Nepochopení kresťania či škodlivá sekta? Čo je problém spoločenstva Milosť

Kresťanské spoločenstvo Milosť sa už 16 rokov pokúša stať sa registrovanou cirkvou. Neúspešne. Pri kontroverznom zoskupení rezonujú témy, ako vysoké finančné dary, psychologický nátlak či netolerancia. Spoločenstvo sa voči takýmto obvineniam tvrdo ohradzuje, hovorí o diskreditácii a chybách štátnych úradov. Nazreli sme pod povrch tohto náboženského spoločenstva.

Nájsť medzi desiatkami obchodov v bratislavskom R1 centre bohoslužbu Kresťanského spoločenstva Milosti mi chvíľu trvalo. Hľadal som bielu holubicu v modrom, ale napokon ma viedli rastúce prúdy ľudí, ktoré smerovali do bratislavského sídla tohto neregistrovaného kresťanského spoločenstva.

Pár sekúnd po vstupe do miestnosti si ma odchytil milý krátkovlasý pán s briadkou: „Boli ste tu už?“ „Nebol,“ reagoval som s priznaním, že som mal problém miesto konania bohoslužby nájsť. „Ako ste sa o nás dozvedeli?“ zaujímal sa ďalší člen Milosti. „Cez vašu youtubovú diskusnú reláciu,“ odpovedal som. Už som si však nechal pre seba, že toto krátke video a trošku hľadania na internete ma priviedlo do špirály rozporuplných tvrdení, dlhoročných neúspešných snáh o registráciu Milosti, obvinení z jej sektárstva či naopak, z perzekúcie a obmedzovania náboženskej slobody. Chcel som vedieť, kde je pravda. A chcel som zažiť, ako to vyzerá zvnútra, aby som si mohol spraviť vlastný názor.

Bohoslužba Milosti sa začala hodinovými chválami s gospelovými piesňami vrátane takých, ktoré by ste počuli aj na iných protestantských či katolíckych chválach. Nasledovali kázne. V prvej z nich kazateľ zdôrazňoval dôležitosť dávania desiatkov, teda platieb z príjmu pre cirkev. Vysvetlil, že Ježiš učeníkom hovoril, aby plne dôverovali jemu a Božiemu slovu. „To sa tiež týka princípov finančného požehnania,“ uviedol.

Následne sa čítal biblický príbeh o tom, ako Kristus pred apoštolmi chodil po vode: „Ale oni, keď ho videli chodiť po mori, domnievali sa, že je to obluda, a skríkli, lebo ho všetci videli a poľakali sa.“ Kazateľ konštatoval, že aj keď sa človek stane „znovuzrodeným kresťanom“, môže mať problém s Božími finančnými princípmi, ktoré sa mu môžu javiť ako obluda. Týmito princípmi má byť aj dávanie darov a desiatkov cirkvi. Slovami kazateľa však Ježiš obmäkčuje naše srdcia, aby sme finančným nariadeniam tohto druhu na sto percent dôverovali.

Na rad prišla hlavná kázeň Zuzany Šestákovej, manželky bratislavského pastora Adriana Šestáka. Bola zameraná na dôležitosť pozitívneho nastavenia k životu a obnovy mysle Božím slovom. Vystríhala pred zameriavaním sa na negatívne emócie, ktoré bránia človeku v duchovnom či inom rozvoji. Všetko pôsobilo prirodzene, trochu ma len zarazila jej poznámka, že ľudia spomínajú na svoje detstvo v zlom. „Keď sa vás niekto spýta, aké ste mali detstvo, väčšinou nezačnete rozprávať, aké bolo krásne, s rodičmi sme chodili tam a tam. Takou obligátnou odpoveďou väčšinou je, že fú, bolo to ťažké. Nemali sme dosť peňazí, otec pil, začneme vyťahovať negatívne veci,“ konštatovala.

