Lívia Halmkan Smiešna o zákaze pornografie: Je právo pozerať sa na sex iných ľudí väčšie ako ochrana duševného zdravia detí?

Poslanec Martin Čepček nedávno predložil do Národnej rady návrh na obmedzenie pornografie. Odpoveďou na to bol výsmech, často až nenávistné komentáre na sociálnych sieťach. Ako to vnímate vy ako človek, ktorý sa o pornografii rozpráva s deťmi?

Som veľmi prekvapená z výsmechu. Či je to nejaký politický strategický krok poslanca Čepčeka alebo nie, to ma vôbec nezaujíma a neviem to posúdiť. Vidím to ako druhoradú vec. Vítam takýto krok, lebo už päť rokov všade, kam chodím, hovorím, že Slovensko by malo mať legislatívu na ochranu detí pred pornografiou. Preto som veľmi prekvapená z odozvy novinárov, ako aj z komentárov na sociálnych sieťach.

Pre mňa to znamená, že buď nechcú vidieť tento problém, alebo ho naschvál zľahčujú, aby mali právo pozerať pornografiu aj naďalej bez akýchkoľvek obmedzení. Inak tomu ťažko rozumieť, pretože kadekoľvek chodím a s kýmkoľvek sa rozprávam, ešte nikdy som nepočula názor, že je v poriadku, že deti pozerajú porno. Naopak, všetci tvrdia, že by sme s tým niečo mali robiť. A keď to niekto predloží do parlamentu, tak je z toho zrazu výsmech. Spôsob, ako by sme mohli deťom obmedziť prístup k pornu, bude asi komplikovaný a notárov do toho ťahať nie je dobrý nápad. Ale dúfam, že prídeme na niečo, čo bude prijateľné a realizovateľné.

Prečo si myslíte, že by sme sa mali začať zaoberať ochranou detí pred pornografiou?

Odporučila by som každému čitateľovi, aby si v tejto chvíli otvoril pornografickú stránku a pozrel sa na to očami svojich detí. Z mojich dát vychádza, že deti prichádzajú do kontaktu s pornografiou v priemere vo veku 11 rokov. V anonymnom dotazníku, cez ktorý to zisťujem, sú stovky odpovedí detí, že prvý kontakt s pornom mali vo veku osem, deväť či desať rokov. Priemer je jedenásť. Až 90 percent opýtaných detí už porno videlo, iba desatina nie. Polovica detí sa vracia k pornografii pravidelne. Toto sú surové dáta z roku 2021 na vzorke tisíc detí a z roku 2022 zo vzorky zhruba 1 500 detí.

Čo robí sledovanie pornografie s deťmi?

Ak je ich prvý kontakt so sexualitou cestou absurdného ponižujúceho porna, tak toto je ich prvý obraz o tom, čo je to sex a čo by mali očakávať od sexuality. Osobne si myslím, že niekde vo vnútri cítia, že sex má byť niečo príjemné, niečo pekné, no po zhliadnutí porna v nich nastáva konflikt, pretože sa musia vyrovnať priam s traumatickou informáciou, ktorá je v rozpore s ich túžbou.

Takže u nich dochádza k zhnuseniu zo sexu?

Poviem to na príklade. Keď idem medzi ôsmakov a deviatakov, čítam im príbehy dospelých ľudí, ktorých pornografia nejako ovplyvnila. Sú to štyri príbehy. Všetky sú skutočné, mám ich z poradne projektu NePornu. Jeden z nich je o žene, ktorá pozerala porno od svojich siedmich rokov a ako dospelej sa jej hnusí akýkoľvek sex. Nie je schopná nadviazať kontakt, vzťah. Keď sa mladých ľudí v škole opýtam, či sú z toho prekvapení, odpovedajú, že nie. Vôbec sa tomu nečudujú. Toto je jeden z veľmi nepríjemných dôsledkov, keďže to, čo vidia, sa im natoľko zhnusí, že vôbec nebudú mať záujem o sex a intimitu.

Aké sú ďalšie príbehy? Skúste cez ne priblížiť dôsledky sledovania pornografie aj našim čitateľom.

