Budúci dôchodok: Mladí Slováci si budú musieť sporiť sami

Slovenský dôchodkový systém patrí do dolnej polovice globálneho rebríčka a jeho dlhodobá udržateľnosť si vyžiada potrebu ďalších reforiem, ako je napríklad prepojenie veku odchodu do dôchodku so strednou dĺžkou života.

Vyplýva to z novej správy Allianz Global Pension Report 2023, o ktorej táto nadnárodná poisťovňa informovala v tlačovej správe vo štvrtok.

Správa analyzuje 75 dôchodkových systémov na svete pomocou takzvaného Allianz dôchodkového indexu (API). Ten pozostáva z troch pilierov: analýza základných demografických a fiškálnych podmienok, udržateľnosť a napokon primeranosť dôchodkového systému. Index celkovo posudzuje 40 parametrov s hodnotami od 1 (veľmi dobrý) po 7 (veľmi zlý).

Slovenský dôchodkový systém s celkovým skóre 3,7 patrí do spodnej polovice rebríčka a podľa poisťovne je len malou útechou, že väčšina krajín v našom regióne má veľmi podobné skóre (svetový priemer je 3,6).

Ako to zmeniť?

Problémom Slovenska je napríklad to, že v našej krajine by sa mal do roku 2050 podiel ľudí závislých od sociálneho systému na celkovom počte obyvateľov zvýšiť až na 49,9 percenta, čo vraj znamená, že už nie je možné ďalej čakať.

Prepojenie veku odchodu do dôchodku so strednou dĺžkou života by podľa štúdie bolo veľkým krokom vpred. Zvýšilo by to skóre udržateľnosti zo 4,0 na 3,4, čo by slovenský dôchodkový systém posunulo na popredné priečky v regióne.

Pripomeňme, že stredná dĺžka života je priemerný počet rokov, ktorý pravdepodobne prežije osoba vo veku X za predpokladu, že sa úmrtnostné pomery nezmenia. V roku 2021 dosiahla na Slovensku stredná dĺžka života žien pri narodení hodnotu 78,13 roka a stredná dĺžka života mužov pri narodení 71,16 roka.

„Hoci to neznie populárne, zmeny v dôchodkových systémoch vrátane toho nášho, budú smerovať k nižšej štedrosti. Inak sa stanú neudržateľnými. Vlastné úspory na dôchodok sa preto stanú nevyhnutnosťou,“ dopĺňa predseda predstavenstva Allianz - Slovenskej dôchodkovej správcovskej spoločnosti (ASDSS) Miroslav Kotov. 

Inými slovami, hlavnými závermi štúdie sú poznatky, že takzvané generácie Y (1977 až 1994) a Z (1995 až 2010) budú musieť dlhšie pracovať, viac sporiť a svoju starobu si finančne zabezpečiť predovšetkým sami. A to nielen v prípade Slovenska.

Ak je reč o porovnaní Slovenska so susednými krajinami, Česko a Maďarsko obdržalo rovnaké skóre 3,7, Rakúsko zas 3,4 a index v prípade Poľska je dokonca ešte horší (4,0).

Na špici sú s veľkým náskokom Dáni

Pokiaľ ide o globálne porovnanie a zhodnotenie dôchodkových systémov, pandémia síce viedla v mnohých krajinách k poklesu strednej dĺžky života a v niektorých krajinách dokonca zaznamenali malý baby boom, no podľa Allianzu ide len o krátkodobé prerušenie nezastaviteľného a zrýchľujúceho sa trendu starnutia spoločnosti. Očakáva sa totiž, že do roku 2050 stúpne počet starých ľudí závislých od sociálneho systému zo súčasných 15,1 percenta na 26,3 percenta.

„Najnovšie údaje napríklad z Číny, Kórey alebo Talianska poukazujú na zrýchlenie demografických zmien. Najmä pôrodnosť sa vyvíja horšie, ako sa predpokladalo, a to napriek všetkým snahám v oblasti rodinnej politiky,“ píšu analytici poisťovne.

Vo svojom hodnotení sa nevyhli ani Francúzsku, ktoré už niekoľko týždňov až mesiacov sužujú masové protesty proti vládou schválenej dôchodkovej reforme. Postup administratívy prezidenta Emmanuela Macrona kvitujú. Krajina galského kohúta podľa nich namiesto toho, aby dnes rozdávala výhody výmenou za neskoršie obmedzenia, vyžaduje dnes obmedzenia, aby sa neskôr vyhla škrtom.

„Niekoľko dôchodkových systémov, ktorým sa dnes darí, najmä Dánsko (2,2), Holandsko (2,6) a Švédsko (2,6) s celkovým skóre výrazne pod 3, má jednu spoločnú vlastnosť: veľmi skoro, v čase, keď demografická bomba ešte len potichu tikala, sa vydali cestou udržateľnosti. Môžu preto slúžiť ako vzor pre mnohé rozvojové krajiny, ktoré tiež ešte majú príležitosť stabilizovať svoje dôchodkové systémy. V mnohých iných krajinách to však bez bolestivých reforiem bude sotva možné,“ uzatvára Allianz.

Na absolútnom dne krajín, ktoré sa dostali do porovnania, sa nachádzajú štáty, ako Srí Lanka (4,6), Libanon (4,6), Maroko (4,5) a Uzbekistan (4,5). V prípade prvých dvoch spomenutých krajín ide o štáty, ktoré prežívajú obrovskú politickú, ekonomickú a sociálnu krízu.