Vysoké ceny energetických komodít zrejme nejaké obdobie pretrvajú. Hoci ceny plynu v Európe výrazne klesli oproti maximám z druhej polovice minulého roku, stále sú vyššie ako v období pred rokom 2020. A pri absencii ruského plynu v Európe sa na pôvodné úrovne len tak nevrátia.
Pomerne vysoké zostávajú aj ceny ropy. Vzhľadom na správanie štátov skupiny OPEC+ nemožno očakávať, že by sa v blízkom období významne znížili.
Zvýšenie cien energií má na opačných brehoch Atlantiku odlišné účinky. Odlišnosť vyplýva z rozdielov v obchodnej bilancii v prípade energetických komodít. Zatiaľ čo Spojené štáty sú čistým vývozcom, v Európe dovoz prevyšuje nad vývozom.
Tento rozdiel pritom vznikol pomerne nedávno. Pri pohľade na posledné dve dekády je vidieť, že Spojené štáty i eurozóna začínali s podobnou, zápornou bilanciou obchodu s energiami. Po odznení poslednej veľkej krízy však vývoj divergoval.
Eurozóna v tomto období zostala čistým dovozcom energií a v posledných rokoch svoj deficit prehĺbila až k piatim percentám hrubého domáceho produktu. A to aj napriek budovaniu obnoviteľných zdrojov. Spojené štáty v rovnakom období zvyšovali svoje kapacity ťažby plynu a najmä ropy a okolo roku 2019 sa z čistého dovozcu stali čistým vývozcom energetických komodít.
Na následky tejto divergencie upozorňuje nová analýza Patricka Artusa z francúzskej investičnej banky Natixis. Vysoké ceny energií neznižujú národný dôchodok Američanov, ale znižujú národný dôchodok Európanov. Dochádza k prerozdeleniu príjmov, ktoré Ameriku ako celok nepoškodzujú, ale Európu áno.
Vysoké ceny energií znižujú kúpnu silu spotrebiteľov. V Spojených štátoch zároveň dochádza k zvýšeniu marží výrobcov. S tým sú spojené aj známe a kritizované vysoké zisky energetických spoločností. V prípade Európy však dochádza k prerozdeleniu príjmov v prospech zahraničných vývozcov ropy a plynu a k zvýšeniu marží nedošlo.
Efekt vysokých cien energií je vidieť aj na celkovej obchodnej bilancii. Vysoké ceny neovplyvnili americký deficit zahraničného obchodu, v prípade eurozóny však vidieť výrazné zhoršenie bilancie. V minulom roku sa prvý raz za posledné desaťročie dostala do záporu a výsledok bol porovnateľný s krízou roku 2008.
Napokon Artusova analýza vyčísľuje dôsledky vysokých cien energií. Spojeným štátom dávajú oproti eurozóne výhodu príjmov vyšších o päť percent hrubého domáceho produktu. Tieto príjmy, ktoré sú aktuálne v rukách podnikov, predstavujú významný rozdiel v investičnej kapacite.
Američania tak na vysokých cenách energií získavajú nielen okamžitú výhodu, ale aj potenciál rýchlejšieho ekonomického rastu v budúcnosti.