Chýba cenzúra pornografie, deti sú presexualizované a morálka je na smiech, upozorňuje sexuologička

Nakoľko zatiaľ nejde o diagnostickú kategóriu, relevantné dáta neexistujú. Chodím ale na medzinárodné odborné konferencie, kde je to považované za fakt. Sú kliniky, ktoré sa začínajú zaoberať tým, ako pomôcť pacientom, ktorí v tomto smere vyhľadajú pomoc, alebo ich privedie partnerka či partner.

Ľudia si pri závislosti predstavujú skôr návykové látky, ako sú drogy a alkohol, pri ktorých vzniká fyzická závislosť. Pornografia ako pozeranie niečoho sa však tomuto vymyká. Dá sa prirovnať k fyzickým závislostiam na látkach?

Áno. Mechanizmus vzniku je podobný, teórií je veľmi veľa, žiadna nemá úplnú platnosť a pravdepodobne spolu súvisia. Hlavný princíp je, že podnety, ktoré sa opakujú veľmi často, sú mozgom vyhodnotené ako nedôležité a postupne si ich prestane všímať. Pri pornografii to môžeme popísať tak, že na trvanie stimulácie je potrebná zmena podnetov alebo nový prvok. Ak niekto sleduje pornografiu, väčšinou začína na bežných heterosexuálnych podnetoch a postupne zisťuje, že keď to pozerá, už ho to nevzrušuje a musí pri tom byť dlhšie, prepínať na dráždivejšie sekvencie, ak to chce ukončiť vyvrcholením. Neskôr na odozvu potrebuje pozerať čoraz tvrdšie a extrémnejšie porno, lebo prestane reagovať na podnety, ktoré ho bazálne vzrušovali. To sa volá desenzitizácia, znecitlivenie systému. Dopamín zaplavuje celý systém a prestáva fungovať.

Sexuálne vzrušenie je sprostredkované aj noradrenalínom a testosterónom. Noradrenalín zahaľuje sexuálne vzrušenie s pocitom energie, človek sa zadýcha, je to príjemné a pripomína to fyzickú aktivitu. Vstupujú do toho aj opiátové receptory, ktoré sprostredkovávajú pocit transcendencie počas orgazmu.

Hovoríte o endogénnych opioidoch, ktoré si tvorí ľudské telo.

Áno, nadmerné stimulovanie opiátových receptorov môže spôsobiť nárast tolerancie. Aby vzniklo odmenenie, čiže eufória z orgazmu, treba stále vyššiu dávku stimulov. Naopak, pri vynechaní podnetov nastupuje podráždená nálada, ktorá sa normalizuje pozeraním porna. Kruh sa tým uzatvára.

Spomínali ste rolu dopamínu, pričom je zaujímavé, že nehrá rolu potešenia, ale skôr očakávania potešenia.

Dopamín zameriava pozornosť na odmeňujúce podnety a motiváciu chcieť.

Niečo sa teda stáva bežné a inými slovami to vedie k extrémom v očakávaniach.

Áno. Vedie to k extrémom a znecitliveniu na bežné podnety, takže to, čo bolo predtým veľmi vzrušujúce, sa stáva menej vzrušujúcim, lebo mozog  odmeňuje len pri výraznejších stimuloch. Ak je niekto naučený na päťchodové menu a potom dostane iba chlieb, je sklamaný a nefunguje, ako by mal. Tu už nehovoríme len o nutkaní na sledovanie pornografie. Veľa mužov má problémy, že sú následkom presýtenia dopamínom pri  partnerskom sexe dysfunkční.

Čiže pozeranie porna môže meniť aj sexuálne preferencia človeka?

V takom zmysle, že by sa z niekoho stal deviant nie. Ale pornografia nám podsúva modely, ktoré nie sú fyziologické. Takto sa v 70. rokoch dostal do bežného repertoáru análny sex, ktorý bol predtým praktizovaný majoritne homosexuálmi. Tým, že posledných približne 30 rokov tvorí hlavnú praktiku pornofilmov, ľudia to začali považovať za normu. Modely sociálneho učenia predpokladajú, že kopírujeme iba také správanie, ktoré prináša odmenu. Ak divák napríklad vidí, že pornohorečka oceňuje agresívne prejavy voči nej, prenáša to do svojho párového sexu. Takto sa etablovalo ťahanie za vlasy, udieranie po zadku, vynucovanie polôh či škrtenie. Ak muži, ktorí sa na to pozerajú od mladého veku, vidia, že ženy sa z toho tešia, môže to pokriviť ich postoj k ženám. Najmä u niektorých osobnostne a povahovo predisponovaných jedincov to môže zmeniť toleranciu voči sexuálnemu násiliu alebo devalvovať vzťah k ženám. Ale nie v takom zmysle, že by z niekoho spravili pedofila či sado-masochistu.