Druhý príbeh je o mužovi, ktorý začal sledovať pornografiu ako pätnásťročný a ako osemnásťročný si uvedomil, že trpí erektilnou dysfunkciou. Keď som sa v NePorne pýtala, koľko klientov ich kontaktuje pre erektilnú dysfunkciu, povedali mi, že to je väčšinou prvý problém, s ktorým za nimi ľudia prídu. Podľa dostupných informácií sa erektilná dysfunkcia týka 30 percent mužov do tridsať rokov. Zo štúdie, ktorá sa robila v Spojenom kráľovstve a ponúkli ju projektu NePornu, je to až 50 percent. Nech už to je každý druhý alebo každý tretí muž, je to veľmi vysoké číslo.

Erektilnú dysfunkciu spôsobuje sledovanie porna?

Je špecifická v tom, že mladý muž nemá problém s erekciou pri sledovaní porna, ale pri styku s reálnou osobou áno. Na základe tohto sa dá usúdiť, že za problémom s erekciou je dlhodobé sledovanie pornografie.

Tretí príbeh?

Ten je o žene, ktorá zistila, že jej manžel je závislý od pornografie, čo veľmi narušilo ich dôveru. Obzvlášť preto, že muž nemal záujem o sexuálnu intimitu s ňou. Tvrdil jej, že na to nemá chuť, no ona potom zistila, že keď boli spolu na dovolenke alebo na výlete, tak tam sledoval pornografiu. Povedala mu, že toto je niečo, pred čím nie je ochotná privrieť oči. Dopadlo to tak, že až po niekoľkých rokoch abstinencie od porna bol schopný mať normálny sexuálny život.

Inými slovami, dá sa povedať, že porno ničí vzťahy.

Sexuálny rozmer v manželstve alebo partnerskom vzťahu je dôležitý. A ak partneri nedokážu zažívať sexuálnu intimitu, tak to bude veľmi ovplyvňovať ich vzťah. Samozrejme, porno narúša dôveru vo vzťahu, keďže ho väčšina partnerov sleduje osamote. Štúdie ukazujú, že najlepšie vzťahy majú páry, kde ani jeden z partnerov nepozerá porno. Tie majú aj najmenšiu tendenciu byť si neverní.

Aký je štvrtý príbeh?

Štvrtý je o mladom mužovi, ktorý začal sledovať porno v pätnástich. Tento príbeh sa odohral počas pandémie, chlapec sledoval porno najmä počas vyučovania. Čím viac ho vyučovanie nudilo, tým viac ho sledoval. Uvedomil si, že s tým má problém, až keď bol na školskom výlete a zistil, že nedokáže zaspať bez toho, aby si pozrel porno.

Povedali ste, že 90 percent detí sa už stretlo s pornom, viacerí z nich ho určite sledujú pravidelne. Existuje štatistika, ktorá by ukázala, koľkí majú zo sledovateľov porna vážne následky?

Štatistika z knihy Your brain on porn od Garyho Wilsona hovorí, že okolo 10 percent z ľudí, ktorí pijú alkohol, sa stanú závislí, pri pornografii je však toto číslo až 30 percent. Takže ak máte v škole, dajme tomu, 600 detí, z ktorých polovica pravidelne pozerá porno, tak na 100 z nich to bude mať vážne dôsledky. Ten rozdiel vychádza aj z toho, že náš mozog sa nevyvinul tak, aby intuitívne vyhľadával alkohol alebo drogy, ale vyvinul sa na to, aby sme vyhľadávali sex. Sexuálny pud je úplne prirodzený, no ak sa dávkuje cez pornografiu v takýchto silných stimuloch, tak je návykový.

Kritik by vám na to mohol povedať, že aj tak je to pre väčšinu ľudí len nevinná kratochvíľa a tých, ktorí sa nevedia ovládať, je len menšina.

Pornografia má na spoločnosť ďalekosiahly dosah. Určite mení aj sebaobraz ľudí. Stretávam sa s mnohými, ktorí pri mne nemajú problém priznať sa k tomu, že sledujú porno, no ešte nikdy som nestretla nikoho, kto by bol na to hrdý. Ak pätnásťročný človek, ktorý sa vyvíja, tvorí si obraz o svete a o sebe, hľadá svoju vlastnú sebahodnotu, opakovane robí niečo, čo je potupujúce a zahanbujúce, niečo, za čo na seba nedokáže byť hrdý, čo to spraví so sebaobrazom takéhoto človeka? Ak má človek o sebe nízku mienku, samozrejme, že to ovplyvní aj to, akým spôsobom bude vyhľadávať vzťahy a mnohé ďalšie veci.

