Heger sa zahral na vojnového jastraba
Slovenský premiér sa podpísal pod zvláštny, agresívne ladený článok v americkom Foreign Affairs. Text má pôsobiť úderne – ako silné gesto premiérov Poľska, Česka a Slovenska na podporu Ukrajiny a jej vyzbrojovania. No v skutočnosti je prehliadkou dutých fráz, ktoré nikam nevedú. Iba k ďalšiemu zabíjaniu a rozširovaniu vojny.
Spoloèné rokovanie vlád SR a ÈR v Trenèíne
Eduard Heger. Foto: Radovan Stoklasa/TASR
Heger a jeho dvaja kolegovia v skratke hlásajú toto: Ukrajina by sa nemala zmieriť s čiastočnými úspechmi. Má vybojovať všetko – teda aj Krym. Západ jej má dodávať všetky typy konvenčných zbraní.
Po vojne, teda po porážke Ruska, vraj treba určiť plán na vstup Ukrajiny do NATO. Zároveň sa má zriadiť špeciálny medzinárodný tribunál pre potrestanie ruských zločincov a skonfiškovanie ruského majetku pre financovanie obnovy Ukrajiny.
Ak sa nepodarí vojensky poraziť Rusko na Ukrajine, autori komentára varujú, že na rade môžu byť krajiny strednej Európy.
Dodajme, že sú to zároveň krajiny NATO a strašenie o ruskom postupe do stredu Európy vlastne zhadzuje silu a autoritu Aliancie (čo asi nebol zámer autorov).
Text troch premiérov ukazuje, ako vyzerajú naivné aktivistické heslá, ktoré celkom stratili kontakt s realitou. Vojnová propaganda si vytvorila vlastný, paralelný vesmír, v ktorom boduje ten, kto vyniká v siláckych pózach. Bez ohľadu na to, že si v každej druhej vete protirečí.
Asi nebude náhodné, že komentár vychádza v čase, keď sa v západnom prístupe k ukrajinskej kríze začínajú presadzovať realistické a racionálne hlasy.
Po utlmení konfliktu a bezpečnostných dohodách už nevolajú len krajiny západnej Európy (Francúzsko, Nemecko) či Izrael s Tureckom. Pomerne zdržanlivé už začínajú byť aj Spojené štáty a Spojené kráľovstvo.
Dôvod: príliš dlhá vojna by nevyčerpávala len Ukrajinu s Ruskom, ale aj Západ. Spotreba zbraní a munície na Ukrajine bola v roku 2022 neudržateľná. Viacerí experti varovali, že západné zásoby munície (hlavne raketovej a delostreleckej) sa rýchlo míňajú a ich doplnenie na plné kapacity môže trvať desať rokov.
Západ svoj prístup k vojne na Ukrajine po roku mierne prehodnocuje. Americký prezident naznačil, že tento rok bude od Ukrajincov očakávať, že zvážia rokovania s Ruskom o prímerí, prípadne o ukončení vojny. Predpokladá sa, že po jarnej protiofenzíve Ukrajiny sa budú stupňovať tlaky Západu na utlmenie konfliktu.
V ukrajinskom vedení sa začalo opatrne uvažovať o tom, že Krym by mohol byť predmetom špeciálnych dohôd. Tento obrat v ukrajinskom uvažovaní je celkom realistický a racionálny. Predstava, že Ukrajinci vytlačia z Krymu ruskú jadrovú flotilu a následne sa polostrov začlení pod NATO, je kompletne uletená.
Jednoducho: ochota Západu zvyšovať bank a stupňovať vojnu s Ruskom slabne. To isté platí o vyčerpanej Ukrajine, ktorá je dnes celkom závislá od financovania z EÚ a Spojených štátov. A ktorej sa zužujú bojové zálohy.
Na druhej strane, cesta utlmenia konfliktu a rokovaní o dohodách je neprijateľná pre poľskú vládu. Žiada pravý opak: zintenzívniť dodávky západných zbraní vrátane letectva a raketových systémov.
Poľské dôvody sú geopolitické a mocenské. Poľsko bolo desaťročia vplyvným hráčom v Bielorusku, Gruzínsku a na Ukrajine. A nechce túto cennú pozíciu stratiť.
Poľsko neváha stupňovať podporu a vyzbrojovanie Ukrajiny ani za cenu zýšených bezpečnostných rizík (a protirečení). Ako člen NATO a EÚ sa cíti silné. Navyše, masívne vyzbrojovanie a financovanie Ukrajiny nejde z poľského vrecka. Účty platia hlavne Američania a EÚ. Poľské sú skôr výhody na východnom krídle NATO, kde sa môže hrať na regionálnu mocnosť. Ako nové, východné jadro Aliancie a Únie.
Starší poľský plán rátal s plným členom Ukrajiny, Gruzínska a časom možno aj Bieloruska v NATO a EÚ. A s tým, že Poľsko sa presadí ako vedúca sila a dominantný hráč v strednej a východnej Európe.
Po ruskom údere na Ukrajinu a ovládnutí Bieloruska sa poľské perspektívy dramaticky zužujú.
Preto je poľská vláda taká nervózna a naplno vložená do konfliktu. Poliaci hrajú (nie veľmi prezieravo, ale odvážne) vabank. Buď ešte nejaký čas udržia Ukrajinu – aj s víziou jej členstva v NATO. Alebo stratia na poli zahraničnej politiky všetko.
O niečo menej pochopiteľné je to, že spolu s poľskou vládou sa hrajú na vojnových jastrabov aj český a slovenský premiér. Pre ich krajiny táto agresívna politika prináša málo výhod a veľa rizík.
Vysvetlenie je pritom jednoduché. Ani Fiala, ani Heger nezastupujú záujmy svojich krajín. Zastupujú seba a svoje „strany“, ktoré fungujú na atlantický pohon. To, čo predvádzajú, nie je politika, ale aktivizmus a propaganda v službe „cudzej moci“.
Mimochodom, textu, ktorý podpísal Heger, môžeme okrem protirečení a nereálnych výziev vyčítať aj niečo vážnejšie. Pokrytectvo a nemorálny prístup k Ukrajincom. Autori v článku pre americké publikum otvorene priznávajú, že porážku Ruska musia vybojovať sami Ukrajinci, aby sa tým znížili riziká, že „podporovatelia Ukrajiny budú musieť prelievať vlastnú krv a zvyšovať svoje finančné náklady“.
Ako sme už v Štandarde písali viackrát, hra na vojnových jastrabov je pri ukrajinskej kríze mimoriadne bezohľadná voči Ukrajine. A v konečnom dôsledku protiukrajinská.
Veľmi opatrne na to upozornil aj americký novinár Fareed Zakaria. Tvrdí, že vojenská pomoc Ukrajine by mala mať svoje limity. Pretože nechceme podporovať Ukrajinu za cenu jej úplného zničenia.
Žiaľ, pre tých, ktorí sa hrajú na smelých vojnových jastrabov, to asi neplatí.
Najsmutnejšie na tom je, že ich hre na vojvodcov celkom chýba integrita. Teda súlad silných póz s činmi.
Špeciálne to platí o Eduardovi Hegerovi, ktorý sa rád podpisuje pod bojové vyhlásenia. No keď v marci 2022 poľský a český premiér cestovali vlakom do Kyjeva podporiť Zelenského, slovenský premiér to odmietol.
Uprednostnil osobnú bezpečnosť.