Od „Pápežovho exorcistu“ sa dištancoval pápež i exorcisti

Už samotný Crowov vzhľad a jeho herecké stvárnenie jedného z najznámejších exorcistov súčasnosti naznačujú klasické hollywoodske maniere. Austrálsky režisér Julius Avery siahol po ošúchanom „katolíckom“ klišé: nechýba inkvizícia, sprisahanie v štýle Da Vinciho kódu či mocenské ambície najvyšších cirkevných predstaviteľov, ktorí popierajú existenciu diabla. Vo filme konkrétne vidíme pátra Amortha pri vyšetrovaní desivého posadnutia malého chlapca, ktoré sa končí odhalením dávneho sprisahania, ktoré sa Vatikán stáročia snaží udržať v tajnosti. Skrátka, nájdeme v ňom takmer všetko. Okrem samotného otca Amortha. Vo filme chýba don Amorth typický svojou vierou, svojou láskou k Panne Márii, pokojom čerpaným pri eucharistickej adorácii, svojím úsmevom, plešinou, jemnou iróniou, ale najmä milosrdenstvom voči ľuďom zdevastovaným duchovným zlom. Túto absenciu Averyho film špeciálnymi efektmi nenahradil ani zďaleka.

Vatikán sa od hollywoodskej produkcie dištancoval, zatiaľ čo Medzinárodná asociácia exorcistov (IAE) ostro kritizovala už samotný trailer. Film je podľa nej „nedôveryhodným pošpinením a má domýšľavý názov“. Asociácia tiež uviedla, že „dej filmu rozsieva pochybnosť o tom, kto je tu skutočný nepriateľ, či diabol alebo cirkevná moc“. Okrem toho je vo filme prezentovaný exorcismus ako abnormálny a monštruózny jav, pričom hlavným protagonistom je démon s jeho ťažko zvládnuteľnými reakciami. Pri exorcizmoch slávených cirkvou je pravdou pravý opak. Vo filme dôjde dokonca k posadnutiu samotného exorcistu, čo rovnako nekorešponduje s reálnym príbehom dona Amortha. Asociácii tiež prekáža málo vierohodné vykreslenie pápeža, ktorého stvárnil taliansky herec Franco Nero. Kritika neobišla ani špeciálne hororové efekty, ktoré podľa Asociácie realitu neprimerane skresľujú, čo nasvedčuje snahe režiséra Averyho prepojiť slávneho exorcistu so slávnym gladiátorom spred 20 rokov v inej aréne.

Namiesto „Pápežovho exorcistu“ asociácia ponúka overenú alternatívu vo forme 122 minútového dokumentu z roku 2022 „Libera nos. Il trionfo sul male“ (Osloboď nás. Víťazstvo nad zlým), ktorý natočili Giovanni Ziberna a Valéria Baldan pod supervíziou asociácie a venovali ho donovi Amorthovi. Tento dokument odhaľuje pravú tvár exorcizmu, ktorá je výsostne radostnou a nie hororovou udalosťou, pretože sa pri nej zakúša živá prítomnosť Ježiša Krista a spoločenstva svätých, ktorí trápenú osobu oslobodzujú z moci a vplyvu Zlého. Medzinárodnú asociáciu exorcistov založil don Gabriele Amorth ešte v roku 1994 a bol jej doživotným čestným predsedom. Asociácia bola cirkevnoprávne uznaná v júni 2014 a dnes združuje viac než 800 exorcistov z celého sveta.

Kto bol Gabriele Amorth?

Gabriel Amorth sa narodil v roku 1925 v severotalianskej Modene. Ako 22-ročný vstúpil do Spoločnosti sv. Pavla a za kňaza bol vysvätený v roku 1951. Zhruba 30 rokov vydával katolícky mesačník Madre di Dio (Božia Matka). Službu exorcistu začal vykonávať až v roku 1986 vo veku 61 rokov, pričom vykonal viac ako 70-tisíc exorcizmov. Bol známy svojimi tvrdeniami, že diabol môže posadnúť jednotlivcov, ale aj celé skupiny. Podľa Amortha boli posadnutí démonom napríklad všetci nacisti či teroristi Islamského štátu.