Ďalším dôsledkom je znecitlivovanie spoločnosti. Nedávno som chcela ísť s manželom do Berlína na hudobný festival, a tak sme si pozerali na internete zostrih best of momentov z minulého roka. Môj manžel určite nie je prudérny chlap, no keď sme na to pozerali, tak sme sa obaja sami seba pýtali, či to je nejaká sadomaso pornošou, alebo hudobný festival. Eskalácia toho, čo nám príde normálne, sa veľmi posúva. Keď v sedemdesiatych rokoch minulého storočia Playboy prvýkrát ukázal v časopise ochlpenie ženského ohanbia, tak to bola hrozná pohroma. Volali im rôzne firmy, ktoré u nich inzerovali, a rušili kontrakty, lebo toto bolo pre nich za čiarou. Dnes sa nad tým môžeme len pousmiať.

Vravíte, že neviete o nikom, kto by bol hrdý na sledovanie pornografie, ale reakcie na sociálnych sieťach a v mnohých médiách na návrh poslanca Čepčeka pornografiu v podstate legitimizujú. Dokonca sa mi zdá, že ukazujú, že pornografia je akoby naším svätým grálom, na ktorý nikto nesmie siahať a nik ho nesmie obmedzovať. Ako chápať tento rozpor?

Vidím to skôr tak, že hneď, ako by sme tu mali zákon, ktorý by nútil dospelých ľudí, aby sa legitimizovali kvôli veku, tak by nejakým spôsobom mali pocit, že strácajú svoju anonymitu. Takto by možno mali pocit, že už si nemôžu vyhľadávať na pornostránkach čo len chcú, lebo niekto už má ich meno a vek. Myslím si, že hlavná obava by vyplývala z toho, že by to nebolo úplne anonymné.

Čo by ste na túto námietku odpovedali? Beriete stratu anonymity ako validný argument?

Rozumiem, že štát nesmie do niektorých vecí zasahovať a sexualita, sexuálne preferencie či fetiše sú veľmi osobnou vecou. Rozumiem, že v tejto oblasti chcú byť ľudia anonymní. Ale na druhej strane je tu právo pre naše deti, aby neboli sexualizované. Tieto dve práva sa bijú. Môj názor je, že ak by som porno pozerala, tak by som bola ochotná urobiť ten krok, aby som si musela stiahnuť aplikáciu, ktorá by napríklad overovala môj vek alebo niečo podobné. Záleží, ako by to bolo technicky zabezpečené.

S radosťou by som to urobila kvôli tomu, aby bola ďalšia generácia detí chránená pred pornografiou tak dlho, ako to len pôjde. Ten krok by som urobila aj preto, že vidím vplyv pornografie na deti. Každý dospelý človek, ktorý hovorí, že je škoda, že sa deti stretávajú s pornom, no zároveň nie je ochotný urobiť tento krok, by si mal položiť otázku prečo? Mal by sa seba samého opýtať, či jeho právo pozerať sa na iných ľudí, ako majú sex, je väčšie ako ochrana duševného zdravia detí.

A to ste povedali ešte celkom mierne, lebo väčšina porna je o zneužívaní.

Áno, to máte pravdu. Tu by sa niekto mohol brániť etickým pornom alebo Onlyfans. Ale v jadre problému to je podľa mňa o tom, že tu je dospelý človek, ktorý háji svoje právo na to, aby pozeral na iných ľudí, ako majú sex, a nie je ochotný urobiť ani ten najmenší krok, aby sa legitimizoval jeho vek. Pre mňa je to nepochopiteľné. Možno je to preto, že ja porno nepozerám.