Táto časť kázne mi v hlave obzvlášť utkvela. Možno preto, že podľa mojej skúsenosti a v úplnom protiklade so slovami pastorky, ľudia na detstvo spomínajú, takmer univerzálne, pozitívne. Možno som v prostredí veľmi zranených ľudí, možno pastorka – pýtal som sa v mysli – projektovala vlastné sklamania alebo sa nebodaj obracala na „cieľovku“ KS Milosť.

Po chválach a kázňach vyzvala prítomných, aby sa modlili v jazykoch. „Haleluja kérabada salarabadia sandalarabada san,“ zaznelo následne z úst pastorky a celej kongregácie. Zvukomalebný džavot s týmito slovami spojený s prosbami o požehnanie trval asi tri minúty.

Po kázni si slovo zobral mladík, ktorý vyzval nových ľudí v zbore, aby sa prihlásili. Zdvihol som ruku, oči zhromaždenia sa upreli na mňa. Spýtal sa, či sme presvedčení, že po smrti sa dostaneme do neba a budeme spasení. „Nemyslím si, že ktokoľvek môže vedieť, či bude spasený,“ odpovedal som. Vzápätí sa ozvalo z davu: „Samozrejme, že môže!“

Po skončení sa mi prihovoril ďalší mladý člen, ktorý sa predstavil ako Ľubo z Malaciek. Už vedel, že som mal problém bratislavské centrum Milosti nájsť. Ľubo prekypoval srdečnosťou, pýtal sa, odkiaľ som a ako som Milosť našiel. Na cestu ma odprevadil s darčekovou taškou, dostal som knižku.

To všetko sa stalo pred pár týždňami, téma mi dlhodobo víri mysľou, začal som si klásť nové otázky.

Zásadná otázka

Tá hlavná vo vyhranenej podobe znie: Je Kresťanské spoločenstvo Milosť sektou? A ak to tak je, môže to byť spoločensky nebezpečné?

V prvom rade treba povedať, že celkom zjavne nejde o nejaké utajené zoskupenie praktizujúce čierne rituály. Jej členovia sa stretávajú verejne a v mnohom pripomínajú charizmatické protestantské hnutia či „letničné“ vetvy v katolíckej cirkvi. Cirkev Kresťanské spoločenstvá Slovenska funguje od roku 1993 ako občianske združenie, hlavný zbor má v Banskej Bystrici a ďalších 34 zborov a misijných skupín funguje v rôznych mestách Slovenska. Postoj k malým duchovne vyhraneným spoločenstvám sa na Slovensku dlhodobo zmiernil, zrejme to súvisí aj s nárastom agnostikov a vôbec zmenami vo veľkých kresťanských cirkvách.

Veriaci KS Milosť tvrdia, že Biblia neobsahuje ani jednu chybu či protirečenie, formálne členstvo nemá. Odhady kompetentných hovoria o niekoľkých tisícoch členov. Keďže letnično-charizmatické hnutie vychádza z evanjelikálnej reformácie, je len logické, že neuznávajú duchovnú autoritu pápeža, rozdelenie na laikov a klérus, rituály či obrázky svätých. Nesúhlasia však ani s mnohými bodmi učenia evanjelickej cirkvi či iných protestantských cirkví. Bohoslužby Milosti trvajú dve až štyri hodiny a sú charakteristické hlasnými chválami. Dôraz kladú na uzdravenie, veria, že Kristovo vykupiteľské dielo v sebe zahŕňa nielen spásu duše, ale aj fyzické uzdravenie tela a materiálne bohatstvo pre tých, ktorí prijmú ich vieru. Hovorí sa tomu aj teológia prosperity.

Kľúčovou postavou a najväčšou duchovnou autoritou v česko-slovenskom prostredí je český pastor Jaroslav Kříž. Ten je do veľkej miery zakladateľom Milosti. Kříž je tiež bývalý úspešný džudista, Česko-Slovensko reprezentoval za socializmu na olympiáde. Na rozdiel od Slovenska je pritom Milosť v Česku registrovaná pod názvom Cirkev viery.

