Iba niekoľko desiatok ľudí. Účasť na pochodoch za mier slabne, no organizátori naznačujú aj tretie kolo

Tisícky sa zmenili na stovky a stovky na desiatky. Účasť na druhom kole takzvaných mierových pochodov slabne po celom Slovensku. Ostáva však entuziazmus niektorých koordinátorov a emócia naklonená nie proti Rusku, ale proti dočasne poverenej vláde a Západu.

Začiatkom marca tohto roka vyvrcholila v Bratislave séria reťazových protestov známych ako Slovenský pochod za mier. Účasť v hlavnom meste sa podľa niektorých odhadov vtedy pohybovala v rozmedzí 5 až 10-tisíc ľudí. Pochod sa tým zaradil medzi najväčšie verejné zhromaždenia v krajine za posledné roky.

Možno aj v reakcii na tento úspech koordinátori akcie krátko na to avizovali druhé kolo, ktoré sa uskutočňuje aj v týchto dňoch. Účastníci sa schádzajú v menších mestách dokonca aj bez okresného štatútu, ale aj v najväčších sídlach krajov. Začalo sa v Michalovciach 20. marca a finále je naplánované na 5. máj v Bratislave.

„Ľudia prehovorili, chceme mier a rozhodovať o svojich životoch. Moc pochádza od nás. My dávame mandát. My určujeme pravidlá,“ opakuje sa na infografikách, na ktorých dominuje holubica a slovenská vlajka.

Pôjdu pochody do stratena?

Pochody však posledné týždne čelia veľkému problému, pre ktorý sa dianie z minulého kola opakuje len v obmedzenej miere. Reč je o citeľnej strate záujmu, ktorú priznávajú už aj kľúčové tváre zhromaždení.

Zatiaľ čo na marcových opakovaných stretnutiach námestia v mestách ako Žilina, Martin, Banská Bystrica alebo Zvolen zapĺňali stovky občanov, v apríli sa situácia zmenila a účasť v Liptovskom Mikuláši, Rožňave, Trnave, Dolnom Kubíne, Novom Meste nad Váhom či v Štúrove sa pohybovala maximálne v desiatkach.

„Nadšenie ľudí pre pochody za mier postupne upadá. Pochopiteľne. Hrozba priamej účasti Slovenska vo vojne na Ukrajine formou osobnej účasti vojakov SR (zdanlivo) stratila svoju aktuálnosť. Táto hrozba sa teraz opäť objavuje,“ píše sa v texte, ktorý na svojom webe minulý týždeň zverejnil Spolok Archa, subjekt, ktorý má na organizácii protestov najväčší podiel.

Autor, podpísaný ako Roman Milián, opätovný nárast údajnej hrozby zdôvodňuje slovami, že spojený Západ už de facto otvorene deklaruje potrebu vojensky konfrontovať Rusko a to pre „kolaps hospodárstva EÚ, hospodársky a politický rozklad USA, blížiaci sa kolaps dolára“.

V tomto prípade však ide o naratívy, ktoré viac ako desaťročie opakovane rozširuje takzvaná alternatívna, ale aj konšpiračná mediálna scéna, no ich obsah sa v tejto katastrofickej podobe stále nenaplňuje.

Nevyhnutnosť tretieho kola?  

Na druhej strane, najviditeľnejšia tvár Spolku Archa Iveta Michalíková na Facebooku naznačuje, že protesty sa napriek neistému vývoju dočkajú aj tretieho kola. „Zdôrazňujeme nevyhnutnosť ďalších pochodov. Vojnové šialenstvo, ktoré zachvátilo navonok proklamované mierové združenie európskych štátov sa agresorsky zapája do vyzbrojovania Ukrajiny a posiela vojakov z členských štátov EÚ na Ukrajinu do priamych bojov,“ píše.

Zdroj, ktorý by podporoval tvrdenie, že európske štáty vysielajú svojich vojakov do priamych bojov, Michalíková neuviedla. Vie sa iba o účasti dobrovoľníkov a malého počtu špeciálnych jednotiek krajín NATO na Ukrajine, ktoré nevykonávajú úlohy kombatantov, ale zapájajú sa iným spôsobom. Reč môže byť o plánovaní operácií, ochrane diplomatov a výcviku vojakov brániaceho sa štátu. Návrhy na priame zapojenie sa do vojny sa však v minulosti objavili, napríklad zo strany Poľska.