Ale k návrhu zákona by som chcela povedať ešte to, že som členkou celoeurópskej siete, kde sú zapojené rôzne organizácie, ktoré sa venujú téme pornografie. Napísala som im e-mail, aby mi napísali, aké majú zákony v ich krajinách. Zatiaľ mi prišlo len zopár odpovedí, ale už len na nich vidím, že poslanec Čepček nie je ojedinelý šialenec niekde na Slovensku, ktorý sa odvážil o niečo podobné. Plošne v celej Európe sa dejú podobné kroky. Povedala by som, že na celom svete existuje hnutie, ktoré vidí negatívny dosah pornografie na deti a snaží sa s tým niečo urobiť.

Asi najhlavnejší argument tých, ktorí sú proti regulácii pornografie, je, že to je technicky nemožné.

Neviem to posúdiť po technickej stránke, keďže nie som odborníčkou na IT. Ale sedliacky rozum mi hovorí, že ak vieme vyletieť na Mesiac, poslať družicu na Mars, ak vieme robiť operácie na diaľku, tak by sme mohli zvládnuť aj toto. Otázkou je, či to chceme zvládnuť.

Viete o technických riešeniach, ktoré sa používajú v zahraničí?

Niektoré krajiny majú pornografiu úplne vypnutú. Mnohé ju výrazne regulujú, štáty v Európe a Severnej Amerike ju väčšinou nemajú takmer nijako regulovanú. Vo Francúzsku vláda prijala nariadenie, ktorého cieľom je, aby portály, ktoré zverejňujú pornografický obsah, reálne zisťovali vek používateľov predtým, než sa dostanú k pornografii. V Spojenom kráľovstve mali podobný návrh, aký predložil pán Čepček. Pokiaľ viem, padlo to tam na technických problémoch. Moja otázka je znova, či to nevedeli alebo nechceli vedieť.

V USA prijali niektoré štáty zákony, ktoré nariaďujú spoločnostiam predávajúcim smartfóny, tablety a notebooky, aby bol na nich automaticky zablokovaný pornografický obsah.

Myslím si, že tendencia by mala byť taká, že základná pozícia by mala byť bez porna a človek musí urobiť krok k tomu, aby sa k pornu dostal. Napriek tomu, že osobne mám s pornom veľký problém, myslím si, že ľudia, ktorí to chcú pozerať, by mali mať slobodu sa k nemu dostať, pokiaľ majú nad osemnásť rokov. Ale zároveň si myslím, že dospelí ľudia by mali urobiť krok, aby sa k tomu dostali. Momentálne je to tak, že musíme urobiť krok k tomu, aby sme si ho vyfiltrovali. Keď si v Spojenom kráľovstve kúpite u operátora, akým je Orange alebo Vodafone, nový router, tak je na ňom automaticky odfiltrovaný porno obsah. Keď si ho doma napojíte do siete, tak vaša domácnosť nemá porno obsah. Dospelý človek, ktorý chce po večeroch pozerať porno, si ho vie v nastaveniach v istom časovom intervale zapnúť. Základná pozícia je však taká, že domácnosť nemá porno prístupné a je len tam, kde sa k nemu chcú dostať.

Pri návrhu poslanca Čepčeka sa do centra debaty dostala len nutnosť overenia veku u notára, no on navrhuje aj to, aby všetky verejné wifi siete automaticky blokovali pornostránky.

Myslím si, že to je veľmi dobrý krok. Ak človek potrebuje pozerať pornografiu, určite by nemal mať možnosť pozerať ju na verejnej sieti, ale niekde v súkromí. Ak niekto ide bojovať za to, aby bola pornografia dostupná na wifi autobusovej stanice alebo knižnice, pre mňa tam vyvstáva veľká otázka prečo? Prečo niekto potrebuje mať dostupné porno na autobusovej stanici a nemôže počkať, kým príde domov? Prečo dospelý človek nemôže v rámci ochrany detí podporiť zákon, ktorý vyfiltruje verejne dostupné siete? Najmä tie školské.

Chodím na školy a pýtam sa detí, ako sa prvýkrát dostávajú do kontaktu s pornografiou. Na každom jednom lístočku figuruje škola. Samozrejme, nemusí to byť len cez školskú wifi. Ale minimum, ktoré by sme mohli spraviť pre to, aby sme tomu zabránili, je, že prijmeme zákon, ktorý nariadi školám, aby zablokovali takýto obsah na svojej wifi. Ak to neurobíme, mnoho škôl to nespraví. Príde mi úplne absurdné, aby sme naše deti púšťali do online priestoru, ktorý na nich necháva hlboké traumy. Vedeli ste, že Slovensko je rajom pre sexuálnych predátorov, ktorí hľadajú na internete deti? Nedávna štúdia nadácie Internet Watch Foundation nás zaradila na tretiu priečku spomedzi krajín, kde bol na serveroch nájdený obsah s detskou pornografiou. My sa zatiaľ tvárime, že to nevidíme. Ale už sa tvárime príliš dlho.