Zásadný vplyv na Milosť má aj Zbor viery (Hit Gyülekezete) z Budapešti s jeho teologickou inštitúciou Szent Pál Academy, ktorú už v roku 1990 založil vplyvný pastor Sándor Németh. Viacero pastorov zo Slovenska prešlo štúdiom práve na tejto budapeštianskej akadémii. Zbor viery je v Maďarsku oficiálne uznanou cirkvou s asi 50-tisíc členmi. Politicky má Németh blízko k Orbánovmu Fideszu.

Spása cez mŕtve duše?

Hnutie Milosť sa pod názvom Cirkev kresťanské spoločenstvá Slovenska (CKSS) už viac ako 16 rokov neúspešne pokúša o registráciu. Získala by tak viaceré výhody, napríklad možnosť vyučovať svoju vieru na školách, povolenie vykonávať cirkevné sobáše a potenciálne by mohla získať aj priestor vo verejnoprávnych médiách. Nárok by mala aj na finančnú podporu na platy duchovných či prevádzkové náklady, to však podľa vlastných slov odmietajú.

Podmienky zo strany štátu sú nastavené prísne. V minulosti musela cirkev zozbieraním podpisov preukázať, že sa k nej hlási najmenej 20-tisíc plnoletých občanov SR s trvalým pobytom na Slovensku. V roku 2017 sa táto hranica zdvihla až na 50-tisíc. 

Ministerstvo kultúry však žiadosť CKSS zamietlo už v roku 2007 a aj v roku 2011, a to nielen na základe nedostatku členov. Rezort argumentoval, že činnosť Milosti je v rozpore so zásadami ľudskosti a znášanlivosti, s ochranou zdravia občanov a taktiež sú ňou ohrozené občianske práva. Milosť sa voči tomu ohradila a následne začali dlhé ťahanice so štátom.

Navštívil som zodpovedných úradníkov a pýtal sa na okolnosti. Zaujímavou epizódou bol pokus o registráciu Spoločenstva viery, čo cirkevný odbor ministerstva kultúry vnímal ako skrytý pokus o registráciu Milosti. „Ideové a personálne prepojenie bolo zrejmé,“ hovorí riaditeľ cirkevného odboru Radovan Čikeš, upozorňuje však, že dôvodom odmietnutia žiadosti boli masové prípady zneužitia osobných údajov. „K tejto cirkvi sa ‚hlásilo‘ 267 občanov, ktorí boli v čase podpisu ich čestného prehlásenia už preukázateľne mŕtvi,“ vysvetlil.

Milosť trvá na tom, že Spoločenstvo viery je iný subjekt. Priznáva však, že podpisy svojich členov spoločenstvu poskytla. „Predpokladáme, že tieto naše podpisy boli v poriadku. V tej dobe (až doteraz) prebiehal náš registračný proces. My sme odovzdali 27 000 platných podpisov, ktoré boli preverené, a žiadne falšovanie nám nebolo vytknuté,“ uviedol sekretariát Milosti v Banskej Bystrici.

Pri pokuse o registráciu Spoločenstva viery sa objavil aj kuriózny prípad, keď sa medzi jeho údajnými členmi našiel podpis tváre študentského hnutia novembra 1989 Zuzany Mistríkovej. „Uskutočnili sme viacero dokazovaní vrátane vypočúvania údajných členov Spoločenstva viery vrátane pani Zuzany Mistríkovej, ktorá svojho času pracovala na Ministerstve kultúry vo funkcii generálnej riaditeľky sekcie. Samozrejme, ani v jednom prípade sa nepotvrdilo členstvo v tejto fiktívnej cirkvi,“ spomína vtedajší riaditeľ cirkevného odboru Ján Juran.

Cirkevný odbor dal po tomto preskúmaní žiadosti aj podnet na generálnu prokuratúru, tá ho však odmietla s odôvodnením, že páchateľ je neznámy a nedošlo k spôsobeniu škody.

