Stabilita veľkého balvanu: Všetko to dobro materskej Merkelovej viedlo k zlým výsledkom

Čo však symbolizuje Angela Merkelová? Šestnásť rokov bujnenia a prepadania Nemecka a s ním aj Európy. Šestnásť rokov zle zvládnutých kríz, ktoré sú pritom vydávané za úspech a prejav štátnickej múdrosti a politickej vyspelosti. Ťažko by niekto mohol vážne povedať, že Nemecko, respektíve Európa (tá je do istej miery taká, ako je Nemecko) je v lepšom stave ako pred zjavením jej najmocnejšej ženy. Pravda je, že je v stave zmätenejšie a bezradnejšie a trochu sa podobá vyplašenému králikovi. A napriek tomu je a bude pani Merkelová oceňovaná ako etalón múdrosti a štátnickej súvahy.

Nepochybne je čisto na Nemcoch, koho si ocenia a komu dajú svoj kríž. Dostalo ho, mimochodom, aj niekoľko Čechov, prvý bol už v roku 1974 humanista Přemysl Pitter, záchranca židovských i nemeckých detí, po roku 1989 ho dostávali niektoré osobnosti, okrem Havla, Tigrida a Schwarzenberga v posledných rokoch aj Tomáš Halík alebo Jaroslav Rudiš. Rád má niekoľko stupňov, Merkelová má nepochybne nárok na ten najvyšší, bolo by divné, keby dostala nejaký medzistupeň.

Znova treba zopakovať, že je to na Nemcoch, tí sú väčšinovo s érou vlády svojej Angely spokojní. Alebo aspoň nespokojnosť nedávali veľmi verejne najavo a tí, ktorí si trúfli, boli vykázaní na okraj slušnej spoločnosti. V demokratických voľbách mali Nemci pritom dosť možností, ale napriek tomu znova a znova víťazila Merkelová a je celkom možné, že keby sa nerozhodla z politiky, respektíve z vlády odísť sama, ešte by tam bola. To bola najskôr tá hlavná príťažlivosť Merkelovej: čosi ako stabilita veľkého telesa, s ktorým sa nedá pohnúť, tak sa prijme jeho stálosť ako zákon a danosť.

Merkelová zrejme vystihla niečo, čo bolo v Nemcoch pripravené a čo potrebovali. Akúsi potrebu materského privinutia, ktoré im dá istotu a hrejivosť, zároveň sa na nich bude vedieť trochu nahnevane pozrieť a prípadne pohroziť, že im dá na holý zadok.