Sedíme s kamošom Rudolfom za stolom v podniku. Pijeme kofolu a civieme do telefónov. Kto preruší civenie a prehovorí na toho druhého, tomu sa nedostane žiadnej odozvy.
Keď už je toho priveľa, s krvavými očami sa rozhliadneme po okolí, pozrieme na seba vzájomne a odložíme telefóny. Na pol minúty. Naše smartfóny nás lákajú neustále. Sme ako kovboji, čo číhajú, kedy sa budú môcť chytiť koltu.
Ostatní v reštaurácií činia podobne, za čo ich v sekunde odsudzujeme ako digitálnych „závislákov“. My už sme vulkány vyhasnuté, nečudo, že sa sem-tam do toho telefónu ponoríme, ale tu, hľa, mladí ľudia na rande a civejú do displejov, no toto, to je škandál, krútime hlavami. Pokrytci!