Registračný pingpong

V tej dobe sa Milosť pokúšala o registráciu v rámci Cirkvi kresťanské spoločenstvá Slovenska. A tu boli kľúčové posudky odborníkov. Negatívne hodnotenie poskytol expert na religionistiku Ľubomír Martin Ondrášek, ktorý vyučuje na amerických vysokých školách a je autorom viacerých publikácií vrátane monografie Neocharizmatické hnutie na Slovensku. „Vzťah CKSS k spoločnosti a jej inštitúciám je charakteristický v prevažnej miere nedôverou, konfrontačným prístupom a vyvolávaním dojmu, že ich veriaci sú objektom prenasledovania,“ uviedol Ondrášek.

Konštatoval tiež, že postoje voči iným cirkvám sa v Milosti pohybujú od poukazovania na ich nedostatky cez pohŕdanie až po rôzne prejavy náboženskej neznášanlivosti. Ondrášek sa pri vypracovávaní posudku podľa vlastných slov stretol s nekooperatívnym prístupom zo strany Milosti. Pastori jednotlivých zborov mu napríklad odmietali odpovedať na otázky a pôvodne verejné podujatia, ktorých sa chcel Ondrášek zúčastniť, sa zrazu záhadne stávali súkromnými.

CKSS si nechala vypracovať vlastný posudok, ktorého závery s Ondráškovým nesúladili. Český autor František Fojtík sa v ňom vyslovil za registráciu Milosti, pričom odmietol tvrdenia o porušovaní ľudských správ, manipulácii či neznášanlivosti zo strany Milosti.

Na základe dvoch diametrálne odlišných posudkov si cirkevný odbor nechal vypracovať „kontrolný“ posudok, ktorý tvoril ďalší z dôkazov pri rozhodovaní. Autorom toho je Kamil Kardis z Katedry religionistiky a filozofie Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity. Kardis sa v posudku zhodol s Ondráškom, keď registráciu CKSS neodporučil. Hnutie CKSS totiž podľa jeho slov prejavuje známky biblického a náboženského fundamentalizmu, pričom pastori svojvoľne interpretujú texty Svätého Písma tak, aby vyhovovali ich partikulárnym cieľom a potrebám vrátane neznášanlivosti voči iným cirkvám. Uviedol tiež, že od členov vyžadujú bezvýhradnú lojalitu a neprejavujú záujem spolupracovať so žiadnou registrovanou cirkvou na Slovensku.

Pri pokuse o registráciu CKSS sa napriek odmietavému stanovisku ministerstva podarilo dvakrát uspieť na Najvyššom súde, ktorý vec vrátil cirkevnému odboru na prerokovanie. Registráciu ministerstvo opätovne zamietlo v roku 2018. Následnú žalobu o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia zo strany Milosti zamietol Krajský súd v Bratislave.

To, že Najvyšší súd dvakrát zrušil rozhodnutie ministerstva kultúry, je podľa Milosti dôkazom toho, že proces od začiatku nebol objektívny a udialo sa v ňom množstvo pochybení. „Ministerstvo napríklad viackrát nekonalo dlhé mesiace. Prvé zamietnutie bolo nepodložené akýmikoľvek argumentmi,“ tvrdia zástupcovia Milosti. Pri druhom zamietnutí im mimo iného prekáža osoba znalca Ondrášeka, ktorý bol podľa ich slov vybraný „ad hoc“ a žije v Amerike. „V registračnom spise je veľa pozitívnych vyjadrení zo strany laickej i odbornej verejnosti, no na tieto vôbec nebolo prihliadnuté,“ konštatuje Milosť.

Na ministerstve to však vidia inak. „Najvyšší súd pri svojich rozhodovaniach usúdil, že podľa jeho názoru nie je rozhodnutie cirkevného odboru MK SR o zamietnutí žiadosti o registráciu CKSS dostatočne preukázané, a preto ho zrušil a vrátil na nové konanie. Nedal teda za pravdu CKSS, ako to tvrdili vo svojich vyjadreniach adresovaných svojej členskej základni a verejnosti,“ vysvetľuje riaditeľ cirkevného odboru Čikeš.