Jedna vec je, že niečo by mal zakazovať štát. Druhá, že my si to vlastne vieme riadiť aj sami bez štátu. Ak by sa do toho pustili veľké technologické spoločnosti, tak by sme nepotrebovali reguláciu zo strany štátu. Ak by zákazníci tlačili veľké spoločnosti k väčšej spoločenskej zodpovednosti, ony by vedeli pornopriemyslu výrazne sťažiť jeho fungovanie. Badáte v spoločnosti tendencie vyvíjať spoločenský tlak týmto smerom?

U samotných spoločností to nebadám. Ale ak toto čítajú manažéri našich mobilných operátorov, tak pre nich mám tip, aby začali predávať rodinný balík, v ktorom bude automaticky zablokovaný pornoobsah. Myslím si, že ak v tomto prípade prihodia aj dve eurá na mesiac, tak sa to bude veľmi dobre predávať. Rodičia sú nešťastní z týchto vecí a mnohí nevedia nainštalovať svojim deťom do mobilu filtre. Ak by im to niekto uľahčil, myslím, že mnohí by boli veľmi vďační a spoločnosti by na tom ešte aj mohli zarobiť.

Otázkou som mieril skôr na to, či si myslíte, že naša spoločnosť smeruje k tomu, aby tu vznikla ochota riešiť pornografiu. Alebo sme ešte stále na krivke vzostupu?

Kým neprišiel tento návrh a kým som si nečítala reakcie novinárov naň, tak by som dala ruku do ohňa, že tu tá ochota je. Že tu je tendencia naozaj začať deti aktívne chrániť. Či už doma alebo v škole. Domnievam sa, že takáto snaha tu je, aspoň doteraz som ju vnímala. A som veľmi zaskočená reakciami, ba priam až výsmechom novinárov. Neviem, či to je samotným nápadom regulovať pornografiu, alebo poslancom Čepčekom, lebo politiku až tak nesledujem.

Myslím, že zo značnej časti to je aj o tom, kto predložil samotný návrh, a možno aj o tom, ako ho predložil. Ale aj to ukazuje, že sa nevieme vecne rozprávať o návrhoch a namiesto toho, aby sme pozerali na ich obsah, pozeráme na to, kto ich predložil.

Pozerala som rozhovor s pánom Čepčekom v jednom médiu. Redaktor, ktorý tento rozhovor viedol, sa pýtal, akú má logiku zakázať pornografiu osemnásťročným, ak deti začínajú sexuálne žiť v šestnástich, sedemnástich rokoch. No podľa mňa to logiku má. A veľkú. Je stále lepšie, aby mladí žili najprv sexuálne a až potom videli pornografiu, pretože aspoň by mali overené, čo platí na sexuálneho partnera a čo neplatí v reálnom živote. A nesnažili sa aplikovať to, čo videli v porne. Žiaľ, u nás je situácia taká, že deti od jedenástich rokov sledujú pornografiu a potom sa snažia vo svojom sexuálnom živote aplikovať to absurdné a groteskné, čo videli v porne. Po dopozeraní relácie som bola veľmi nahnevaná. Zdalo sa mi, že jedinou úlohou redaktora bolo zosmiešniť pána Čepčeka a vôbec ho nezaujímala problematika. Mne je jedno, kto to predložil. Nech sa tejto témy pokojne chopí aj niekto iný alebo aj skupina desiatich poslancov. Ale poďme do toho.

Lívia Halmkan Smiešna

Je zakladateľkou a riaditeľkou občianskeho združenia Tlakový hrniec, kde už tri roky organizuje semináre pre základné školy o škodlivosti pornografie. Vyštudovala grafický dizajn na University of Brighton v Spojenom kráľovstve.

Foto: archív Lívie Halmkan Smiešnej