A nemôže postupné pozeranie porna spraviť z človeka ani pasívneho pedofila a sado-masochistu. Teda, že sa na také veci pozerá, ale neodhodlá ich praktizovať? Prípadne, nemôže meniť sexuálne preferencie z heterosexuality na homosexualitu alebo bisexualitu.

Nie. Pornografia môže prebudiť a stimulovať len to, čo je vrodené.

Treba rozlišovať, čo je orientácia a čo je správanie. Orientácia je vrodená a nemenná, tak ako niekto nemôže urobiť z homosexuála heterosexuála, nemôže spraviť z heterosexuála pedofila a podobne. Deviantnú pornografiu nekonzumujú výlučne devianti. Typickým príkladom je konzum detskej pornografie. Isté skupiny zhýralých internetových playboyov to robia zo zvedavosti a nudy. Pre osobnostnú patológiu nemajú súcit s dieťaťom.

Ľudia majú vrodené mechanizmy, ktoré zabraňujú, aby sme súložili s deťmi, aby sme sa správali agresívne počas sexuálneho styku, ale zoberte si, čo sú ľudia schopní spraviť, keď sa zmenia spoločenské podmienky, napríklad vo vojne.

Súčasný marketing a konzumná spoločnosť sú zamerané na vytváranie nových potrieb, ktoré sme ani nevedeli, že máme. Prečo by nebolo možné vytvoriť nové potreby u človeka, ktorý sa s nimi nenarodí? Vieme naozaj povedať, že sa človek rodí ako homosexuál alebo heterosexuál? Máme Kinseyho stupnicu sexuality, ktorú síce mnohí popierajú....

....viem, kam smerujete, Kinsey opisoval správanie. Ľudia sa nerozhodujú iba na základe toho, akú majú orientáciu.

Medzi tým, kto je ako orientovaný a s kým chce stráviť život, je asi šedá línia. Nedávny výskum z Británie nedokázal odhaliť žiaden gén homosexuality, skôr našiel len indikátory možnej orientácie.

To môže súvisieť so súčasnou mierou poznania.

Povedali ste, že človek sa nejako rodí.

Sme nahé opice, živočíšny druh, ktorý je zvýhodnený najlepšie fungujúcim mozgom. Zámerom prírody je zabezpečenie kontinuity života. Preto je  základom heterosexualita u všetkých biologických druhov.

No ľudská sexualita je produktom nielen biologickým, ale aj špecifických sociálnych a dobových podmienok. Toto nie je prvýkrát, čo tu máme rozmáhanie homosexuality, vezmite si, čo bolo v starej antike. My, ľudia, sme jediný druh, ktorý má rekreačnú sexualitu. Prokreačná je taká, ktorá je smerovaná k zachovaniu rodu. Väčšina ľudských súloží plní rekreačnú funkciu rozkoše a potešenia. Párová sexualita je tmel medzi partnermi. Skutočnosť, že si to ľudia vyložili takto a užívajú si sex hedonisticky, je vec druhá a ide už o naše rozhodnutia. Ak má napríklad niekto funkčný vzťah a chce si ho rozbiť, lebo si myslí, že s mužom zažije iný sex, ale pritom je heterosexuál a chce si to len vyskúšať, alebo mu to spoločnosť podsúva, je to už jeho vec.

V konečnom dôsledku sa zhodneme na tom, že človek sa učí a podľa toho smerujú aj jeho preferencie.

Orientáciu si nevyberáme, s tou sa rodíme. No záleží aj na sile osobnosti a hodnotách, ľudia si slobodne vyberajú. Ak má muž rodinu a nechce ju ohroziť, môže sa mu ponúkať najkrajšia žena na svete, no on svoju túžbu neprenesie do reality. Takto sa rozhodujeme aj v iných veciach.

Poznáme vplyvy jemnejšie a tvrdšie. Závisí od toho, ako im je človek vystavený. Spomenuli ste antiku, kde sa veľa hovorí o Sparťanoch, ktorí vraj do tínedžerských rokov takmer nevideli ženu a oddávali sa rekreačnej homosexualite.