Spor dodnes nie je uzavretý, o Milosti bude rozhodovať Najvyšší správny súd, na termín pojednávania sa čaká. Dodajme, že keďže správne konanie okolo Milosti sa tiahne už 16 rokov, stále sa pri nej vyžaduje staré kritérium 20-tisíc členov.

Toľko úradný uzlík a byrokracia. Kľúčom k pochopeniu Milosti sú však samotní veriaci. Ak existuje nejaký problém, musí ho byť vidieť tam. Alebo aj naopak, dielo predsa vždy poznať po ovocí.

Démoni a vplyv na psychiku

Keby ste sa stretli s veriacim z Milosti, asi by vám pri ňom nezablikali kontrolky. Členovia nežijú v oddelenej komunite, nenosia žiadny zvláštny typ oblečenia, deti posielajú do školy.

Po vstupe do Milosti sa však ľudia zvyknú výrazne meniť, čo je pri konverzii na inú vieru v zásade očakávaný efekt. „Sú ako zasiahnutí elektrickým prúdom, akoby im niekto vyhodil poistky a zmagnetizovala sa im ručička na kompase. Sú úplne unesení pretekajúcou láskou a dobrotou Božou,“ hovorí česká odborníčka na pentekostalizmus a bývalá členka Milosti Tereza Halasová, na ktorú sa v posudku odvoláva Ondrášek.

Odborník pritom priznal možné pozitívne vplyvy členstva na osobný život. Viaceré svedectvá napríklad dokumentujú pozitívne dôsledky na manželský život, obzvlášť keď sa členmi hnutia stali obaja partneri. Iným ľuďom sa zlepšili vzťahy so súrodencami. Viacerí členovia tvrdia, že vďaka Milosti sa im podarilo zbaviť sa závislostí od alkoholu a drog.

Kontroverzné sú však viaceré aspekty ich učenia a praxe. Napríklad veľmi silný dôraz na uzdravenie. Predstavitelia Milosti síce neodrádzajú od návštevy doktorov, modlitba je však častokrát spojená s praktikami zväzovania a vyháňania zlých duchov, nakoľko sa verí, že mnohé choroby majú démonický pôvod. Ak sa teda človek neuzdraví a nebodaj zomrie, u veriaceho to podľa odborníkov môže vyvolať presvedčenie, že šlo o hriešneho človeka, ktorý bude zatratený.

Veľká pozornosť sa dáva na vplyv démonov. Pôsobia vraj najrôznejšími spôsobmi, napríklad aj cez rodiny. V Milosti totiž poukazujú na údajný nebezpečný vplyv démonických síl cez takzvaných familiárnych, teda rodinných démonov. Pastori zdôrazňujú, že keď sa niekto obráti, tak sa musí usilovať o konverziu celej rodiny.

„Nie, treba všetko robiť a modliť sa za to, aby aj partner uveril. … Ale pochopte, že to je veľmi dôležité aj to, čo už je vykonané, čo Boh vykonal – tých ľudí, ktorí sú spasení, musíš chrániť od vplyvu ďalšieho okolia. Lebo sú také systémy, cez ktoré je veľký ťah odtrhnúť od Božieho kráľovstva. To je to, čo som vravel na minulých zhromaždeniach, že viacej ľudí sa odtrhne cez familiárnych démonov ako cez alkohol alebo smilstvo. Samozrejme, aj tie veci nie sú dobré, ale oveľa viacej ľudí z Božieho kráľovstva vytiahnu priatelia a ešte viacej rodina,“ uviedol v minulosti senior pastor Jaroslav Kříž.

