Uplynulý víkend sa v sále Slovenského rozhlasu uskutočnilo Slávnostné odovzdávanie Národných filmových cien Slnko v sieti. V priamom prenose ho odvysielala verejnoprávna televízia RTVS.
Ocenenia sa dočkala aj filmová adaptácia slávneho románu Jozef Mak z pera spisovateľa Jozefa Cígera-Hronského, ktorú režíroval úspešný režisér Peter Bebjak.
Bebjak vo svojej ďakovnej reči poďakoval všetkým tvorcom a hercom, ktorí sa na snímke podieľali. Na záver sa však vyjadril aj k spoločenskej situácii. Podľa vlastných slov chcel povedať „niečo, čo má zmysel“.
Žiaľ, nepodarilo sa to.
„Chcel by som si zaspomínať na 12. október minulého roka, keď sa zmenilo vnímanie spoločnosti. Ukázalo sa, ako je na tom naša spoločnosť úboho,“ povedal tvorca, pričom narážal na dvojnásobnú vraždu pred bratislavským LGBT barom Tepláreň.
„Len preto, že je niekto iný, nemá nikto právo siahnuť mu na život. Len to, že nevieme pracovať a fungovať s inakosťou, nemá jednoducho znamenať, že by inakosť mala byť odsudzovaná,“ pokračoval.
Na záver krátkeho vystúpenia nechýbal otvorený politický apel na to, aby sme sa v predčasných voľbách rozhodli pre ľudí, ktorí nešíria „hlúposť, dezinformácie, ktorí nie sú za korupčnými aférami“. A to vraj preto, aby sa „nestalo, že sa zobudíme a budeme ľutovať, že tu žijeme. Ale aby sme sa zobudili a boli znovuzrodení“. To, ktoré strany a ktorí ľudia to sú, samozrejme, tušíme.
Krátky prejav sprevádzal potlesk publika.
Bebjakov konštrukt je však – najmä vo svojom úvode – otvorenou manipuláciou, ktorej závažnosť podčiarkuje fakt, že prichádza dlho po tom, ako boli všetky hlavné body mainstreamovej interpretácie tejto tragédie spoľahlivo vyvrátené.
V prvom rade, vrah Juraj Krajčík nebol žiadnym zrkadlom slovenskej spoločnosti, ale produktom americkej neonacistickej scény inšpirovaným masovými vrahmi zo Západu. Toto je oficiálna verzia, s ktorou pracujú aj vyšetrovatelia. Vravieť preto, že 12. október ukázal „úbohosť“ našej spoločnosti je nielen klamlivé, ale, samozrejme, aj nepochopiteľne paušalizujúce.
Po ďalšie, medzi mierou útokov na príslušníkov LGBT komunity v určitej spoločnosti a mierou akceptácie LGBT agendy neexistuje jasná súvislosť. Štandard na to upozornil v samostatnom článku. Inými slovami, na Západe, kde homosexuáli majú právo na uzavretie manželstva či adopciu dieťaťa, sú útoky pomerne bežné a sú ich tisícky.
V Holandsku bolo v roku 2021 až 716 útokov na homosexuálov, vo Francúzsku 3 790 útokov, v Spojenom kráľovstve dokonca vyše 30-tisíc takýchto zdokumentovaných útokov. V Nórsku bol minulý rok tiež teroristický útok na homosexuálny bar, vrah zabil dvoch ľudí, desiatich zranil, k teroristickým útokom dochádza opakovane v USA, Francúzsku a ďalších štátoch.
Vyplýva z toho, že je americká, francúzska, britská, holandská či nórska spoločnosť „úbohá“? Ako nám tento jav Bebjak vysvetlí? Pôjde zrazu už iba o individuálne zlyhanie alebo príde iné kľučkovanie?
Po tretie, zatiaľ čo progresívci útok zneužili a odštartovali dúhovú výpravu proti celej spoločnosti (na čo teraz nadviazal aj Bebjak), na svetlo sveta postupne prenikali správy o tom, že o internetovej skupine Terrorgram Collective, v ktorej bol Krajčík aktívny, kompetentní vedeli už pred streľbou.
„Činnosť členov komunity Terrorgram NAKA vyhodnocovala už aj pred dňom 12.10.2022,“ potvrdila pred niekoľkými týždňami pre Štandard Zuzana Hrabovská z Odboru komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru.
Potvrdzuje sa tým, že v prípade útoku šlo skôr o zlyhanie bezpečnostného aparátu, čin od slovenskej mentality odizolovaného jednotlivca a že poučovanie väčšinovej konzervatívnej spoločnosti je od začiatku mimo misu.
Ak je niečo úbohé, tak potom skutočnosť, že lži o Zámockej s cieľom potupiť vlastnú krajinu sa šíria aj pol roka po vražde. A to na vlnách verejnoprávnej televízie a za potlesku tunajšej elity, pán Bebjak.