hľadiska, lebo čínskeho draka sa snaží začleniť do medzinárodného dialógu, dodávajú zástancovia dohody.
Súčasná niekoľkodňová návšteva je pastoračná a styky s vládnymi predstaviteľmi neboli ohlásené. Napriek tomu sa predpokladá, že dohoda bude taktiež témou rozhovorov.
Vzťahy s Čínou
Bez ohľadu na zámer hongkonskej delegácie cesta do Pekingu poslúži ako pozitívny marketingový ťah pre cirkevnú politiku tamojšieho komunistického režimu, myslia si niektorí pozorovatelia. Sino-vatikánska zmluva mala umožniť pápežovi Františkovi menovať niekoľkých biskupov. Avšak nedávno Ríša stredu nominovala ďalšieho bez schválenia Ríma, informovali médiá začiatkom apríla 2023. Tentoraz vláda mala vybrať hlavného pastiera Šanghajskej diecézy, ktorým je Joseph Shen Bin.
Jeden z predchodcov Chow Sau-yana, kardinál Joseph Zen Ze-kiun, viackrát kritizoval spomínaný dokument. Podľa neho je každý Číňan vydaný na milosť komunistickej strane, a preto s ňou nemožno viesť spravodlivý dialóg. Biskupi sú potrební, no aj aktuálna zmluva umožňuje svätiť nehodných veriacich. V čase prenasledovania môžeme byť zbavení prijímania sviatostí, no neslobodno zavrhnúť vieru. Kardinál Zen v minulosti taktiež povedal, že terajšia vatikánska Ostpolitik chce v jeho domovine dosiahnuť "jednotu cirkvi vo vtáčej klietke".
Vatikán nemá oficiálne diplomatické vzťahy s východoázijským štátom. Chcel by však otvoriť styčný úrad v Pekingu na zlepšenie komunikácie a spolupráce, písalo sa už v roku 2022. Zámer tento týždeň potvrdil riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Matteo Bruni pre britský denník Financial Times. V čase, keď sa zostrujú konflikty medzi Spojenými štátmi a Čínou, by mohol zohrať Vatikán konštruktívnu zmierovaciu rolu.
Komunistická vláda v krajine ázijského draka získava nelichotivé miesta v rôznych prieskumoch náboženskej slobody. Pápežská nadácia Pomoc trpiacej cirkvi tam zaznamenala zhoršenie perzekúcie kresťanov.
Obzvlášť na zavraždené rehoľníčky v Jemene, ale aj na kresťanské svedectvo krvi prítomné v každom kúte sveta si spomenul pápež František na stredajšej generálnej audiencii. "Modlime sa teda, aby sme sa neunavili svedčiť o evanjeliu aj v čase súženia. Nech sú všetci svätí mučeníci semienkami pokoja a zmierenia medzi národmi pre ľudskejší a bratskejší svet v očakávaní nebeského kráľovstva," povedal rímsky biskup.
Cirkev každoročne 24. mája slávi Svetový deň modlitby za cirkev v Číne, ktorý ustanovil pápež Benedikt XVI.
Počet katolíkov v Číne je neznámy
Nevieme, koľko Kristových nasledovníkov je v najľudnatejšej krajine. Výskumník Daryl Ireland z Bostonskej univerzity si myslí, že v uplynulom období nikde nerástol počet kresťanov tak ako v tomto štáte. Odhaduje ich na sto miliónov.
Viaceré zdroje zaokrúhľujú počet tamojších katolíkov na šesť miliónov. Iné hovoria o ďalších šiestich miliónoch. Ide o "nezaregistrovaných" či "podzemných" veriacich, ktorí sú lojálni pápežovi, no odmietajú vernosť komunistickej vláde.
Prvý jezuitský pápež vymenoval svojho rehoľného spolubrata Stephena Chow Sau-yan na čelo bývalej britskej kolónie v roku 2021. Bolo to po viac než dvojročnom období, čo nebol cirkevný úrad obsadený, keďže od smrti jeho predchodcu (Michael Yeung Ming-cheung) uplynuli viac než dva roky. Nominácia sa azda oneskorila preto, že argentínsky pápež nechcel žiadnym ani nepriamym spôsobom zasiahnuť do prebiehajúcich prodemokratických hongkonských protestov. Michael Ming-cheung bol považovaný za ich silný hlas rovnako ako jeho významný predchodca, spomínaný kardinál Zen.