Viacerí bývalí členovia tiež poukazujú na kultúru uniformity uvažovania či na skúsenosti s vyobcovaním v prípade, že sa vedúcim pastorom znepáčili. To môže byť cesta k odpovedi na otázku, ktorú si kladiem, začal som preto hľadať takýchto svedkov.

Bývalá členka Michaela napríklad v rozhovore pre časopis Rozmer, ktorý vydáva Centrum pre štúdium siekt, konštatovala, že pastor počas kázania zneužíval dôveru členov a spomínal dôverné informácie, ktoré mu o sebe prezradili. „Síce nepovedal konkrétne meno, ale všetci sme vedeli, o koho ide. Veľakrát šlo aj o intímne veci alebo o naše pády či hriechy, napríklad i o hriech nečistoty. Zo strany veriacich ale pritom nie je dovolené poukazovať na chyby pastorov. Každý, kto by tak činil, dopúšťa sa skutku hraničiaceho s hriechom proti Duchu Svätému,“ vysvetlila Michaela.

Podľa odborníčky Terezy Halasovej sa správanie predstaviteľov KS Milosť vyznačuje neschopnosťou sebareflexie a chýba mu čo i len minimálna schopnosť empatie. „Podľa mňa cieľavedome budujú závislosť členov KS na svojej osobe bez toho, aby preberali zodpovednosť za to, že ich konanie môže natrvalo poškodiť životy týchto jednotlivcov,“ hovorí Halasová. „Uvedomila som si, že som ako robot, že žiadam pastora, aby mi povedal presne, čo mám robiť a že to urobím. Uvedomila som si, že sa cítim nesvojprávna,“ spomína dnes už bývalá členka.

V tomto duchu vníma pôsobenie Milosti aj Július K., ktorý v roku 2003 v Banskej Bystrici podal trestné oznámenie na pastora Kříža za psychické ublíženie na zdraví jeho syna Igora. „Môj syn odo dňa, keď ho pán Kříž nahovoril do sekty, nie je schopný samostatného rozhodovania, zmýšľania ani postarania sa o seba (čo predtým nebolo). Bol na psychiatrickom a psychologickom vyšetrení, ale na zásah pána Kříža odmietol pokračovať v liečení,“ odôvodnil Július podanie trestného oznámenia.

Tvrdí, že jeho syn si po vstupe do Milosti prestal vážiť hodnoty a získal potrebu všetko spoločenstvu odovzdať. Pred pridaním sa k spoločenstvu pritom mal byť vynikajúcim programátorom, ktorý bez problémov skončil vysokú školu a mal veľa priateľov a priateľky. Podobné svedectvá od bývalých príslušníkov Milosti či ich rodinných príslušníkov priniesla aj RTVS v relácii Reportéri.

Milosť odmieta, že by v spoločenstve dochádzalo k akémukoľvek psychologickému nátlaku. Spomenuté prípady vníma ako ojedinelé zlyhania, zveličenia či pokusy o diskreditáciu. Argumentuje tiež, že od roku 2006 je na webovej stránke Milosti zhruba 1 000 videí a každý sa môže s jej učením zoznámiť. „Každému prajeme dobré,“ konštatujú.

Desiatky a tak ďalej

Ako som sa sám mohol presvedčiť na bohoslužbe Milosti, osobitnou témou sú peniaze. Hnutie síce od štátu na rozdiel od registrovaných cirkví nepoberá žiadne peniaze a všetky svoje aktivity financuje výhradne z týchto zbierok, jej členovia však podľa množstva svedectiev odovzdávajú skutočne nemalé sumy.

V Milosti sa môžete dopočuť, že čím viac cirkvi odovzdáte, o to viac od Boha ešte v tomto živote dostanete. Ide o takzvanú teológiu prosperity. Podľa Terezy Halasovej sa od riadneho člena požaduje odvádzať desiatok, teda desať percent z hrubej (nie čistej) mzdy. Ide však len o minimálny pravidelný poplatok. Okrem neho sa vraj predpokladá, že veriaci budú prispievať ďalšími sumami pri rôznych špeciálnych príležitostiach, ako sú napríklad konferencie.

