Hokejová horúčka na východe Slovenska očami fanúšika. Krásny športový príbeh píšu aj humenské levy

Musím sa priznať, že slovenskú extraligu sledujem len zbežne. V priebehu sezóny viem len to, kto sa kde nachádza v tabuľke. Samozrejme, trochu viac si všímam Slovan (lebo ho nemám rád) a východniarske mužstvá. Najmä Košice, ktorým drukujem od malička, a Michalovce, ktoré sú k nám najbližšie. Prsty som držal aj Prešovu. Extraliga by predsa mala mať svoje miesto aj v treťom najväčšom meste na Slovensku. Ostatné ide v podstate mimo mňa.

Tento ročník bol však z viacerých dôvodov výnimočný.

Prvý je, že okrem extraligy som už občas nazrel aj na výsledky v 1. lige. A to vďaka tomu, že sa začali šíriť chýry, že Humenné hrá tento rok dobrý hokej. Niektorí moji kamaráti tam preto začali chodiť na zápasy. Ja som však ich pozvánky dlhodobo odmietal, keďže si veľmi dobre pamätám, že humenský zimák nie je nič dlžný svojmu menu, zima tam človeku prenikne až do špiku kostí.  

Samozrejme, môj záujem o hokej enormne zvýšila štvrťfinálová séria Michaloviec so Slovanom, kde Michalovčania krásnym hokejom vyškolili bohatých "horenosov" z Bratislavy. Bol to prvý veľký príbeh, tejto sezóny, keďže Michalovce boli po základnej časti až na ôsmom mieste a Slovan bol obrovským favoritom. Mužstvo, ktoré vychovalo Pavla Regendu, však opäť nesklamalo a znova prekvapilo celé Slovensko.