Médiá žijú témou kontroverzného kresťanského spoločenstva Milosť. Dôvodom sú nedávne vyjadrenia herečky Márie Bartalos, ktorá sa k tomuto spoločenstvu hlási. Zaujímavosťou je, že téma začala rezonovať len krátko po tom, ako Najvyšší správny súd potvrdil postup ministerstva kultúry, ktoré Milosť odmietlo registrovať. Súd zároveň vyhlásil, že prah tolerancie či rešpektu voči ľudom inej viery a náboženstva je v Milosti nižší, než je spoločensky žiaduce a prípustné.
Herečka Mária Bartalos sa tento týždeň dostala na popredné miesta čítanosti vo viacerých slovenských médiách. Matka dvoch detí a šťastná manželka už dávnejšie oznámila, že televíznu kariéru zavesila na klinec. Minulý týždeň však fanúšikov prekvapila tvrdením, že sociálne siete chce využívať, aby ľudí priviedla na duchovnú cestu.
„Dospela som k zmene, ktorá tu nastane a cítim sa povinná vám o nej dať vedieť. Tí, čo ma sledujete, viete, že som kresťanka. Budem úprimná a poviem vám, že dlho som sa modlila za to, čo s týmito sociálnymi sieťami, pretože už ma nebavia ako kedysi. Moja pozornosť sa preniesla úplne inam. A trvalo to síce dlhšie, ale riešenie prišlo. Ak tu mám naďalej byť, chcem, aby moja aktivita mala vyšší zmysel. Preto tu budem pre vás ako motivátor k životu s Bohom,“ napísala Bartalos.
Príspevok získal od jej fanúšikov vyšší počet páčikov, než je zvykom. Obrat nastal, keď Bartalos dostala otázku od herca Mariána Mitaša, či je láska medzi dvoma ľuďmi rovnakého pohlavia tiež láska.
„Od Boha určite nie. Boh má jasné stanovisko, po preštudovaní Biblie človek sám zistí, aké sú požehnania a odmeny od Boha, pokiaľ bude jeho nariadenia rešpektovať a aké sú kliatby v prípade, ak nie. Znie to možno tvrdo, ale svet je tvrdší a horší. Boh je záchrana pred tým všetkým. Ľuďom, ktorých stvoril, dal z lásky aj možnosť voľby, slobodu, aby spravili rozhodnutie, či budú počúvať na jeho slovo alebo sa podriadia diablovi. Väčšina ľudí podlieha tej druhej možnosti, niektorí bez toho, že by si boli toho vedomí,“ odpovedala bez okolkov.
Slovensko rieši Milosť
Herečka tým vyvolala pobúrené reakcie niektorých známych osobností a aj časti svojich fanúšikov. Navyše vysvitlo, že Bartalos patrí do kontroverzného združenia pod názvom Cirkev kresťanské spoločenstvá Slovenska (CKSS).
Zoskupenie, ktorého symbolom je biela holubica na modrom podklade, je známejšie pod jednoduchým názvom Milosť. Štandard naň upozornil zrejme v najobsiahlejšej analýze, aká bola o Milosti v slovenských médiách zverejnená.
Hnutie Milosť sa totiž už viac ako 16 rokov neúspešne pokúša o registráciu. Získalo by tak viaceré výhody, napríklad možnosť vyučovať svoju vieru na školách, povolenie vykonávať cirkevné sobáše a potenciálne by mohla získať aj priestor vo verejnoprávnych médiách.
Ministerstvo kultúry však dlhodobo odmieta hnutie oficiálne za cirkev uznať. Argumentuje, že činnosť Milosti je v rozpore so zásadami ľudskosti a znášanlivosti, s ochranou zdravia občanov a taktiež ohrozuje občianske práva.
Hnutie sa podľa slov kontrolného orgánu pokúšalo rezort prekabátiť registrovaním pod iným názvom – Spoločenstvo viery. Zneužiť malo navyše podpisy preukázateľne mŕtvych ľudí. Milosť podľa vyjadrení kompetentných marila posudky odborníkov a tí jej registráciu neodporúčali s odôvodnením, že „prejavuje známky biblického a náboženského fundamentalizmu a neznášanlivosti voči iným cirkvám“.
O tom, ako členstvo v tomto náboženskom zoskupení mení ľudí, si môžete viac prečítať v článku. Milosť vytrvalo odmieta, že by v spoločenstve dochádzalo k akémukoľvek psychologickému nátlaku.
Autoritárske črty a fanatizmus uznal aj Najvyšší správny súd
Aj Najvyšší správny súd (NSS) SR tento mesiac potvrdil postup a závery ministerstva kultúry, ktoré odmietlo registrovať Cirkev kresťanské spoločenstvá Slovenska. Táto náboženská organizácia podľa súdu nespĺňa zákonné pojmové znaky cirkvi a jej činnosť je v rozpore so zásadami ľudskosti a znášanlivosti.
Súd poukázal okrem iného na skutočnosť, že správne orgány na základe vykonaného dokazovania konštatovali, že neznášanlivé správanie Cirkvi kresťanské spoločenstvá Slovenska vyúsťuje do mimoriadnych postojov a prah tolerancie či rešpektu voči ľudom inej viery a náboženstva je nižší, než je spoločensky žiaduce a prípustné.
„Z predložených dôkazov mali za preukázané, že v dotknutej náboženskej organizácii jednoznačne prevládajú tendencie autoritárskeho vodcovstva, uzavretosti, fanatizmu, neznášanlivosti a selektovania informácií, pričom tieto tendencie nemajú len okrajový charakter, ale prenikajú cez celú činnosť, učenie a postoje spoločenstva,“ priblížil hovorca Najvyššieho súdu Michal Hajtol s informáciou, že súd sa stotožnil s názorom správnych orgánov i Krajského súdu v Bratislave.
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu jednomyseľne a je konečné. „Bližšie dôvody rozhodnutia budú uvedené v jeho písomnom vyhotovení,“ podotkol Hajtol.
(tasr, est)