Veľavravné sú slová pastora Kříža, ktorý na jednej zo svojich kázní parafrázoval niekdajšieho spolupracovníka Milosti z Kolumbie Carlosa Jimeneza: „… on vraví, že keď za ním niekto príde pre modlitbu, tak sa ho spýta, či dáva desiatok. A keď povie, že nie, tak sa s ním nemodlí. On vraví – to je zbytočné, lebo je nad tebou zavreté nebo, nemôžem sa s tebou modliť. Načo? Budeme provokovať Boha?“

Exčlenka Halasová konštatuje, že systém kontroly nakladania s financiami v Milosti nie je žiadny a pokiaľ sa člen spýta, ako sa s peniazmi zaobchádza, prestáva byť dôveryhodným. Otázky tohto typu sú vraj považované za buričstvo. „Člen nevie, koľko peňazí pastor dostáva ani ako s nimi nakladá a ani to vedieť nemá. Jeho úlohou je požehnanému Božiemu mužovi dôverovať, Bohu za neho ďakovať a modliť sa,“ hovorí s tým, že podľa jej informácií si niektorí pastori žijú nad pomery zboru.

Spôsob vyberania desiatkov sa nepozdával ani bývalej členke Michaele. „Pastor to vedel tak podať, aby boli čo najvyššie… Zvykol sa pritom z katolíkov vysmievať, že sú veľmi skúpi a do zvončeka hádžu Bohu iba centíky (vtedy to boli haliere). Poznám istého člena, ktorý dokonca kvôli desiatkom prestal platiť nájomné a takmer prišiel o byt, lebo pastor často vravieval, že čím viac dávaš, dvojnásobne sa ti to vráti,“ vysvetlila pre Rozmer. Prirodzene, otázkou je, kto za to nesie zodpovednosť.

V banskobystrickej centrále Štandardu povedali, že ako občianske združenie je Milosť financovaná z vlastných radov. Odmietli potvrdiť, že od členov bolo požadovaných 10 percent z ich hrubého príjmu. „Dary sú dobrovoľné a anonymné. Je slobodnou vôľou každého, akou mierou prispieva,“ vyjadrili sa v spoločenstve.

Náboženský konflikt

Milosť sa prezentuje ako „tradičné“ letnično-charizmatické hnutie. Nazretie pod povrch však ukazuje problematický vzťah medzi Milosťou a na Slovensku registrovanými cirkvami. Žiadna z nich registráciu CKSS totiž nepodporila. Nespravila tak ani teologicky najpríbuznejšia Apoštolská cirkev. V Milosti si to vysvetľujú aj tým, že medzi cirkvami existuje konkurenčné prostredie, a podobne ako medzi politickými stranami je vraj neprimerané chcieť akúsi podporu od inej cirkvi. „Nezabudnite, že na cirkvi je vyčlenený určitý balík peňazí, o ktorý sa nikto nechce deliť, aj keď CKSS deklarovala, že peniaze brať od štátu nebude,“ vysvetľujú.

Za najvyhranenejší sa považuje vzťah medzi Milosťou a Rímskokatolíckou cirkvou. Ako uviedla bývalá členka Michaela: „…všetko, čo je katolícke, je proti Bohu. Sväté omše sú podľa nich tou najtmavšou mágiou. Kňazi sú prisluhovačmi satana a to, čo slúžia, nie je svätá omša, ale okultistický rituál.“ Platí však aj opačný vzťah, tam, kde je Milosť najaktívnejšia, tam sa najviac ozývajú aj biskupi. Často s príkladmi ľudí, ktorí sa cítia poškodení.

