Zmiešaná telesná výchova a toalety. Čo učia budúcich učiteľov na Slovensku

Západný trend ignorovania pohlavných rozdielov čoraz rýchlejšie preniká aj do slovenského školstva. Na našich univerzitách, ktoré pripravujú budúcich učiteľov materských, základných a stredných škôl, sa rozširuje “LGBTIQ” agenda. 

Jedným z najvýraznejších aktérov tohto rozširovania je Katedra etickej a občianskej výchovy na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Za ostatného pol roka zorganizovali jej zamestnanci workšop “Inkluzívneho vzdelávania” pre “LGBTIQ žiakov a žiačky” aj podujatie, ktorého cieľom bolo “vytvoriť školy bezpečné a podporné pre LGBTIQ mládež”.

Podľa správcu facebookového účtu katedry cieľom spomínaného workšopu, ktorý sa konal 19. apríla v priestoroch školy, bolo “pripraviť budúcich učiteľov a učiteľky na prácu s LGBTIQ žiakmi a žiačkami, či poskytnúť im nástroje ako na škole riešiť homo/bi/transfóbnu šikanu”. 

Napriek tomu, že katedra pred začiatkom podujatia o workšope napísala, že “vzdelávanie je zadarmo a nie je potrebné sa registrovať,” autorku tohto článku do budovy na Šoltésovej ulici nevpustili. Vo vchode do priestorov fakulty ma recepčná otočila s vysvetlením, že “podujatie je iba pre pozvaných”.

O čom sa hovorilo na vzdelávaní, ktoré podľa propagačných materiálov organizovala katedra etickej a občianskej výchovy v spolupráci s občianskym združením Dúha na východe, smožno usudzovať iba zo zdrojov dostupných na internete. 

V príspevku na sociálnej sieti, ktorý katedra zverejnila počas workšopu, autor odkazuje na dokument iniciatívy Ide nám o život s názvom “10 odporúčaní, ako môžu školy vytvoriť bezpečný priestor pre LGBTI+ deti, mladých a ich blízkych”.

Transnegatívna šikana a preferované zámená

Iniciatíva Ide nám o život, ktorú spravuje občianske združenie Inakosť, vznikla po vražde dvoch mladých mužov pred barom Tepláreň. Od jej zverejnenia sa pod ňu podpísalo minimálne 60 organizácií. Sú medzi nimi jednak občianske združenia, ale aj korporácie ako IBM, Henkel Slovensko a Accenture Slovensko.

V návode na to, ako vytvoriť školy bezpečné pre LGBTIQ, na ktorý odkazuje facebookový príspevok, iniciatíva okrem iného odporúča aj “verejne vyjadriť postoj.” Tento postoj dá najavo záväzok byť “bezpečným miestom v ktorom sú prijatí všetci,” a to “na webstránke našej školy, aj vo fyzických priestoroch (vo forme textu, plagátov, násteniek, nálepiek ‘Bezpečné miesto).’”

Dokument obsahuje napríklad “nulovú toleranciu voči akejkoľvek homonegatívnej, transnegatívnej či inej šikane,” pričom nedefinuje, ako sa “homonegatívna” a “transnegatívna” (nové pomenovanie pre homofóbiu a transfóbiu) šikana prejavuje. Odporúčanie číslo šesť radí nepredpokladať “automaticky, že žiak má otca a mamu” a zároveň radí oslovovať ho “menom a zámenami, ktoré preferuje.”

Najviac “pokrokovo” však znejú odporúčania číslo 7 a 8. Podľa iniciatívy Ide nám o život by už školy nemali žiakov rozdeľovať na chlapcov a dievčatá. “Tam kde je to možné, umožňujeme žiakom a žiačkam voľbu skupiny, nedelíme ich na princípe chlapci-dievčatá, napríklad na telesnej výchove”. Takéto delenie totiž “môže prispieť k vytvoreniu nebezpečného prostredia hlavne pre transrodové a nebinárne osoby”.

Odporúčanie číslo 8 zasa hovorí o zriadení “rodovo neutrálnych toaliet.” Špecifikuje ich ako “toalety určené pre jednu osobu, ktoré sú prístupné každému bez ohľadu na ich rodovú identitu”.

Kto za tým stojí 

Rovnakých 10 odporúčaní iniciatívy Ide nám o život bolo súčasťou prezentácie, ktorú na katedre etickej a občianskej výchovy odprednášala v novembri minulého roka Katarína Minarovičová. Táto vyučujúca, ktorá na katedre pôsobí od roku 2005 a momentálne je jej vedúcou, je zároveň členkou Výboru pre rodovú rovnosť Rady vlády SR. Vo svojom životopise tvrdí, že “vo výskumnej oblasti sa zameriava na identifikovanie kľúčových oblastí rodovej nerovnosti v školstve”.