Inštitút pederastrie (na vrchole 5. až 6.st. pr. Kr.) bol prestížnou spoločenskou normou horných 10-tisíc gréckej spoločnosti. Iniciačné rituály chlapcov boli oslavovanou udalosťou. Chlapca vo veku 12 – 15 rokov bral pod patronát tútor, ktorý ho sprevádzal vojenským výcvikom, zabezpečoval mu výstroj a vštepoval dobovú morálku. Vzťah medzi nimi plnil praktickú funkciu, zabezpečoval súdržnosť vojska, ktoré sa v boji neopustilo. Vtedajšie elity využili mužskú homosexualitu na upevnenie sociálneho systému. Zaujímavé bolo, že chlapec plnil v sexe pasívnu rolu. V 18 rokoch sa sám stal tútorom mladého chlapca a až vo veku 25 – 30 rokov sa oženil. Chlapec, o ktorého nikto neprejavil záujem, bol považovaný za chybného a prakticky bol vylúčený zo spoločenského života. Hovoríme tu o generácii Grékov, ktorí porazili Peržanov, teda žiadne zženštilé typy. Achilles, ten mal tiež svojho milenca...

...ktorý je mýtická postava.

Je to mýtická postava, ktorá zosobňovala dobového hrdinu. Ale Cézar, ktorý bol Riman, mal dokázateľne niekoľkých milencov.

A robili si z neho preto posmech.

Áno, ale údajne tí menej majetní, ktorí na to nemali... Cézar začínal ako páža (pederast) na dvore bytínskeho kráľa. Toto všetko tu už bolo.

A akým vplyvom čelia mladiství dnes?

Spoločensky nebezpečná je násilná pornografia. Pre niektorých menej citovo vybavených ľudí je to nebezpečné v tom, že ide o technické vyobrazenie sexu bez intimity a mimo relácie vzťahu. Ak mladý človek vyrastá na takejto pornografii od puberty, chápe to ako párovú normu. Ľudia, ktorí prešli normálnym sexuálnym vývojom, od randenia a prvých lások, a prežili cit a partnerskú odozvu, nie sú tak ohrození. Časť mladých ľudí preukázateľne zahajuje párový život oveľa neskôr, ako by tomu bolo, keby nemali pornografiu, lebo nie sú biologický nútení. Chlapci tak nenadobudnú citové zručnosti, ktoré im budú pri dvorení a budovaní väzby chýbať.

Mladí preberajú vzorce správania. Nemáme žiadnu sexuálnu výchovu, pri ktorej by sme deťom povedali, že takto to medzi dospelými nefunguje, a ak budete chcieť mať vzťah so ženou, budete jej musieť dvoriť, brať na ňu ohľad, a ona vám to vráti takto. Konzumenti pornografie si dokážu privodiť vzrušenie, ale časom prichádza prázdnota, pretože orgazmus im nenahradí vzťah. Sme párový druh, ľudia prídu do určitého bodu a chýba im láska, tak fičia na pornografii, no strácajú tým len čas.

Pornografia nie je nič nové, bola tu aj za socializmu alebo v 90. rokoch, akurát v obmedzenej forme. Chlap mal jeden časopis, ktorý mal niekde schovaný a videl celý rok tie isté obrázky. Internetová pornografia má však neobmedzené množstvo videí a obrázkov, ktoré sú veľmi ľahko dostupné, dokonca aj pre deti. Prakticky sa úplne nedá zabrániť tomu, aby si to deti pozreli.

Má to negatívny vplyv na deti a dospievajúcich. Aj dieťa, ktoré dnes nemá prístup na internet, si to môže pozrieť u kamaráta. Problémom je, že absentuje cenzúra. Pornografia je dostupná anonymne, zadarmo a 24 hodín denne. V 70. rokoch, bolo treba mať prehrávač a videokazetu, človek si to nemohol pustiť hocikde, bolo to relatívne nedostupné a často išlo o rovnaké podnety. Dnes je podnetov veľmi veľa a stále sa stupňujú.

Niektoré krajiny už pristúpili k cenzúre pornografie. Je načase zamýšľať sa nad tým?