Proruský sentiment ostal

Hoci sa účasť v posledných týždňoch zmenšila, to, čo sa na protestoch určite nezmenilo, je ich sporný obsah. V príhovoroch, na transparentoch či na vlajkách dominuje antisystémovosť v najrôznejších podobách, odpor voči politikom dočasne poverenej vlády a prezidentke, latentné či otvorené sympatie voči Rusku, odpor voči EÚ, NATO či USA, kritika Ukrajiny, ale aj strach zo všeobecnej mobilizácie tunajšieho obyvateľstva.

„Organizovaná zločinecká ukronacistická banda v zložení Čaputová, Heger, Naď, Káčer nám ukradla už aj stíhačky. Odtrhli sa z reťaze a ženú nás do vojny s Ruskom. Vlastizradné figúrky, vy dobre viete, že keď pošlete za USA zomierať do vojny desaťtisíce mladých Slovákov, tak vy dobre viete, čo vás bude čakať za tento vojnový zločin, za túto genocídu vlastného národa,“ rečnil napríklad v Novom Meste nad Váhom kontroverzný lekár Peter Lipták, jedna z hlavných postáv protestov a jeden z ich najskalnejších podporovateľov.

Lipták sa účasťou na protivládnych protestoch zviditeľňuje už roky. Do širšieho povedomia verejnosti sa dostal v roku 2015 po tom, ako sa v televízii priznal k braniu úplatkov v súhrnnej výške niekoľko tisíc eur a nazval ich „dary“. Popri ňom na protestoch často vidieť niekdajšieho redaktora Hlavných správ Igora Jurečku a aktívnym rečníkom je aj muž vystupujúci pod menom „Jozef Minco“. Minco sa na akciách objavuje s valaškou, odetý do typického slovenského odevu a s umelými vrkočmi po vzore Jánošíka. V marci voči nemu polícia začala trestné stíhanie napríklad za vyjadrenia, v rámci ktorých chcel robiť na Slovensku poriadok pomocou guľometu.

„Kolaborant má v Novom Meste nad Váhom full house. Chcememierovia nám nejako ochladli. Už keď ich nikto nezváža autobusom do Bratislavy so svačinou, tak sú tie pochody nejaké pusté,“ napísal k fotografii Ľuptáka na tomto proteste exposlanec za SaS Miroslav Žiak.

Pripomíname, že Žiak na začiatku marca v čase konania bratislavského pochodu pred Prezidentským palácom usporiadal na rovnakom mieste protiakciu s názvom Pokojné zhromaždenie za naozajstný mier. Jeho skupina s počtom niekoľko desiatok až stoviek ľudí vtedy vyjadrovala podporu oficiálnej pozícii SR, EÚ, USA a NATO k vojne na Ukrajine.

Štandard s otázkou o možných dôvodoch úpadku pochodov oslovil aj Spolok Archa. Rovnako ako v minulosti, ani teraz na naše otázky nereagoval.

Politické strany odmietajú

Pripomíname, že pri zrode Spolku Archa stál v roku 2021 aj šéfredaktor konšpiračného časopisu Zem a Vek Tibor Eliot Rostas. Ten však z neho krátko nato vycúval s odvolaním sa na infiltráciu spravodajských služieb.

Počiatočná iniciatíva na organizovanie projektu podľa Michalíkovej prišla od jej spolupracovníka v spolku Erika Blaška. Blaško je neúspešný kandidát na nitrianskeho primátora, ktorého podporovala Národná koalícia. Blaško vo vlaňajších komunálnych voľbách získal 2,27 percenta hlasov. Následnú koordináciu malo na starosti viacero ľudí.

Na pochodoch v minulosti rečnili, zúčastnili sa na nich alebo ich schvaľovali členovia strán ĽSNS, Republika, Smer či SHO. Naopak, proti nim dlhodobo vystupovali predstavitelia súčasnej vládnej koalície a poverenej vlády.

Michalíková sa proti zneužívaniu protestov politikmi v minulosti viackrát ohradila, no neúspešne. „Tentoraz sme to vymysleli lepšie, aby sa tam nedobyl žiaden politik,“ sľúbila v pondelok.