Z hľadiska prenášania progresívnej ideológie na budúcu generáciu učiteľov je na bratislavskej katedre etiky a občianskej výchovy hodná pozornosti ešte jedna vyučujúca. Veronika Valkovičová, ktorá je zároveň výskumníčkou Sociologického Ústavu SAV na katedre učí dva predmety – Metodiku písania odborného textu a Zásady sexuálnej výchovy spoločne s Minarovičovou.

Okrem organizovania workšopov Veronika Valkovičová, ktorá v minulosti pôsobila aj v redakčnej rade ľavicového magazínu Kapitál, odovzdáva študentom LGBTIQ agendu aj v rámci svojej školiteľskej činnosti. V školskom roku 2020/2021 jedna z tém záverečných prác, ktoré Valkovičová zverejnila, znela “Transrodové deti a inkluzívne vzdelávanie.” Ďalšou boli “Študentské LGBTIQ spolky.” O rok neskôr medzi ňou vypísanými témami záverečných prác pribudli “Mikroagresie voči LGBTIQ ľuďom v školskom prostredí.” 

Podľa GLAAD, najväčšej svetovej LGBTQ aktivistickej organizácie, sú mikroagresie “subtílnymi verbálnymi alebo neverbálnymi urážkami, ktoré znehodnocujú identitu alebo skúsenosť človeka.” Organizácia uverejnila niekoľko príkladov vyjadrení, ktoré považuje za “mikroagresie” namierené voči transgender ľuďom. Pochybením je podľa nich aj otázka: “Zmení ti hormonálna liečba hlas?” alebo veta adresovaná “transmužovi” (biologickej žene): “Veď ty rozumieš, čo to znamená byť ženou”. 

Iné slovenské školy

Dúhovo zafarbené vzdelávanie budúcich učiteľov neobchádza ani východnejšie položené vysoké školy. Banskobystrická Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela sa v marci pochválila, že zorganizovala vzdelávacie workšopy “na zmenu postojov a potláčanie nenávistných prejavov a predsudkov voči LGBTI.” Rovnako ako v Bratislave sa toto vzdelávanie uskutočnilo v spolupráci s občianskym združením Dúha na východe, organizáciou, ktorá nemá webstránku ani účet na sociálnych sieťach.

O ľuďoch stojacich za týmto občianskym združením, ktoré podľa všetkého chodí na stredné školy a na univerzity, sa verejnosť z online zdrojov nedozvie nič určité. Jediné spojenie so skutočnými osobami, ktoré by za ním mohli stáť, vyplýva z toho, že občianske združenie je zaregistrované na rovnakej košickej adrese ako Saplinq. Táto LGBT organizácia, ktorej riaditeľom je Róbert Furiel, tiež v roku 2021 pre Dúhu na východe hľadala “človeka na koordináciu vzdelávacích výjazdov na stredné školy.”

Čo Dúha na východe na týchto výjazdoch robí, sa môžeme len domnievať. Jedným vodidlom by mohli byť fotografie zo školenia, ktoré združenie v marci viedlo v banskobystrickom mládežníckom centre Space. Vidíme tu na papieri nakresleného takzvaného “genderbread” človeka so zvýraznenými časťami tela. Pohlavie sa podľa nákresu nachádza medzi nohami, sexuálna orientácia v srdci a genderová identita v hlave. Nápis naľavo nie je na fotografii jasne rozoznateľný, ale ak ide o kópiu západného “genderbread” človeka, pôjde pravdepodobne o “rodový prejav.” 

“Rodový prejav,” alebo gender expression je termín, ktorý popisuje spôsob, akým sa človek správa navonok – či je jeho obliekanie, jeho výraz, a iný prejav takzvane mužský, ženský, alebo neutrálny. 

Okrem vzdelávacích aktivít, na ktorých sú školitelia fyzicky prítomní, organizuje občianske združenie aj semináre v online priestore. V roku 2023 usporiadali sériu webinárov o “LGBTI+ témach pre odborníctvo.” Konkrétne sa online semináre zameriavali na ľudí z odborov psychológia, školská psychológia, učiteľstvo a medicína. Čo konkrétne sa rozoberalo na tomto podujatí, ktoré malo za cieľ poskytnúť “základný prehľad o LGBTI+ terminológii, rešpektujúcom jazyku či nevedomých predsudkoch” sme sa nedozvedeli. Po vyplnení online registračného formulára autorke tohto článku poslal Róbert Furiel email, v ktorom zrušil jej registráciu z dôvodu, že nepatrí medzi “odborníctvo.”