Lenka Zlámalová

Historicky rekordné zdražovanie je aj v Česku či na Slovensku, ale napríklad i vo Švajčiarsku. To sa však, naopak, s rastom cien o 2,9 percenta zaraďuje k najmenej inflačným ekonomikám. Aj tam sa zdržiava na ich pomery rekordne. Vrchol, ktorým bolo v alpskej krajine zvyšovanie cien o 3,5 percenta vlani v júni, je najvyššia inflácia za posledných tridsať rokov.

Pasca pevných úrokov

To, čo ére rekordnej inflácie predchádzalo, bola éra rekordne lacných peňazí. Tými ekonomiku zasypávali centrálne banky s úrokmi okolo nuly aj vlády, ktoré hromadili rekordné štátne dlhy. Väčšina krajín Európskej únie vrátane Nemecka a Francúzska má v porovnaní s výkonom svojej ekonomiky najvyššie zadlženie v histórii.

Konštelácia, keď sa požičiavalo vďaka nízkym úrokovým sadzbám veľmi lacno, viedla k tomu, že sa požičiavalo veľa. Dlžníci s najlepším ratingom vrátane napríklad nemeckej alebo švajčiarskej vlády si požičiavali dokonca so záporným úrokom. Mali nižšiu sadzbu, než o koľko sa zdražovalo. Prakticky to znamenalo, že veritelia platili dlžníkom za to, že im vôbec môžu požičať. Ekonomicky to bola absurdná situácia hnaná strachom, aby sa hospodárstvo náhodou nezaseklo v kríze a ľudia neprestali míňať. To by mohlo znamenať pád cien, ktorý by následne skončil vysokou nezamestnanosťou.

Rozmýšľanie o deflácii stále aj po generáciách ovplyvňujú spomienky na rozklad Weimarskej republiky a nástup Hitlera k moci. V pamäti zostávajú nemecké hyperinflácie s rastom cien o stovky percent v priebehu pár hodín. Tou poslednou ranou bola ale vo vtedajšom Nemecku práve deflácia.

Z istoty sa stalo vysoké riziko