Nepoznáme sa, nikdy sme sa nestretli, ale ten náš drobný chalan v modrom drese je v Neapole všade. Základná jedenástka, tréner a ešte Maradona. Ich tváre visia po celom meste, dá sa fotiť s ich maketami, samozrejme, dresy od pár eur, všade fotky, plagáty, vlajky, igelitové stuhy od balkónu po balkón, obalené stromy, zábradlia, celé mesto je bielomodré.

Neviem, či existuje mesto, kde môžu byť oslavy z titulu väčšie. Chudobný orientálny a poverčivý Neapol si to užíva ako náboženský sviatok.

Keď včera v nedeľu večer SSC Neapol vyhral v Turíne, začal ošiaľ. Chvíľu predtým sme s katedrou archeológie, s ktorou sme tu na poznávacom pobyte, dovečerali neďaleko železničnej stanice. Najskôr mestom otriasla úľava, keď Di Mariovi neuznal rozhodca gól, keďže na videu videl faul na nášho Lobotku. Nastavilo sa dlhých 6 minút. Juventus nemal šťastie ani na začiatku predĺženia, rozhodol až neapolský Raspadori v 93. minúte.

Stáli sme práve v chudobnej štvrti neďaleko Garibaldiho sochy, dobrá polovica ľudí okolo veľkej pouličnej obrazovky pri stávkovej kancelárii boli imigranti a černosi, zvyšok bežní Neapolčania. Vypukla radosť, ohňostroj, trúbili autá a mopedy, skandovanie, čistá radosť. Rozhodca predĺženie naťahoval ešte o takmer dve minúty dlhšie, ale to už mesto vrelo a slávilo.

Chytili sme posledné metro a potom som išiel pozdĺž Via Toledo na rozľahlé námestie Piazza del Plebiscito, kde je krásny kostol svätého Františka (momentálne zavretý) s takmer vatikánskym stĺporadím okolo námestia, masy ľudí a všade samý bordel - odpadky každého druhu. Krčmy sa okolo polnoci začali zatvárať, ľudia buď korzovali, alebo tí mladší začali postávať okolo KFC, McDonaldov a kebabov. Skončil som so skupinkou talianskych vojakov v podniku, ktorý zavreli až za nami. Keď zistili, že som z Lobotkovej krajiny, musel som vypiť pár panákov (oni pili prosecco). Čosi utrúsili na Hamšíka, že to mohol zažiť aj on, škoda ho, ale tešia sa z tretieho titulu. Teda takmer.

Ten titul nemajú stále ešte istý, Neapol však sedem zápasov pred koncom ligy - hrá sa ešte o 21 bodov, - vedie o 17 bodov pred Laziom Rím. Riadne oslavy budú až doma, ale po meste je okrem hráčov a bielo-modrej výzdoby najčastejšie zobrazené čísla 3, čo je odkaz na tretí titul, ktorý majú Neapolčania na dosah.

Lobotka a jeho spoluhráči vlastne ani nemajú na výber. Už sa tu predávajú tričká, ktoré ich nazývajú šampiónmi, nebohý Maradona im gratuluje a zároveň „hrá s nimi“, o víťazstve sa tu nepochybuje. „Poraziť,“ koktal opitý vojak v civile po slovensky, keď sme spomínali na zápas. Opití však boli iba dvaja z nich, ich štyria zvyšní kamaráti jedli po polnoci šišky s nutelou, piť sa im nechcelo. Pije sa tu vôbec dosť málo.

Dal som si ešte pivo, krčmár mi ho načapoval do pohára značky Kozel, žmurkol na mňa.

Neapolská noc len začínala, ale prudko sa obmenilo jej obsadenie.

Začalo sa masívne upratovanie, Taliani v uniformách, policajti na rohoch ulíc a autá na odpad začali dávať všetko do poriadku. Neviem, či sa tu viac nepracuje v noci ako cez deň.

Najbližšie hrá SSC s tímom Salernitana, potom v Udinese. S jednou výnimkou hrajú do konca sezóny so slabšími mužstvami. Ak by ste mali cestu, určite teraz Neapol navštívte. Majú nás tu vďaka Lobotkovi radi.

A ten titul je preto tak trochu aj náš.