Pochybujem, že je to reálne. Sexualita je vo všetkom a čoraz viac stúpajú konzumenti internetovej pornografie. Ešte pred desiatimi rokmi sa 60 percent zadaní v internetových vyhľadávačoch týkalo sexu, tak čo to musí byť dnes? Sex predáva, je tlačený všade a deti sú presexualizované. Ľudia sa v médiách prezentujú ako mladí, atraktívni a umelí. Morálne hodnoty sú na smiech, máme znecitlivenú generáciu na hodnotový systém, ktorý je veľmi podstatný. Najvyspelejšie krajiny sa vývojom posúvajú trochu inam. Nie cez cenzúru, ale presadzovaním trvalých hodnôt, tým ako si napríklad vážia vzdelanie a kultúru. Keď som bola naposledy v Amsterdame, ráno som si pustila televízne kanály a bola som prekvapená. Všetky generácie spolu cvičili, prednášali poéziu... Tým sa spoločnosť kultivuje, nejde iba na prvú signálnu.

Ale majú červené uličky v Amsterdame, kde vám pekné ženy pootvárajú dvierka.

Majú, ale prostitúcia kvitne aj tu, len nie je v červených svetlách.

Údajne je prostitúcia v ekonomickej kríze, pretože spoločnosť je tak presexualizovaná, že po prostitútkach už nie je dopyt.

Sexualita je devalvovaná, neobmedzene ju ponúka internet, je zadarmo,  anonymná a nemôžete sa pri nej nakaziť. Poskytuje to oveľa viac možností na vybitie sexuálnej energie. A netreba nikam chodiť.

Je spoločnosť, ktorú opisujete a ktorú žijeme, dôsledkom aplikácie freudovských teórií o tom, že ak sa zbavíme reštrikcií tradičnej sexuálnej morálky, zbavíme sa neuróz a budeme všetci spoločne šťastne žiť?

Niektoré Freudove teórie sa potvrdili, iné nie. My ľudia sme v určitom smere živočíšny druh a v našej podstate je, že sme egoisti a chceme si stále viac užívať.

Samozrejme, v globále to ako ľudstvo vyvažujeme ľudskosťou, empatiou, solidaritou a altruizmom. Nie všetci ale máme nadelené rovnako.

Zdvíha sa vlna odporu proti pornografii, hnutia ako NoFap nabádajú, aby ľudia určitý čas nemasturbovali a nepozerali porno. Väčšina z tých, ktorí túto výzvu splnia, hovoria o získaní efektivity a sústredenosti, ktorú predtým nikdy nemali a porno im zahmlievalo myseľ, ale zistili to až, keď prešli na tento typ určitej askézy.

Veľa ľudí, ktorí majú problémy s pornografiou, sa to snaží riešiť. Podľa niektorých štúdií sa znížené libido a poruchy erekcie upravujú po dvoch až šiestich týždňoch abstinovania od pornografie. Mnohí muži referovali  normalizáciu partnerského života, opäť cítili vzrušenie. Áno, všetkého veľa škodí.

Ako hodnotíte osvetu o pornografii?

Je nulová, upozorňujeme na to už dlho, ale chýba aj adekvátny mediálny priestor. A možno na to ani nie sú ľudia zvedaví. Pamätám si, ako nás v čase môjho detstva ideologicky masírovali, že máme byť čestní, skromní, pomáhať starším a držať párové väzby. Keď niekto takto stimuluje centrá mozgu, dostane sa vám to pod kožu. Toto dnes chýba a vidím rozdiely medzi generáciami, nehovoriac o tej nastupujúcej, pri ktorej sa z mediálneho priestoru vytratila ľudskosť a iné postoje. Nie je to chyba mladých. To my im nevytvárame podnetné prostredie a neponúkame alternatívu ku konzumu. Bez ohľadu na vierovyznanie, musíme ľuďom prízvukovať, že pornografia nie je reálna a je to len fikcia. Ľudia majú veľa bežných problémov a neriešia riziká, ktoré nepoznajú. Začne sa to riešiť, keď to prináša problémy v ich rodine a aj vtedy tajne. Osveta by bola potrebná a spolu s ňou aj sexuálna výchova, ale nie v zmysle predčasnej sexualizácie detí. Väčšina detí, ktoré sú v puberte, má problém so svojím telom, hanbia sa, sú zmätené z fyzických zmien, hľadajú sa. Nie je cestou pretláčať filozofie prameniace z menšinovej sexuálnej orientácie, ako to robia niektoré skupiny. Dnes je učebnicou sexuálnej výchovy pornografia. Po prvýkrát nemáme žiadnu cenzúru a to je veľmi nebezpečné vo všetkom.