V Rusku už prebieha nová vlna mobilizácie napriek slovám oficiálnych štátnych predstaviteľov. Na sociálnej sieti Twitter to tvrdí Arnold Kačaturov, ktorý je šéfom dátového tímu opozičných ruských novín Novaja Gazeta.
„Celonárodná skrytá mobilizácia sa začala v Rusku tento rok na jar. Na VK, najväčšom ruskom sociálnom médiu, sme našli 75-tisíc reklám, ktoré povzbudzujú mužov, aby išli do bojovej zóny. Do tejto šialenej kampane sa zapájajú nemocnice, úrady práce, knižnice, ale aj škôlky,“ uviedol a priložil graf.
A nationwide hidden mobilisation started in Russia this spring. We found 75k ads encouraging men to go to the battlezone on VK, Russian biggest social media. Hospitals, job centres, libraries, and even kindergartens take part in this crazy campaign 🧵1/ pic.twitter.com/RSOpkqFE6I
— Arnold Khachaturov (@_arnoldkh) April 19, 2023
Takmer 90 takýchto príspevkov tvoria inzeráty hľadajúce tzv. "kontraktnikov" [profesionálnych vojakov pracujúcich na zmluvu a zvyčajne štedro platených, pozn.red.], ďalších dva a pol tisíca inzerátov hľadá dobrovoľníkov alebo nábor ku vagnerovcom.
Niektoré zo sloganov, ktoré majú upútať pozornosť, znejú nasledovne: „Zmluvná služba je voľbou pre skutočných mužov!“, „Vojenská služba je stabilita a dôvera v život,“ alebo „Tvoja krajina ťa potrebuje!“. Jedno z náborových videí si môžete pozrieť nižšie.
Mobilizácia bez mobilizácie?
Nárast tohto druhu obsahu spomenuté noviny vysvetľujú tým, že Kremeľ zatiaľ nie je pripravený vyhlásiť druhú vlnu mobilizácie a snaží sa zaplátať diery na fronte pomocou zmluvných vojakov a dobrovoľníkov.
Vojenský expert Michael Kofman začiatkom tohto mesiaca situáciu opísal podobne a uviedol, že regulárna ruská armáda sa snaží vyhnúť ďalšej priamej vlne mobilizácie, pričom stovky tisíc vojakov sa snaží získať práve do zmluvného vzťahu.
Kofman si však nemyslí, že táto snaha Rusom vyjde. „Hlavný problém je v tom, že aj keď časť ruskej spoločnosti možno vojnu podporuje, zdá sa, že sa na nej nechce priamo zúčastniť,” konštatoval. Rusi sa podľa neho napokon bez druhej vlny mobilizácie nebudú schopní udržať.
Vojaci, ktorí boli mobilizovaní v prvej vlne, už podľa neho boli nasadení priamo na front alebo ako zálohy. „Neexistuje tu žiadna 300-tisícová rezervná armáda, ako si niektorí myslia,” uzavrel
Bloomberg odhaduje, že Kremeľ plánuje v roku 2023 na Ukrajinu vyslať 400-tisíc kontraktnikov. Médiá tvrdia, že je to potrebné, aby sa predišlo druhej vlne mobilizácie pred prezidentskými voľbami v roku 2024, keďže tá prvá „otriasla dôverou verejnosti“.
Povolávacie rozkazy po novom
Pripomeňme, že ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň v piatok podpísal návrh zákona o zavedení elektronického povolávacieho rozkazu pri brannej povinnosti.
Zákon zavádza digitálny systém oznamovania brannej povinnosti, ktorý zabráni mužom opustiť krajinu a takmer znemožní vyhýbanie sa povolávaciemu rozkazu.
Obe komory ruského parlamentu schválili návrh zákona len niekoľko dní predtým. Kremeľ trvá na tom, že neplánuje ďalšiu mobilizáciu a že na zákone nie je nič neobvyklé.
Takto predvolaní muži budú mať zákaz vycestovať do zahraničia a keď dostanú elektronický povolávací rozkaz, budú sa musieť hlásiť na vojenskej správe.
Pripomeňme, že branci nie sú profesionálni a ani mobilizovaní vojaci, ale mladí muži, ktorí sú povolaní na vykonanie základnej vojenskej služby, ktorá sa napríklad na Slovensku skončila v roku 2005. Napriek tomu, že by branci nemali byť nasadzovaní do zahraničných vojenských operácií, sa v úvode invázie na Ukrajinu medzi ruskými jednotkami objavili. Po medializovaní týchto prípadov a ohlásení mobilizácie ich však zrejme stiahli.
Moskva mobilizáciu popiera
Keďže legislatívu predstavili v čase príprav na protiofenzívu, vyvolala obavy, že vláda začína ďalšiu mobilizáciu do vojny na Ukrajine. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však novinárom povedal, že také plány nemajú.
Návrh zákona je podľa neho potrebný na zefektívnenie zastaraného povolávacieho systému vzhľadom na nedostatky, ktoré odhalila „čiastočná mobilizácia“ na jeseň minulého roka.