Extrémne konfrontačný postoj k ostatným cirkvám však na stránkach Milosti alebo na jej na internete zverejnených bohoslužbách nenájdete. Nerobí to ani pre Milosť inšpiratívny budapeštiansky Zbor Viery pastora Sándora Németha počas priamych televíznych prenosoch nedeľných bohoslužieb. „Avšak vo vnútri, vo svojich zboroch jej pastori využívajú každú príležitosť na to, aby tieto pre nich ‚mŕtve cirkvi‘ spochybnili a zdémonizovali,“ vysvetlila Michaela pre Rozmer.

Podobné hodnotenie v kontrolnom posudku k registrácii CKSS poskytol aj Kamil Kardis z Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity. Kardis tvrdí, že podstatná časť aktivít a kázní hnutia CKSS je namierená proti katolíckej cirkvi a ostatným kresťanským denomináciám. Kázne jednotlivých pastorov a kazateľov sú podľa jeho slov nasýtené neznášanlivosťou, nenávisťou a agresívnou kritikou. Ako jednu z mnohých cituje kázeň pastora Petra Kubu:

„Náboženskí démoni, takí, ako boli aj v tej synagóge, aj tuná sú ľudia veľmi nábožní, chodia do kostolov, preto sú proste plní takýchto náboženských démonov. A Sándor Németh hovorí, že familiárni démoni, to je taká sorta démonov, ktorých sa proste nikdy uplne nezbavíš a musíš s nimi bojovať cely život, z času na čas. Preto to tak je, že ak je niekto z náboženského, z katolíckeho prostredia, alebo aj judaistického, alebo aj luteránskeho – všimnite si, že v tých mŕtvych cirkvách sa tam kedysi všetko začalo prebudením. Všimnite si, že to je v každej takejto mŕtvej cirkvi, lebo to sú náboženskí démoni, ktorí tú cirkev obsadili.“

V Milosti sa proti týmto obvineniam ohradzujú. Tvrdia, že v žiadnom prípade voči katolíkom zo strany Milosti nemôžeme hovoriť o nenávisti. „Katolíci sú ľudia podobne ako neveriaci alebo inak veriaci,“ bránia sa, pričom napätie medzi sebou a katolíkmi pripisujú rozdielnym doktrínam medzi protestantizmom a katolicizmom. „Zo strany katolíkov na našu adresu v minulosti odznelo veľa kritiky. Naše vyjadrenia voči komukoľvek neprekračujú mieru obvyklú,“ konštatujú.

Zaujímavosťou je tiež, že z najvyšších miest spoločenstva v minulosti zaznelo presvedčenie, že Boh môže potrestať niekoho, kto sa o Milosti vyjadruje negatívne. „Jedna žena prišla o majetok v hodnote desiatok miliónov korún v priebehu pár mesiacov. Prečo? Lebo verejne, na verejnom mieste sa postavila proti nám. Na verejnom mieste išla ohovárať to, čo robí Svätý Duch medzi nami,“ konštatoval napríklad pastor Kříž v roku 2006 v Banskej Bystrici.

Sekretariát Milosti slová Kříža nepopiera. „Prípad z roku 2006, ktorý spomínate, sa skutočne stal. Istá podnikateľka z inej cirkvi proti nám viedla dosť nepeknú kampaň. V tej dobe urobila niekoľko zlých rozhodnutí, takže prišla o svoju firmu. Ona sama si to dala do súvisu a dodatočne sa nám ospravedlnila a prosila o odpustenie. Samozrejme, že sme jej odpustili a priali len dobré,“ hovoria zástupcovia spoločenstva.  

Ako sa to skončí?

Zatiaľ čo Milosť čaká na vytýčenie pojednávania na Najvyššom správne súde, naďalej funguje, rovnako ako iné neregistrované cirkvi, ako občianske združenie. Zákon pritom hovorí, že občianske združenie nesmie vykonávať činnosti, ktoré prináležia cirkvi. V Milosti sa preto obávajú, že môže dôjsť k ich zrušeniu. „Samozrejme, že všetci dotknutí o tomto bezprávnom stave vedia, a preto sme podali žiadosť o registráciu. Keď sme odovzdávali žiadosť, padol návrh, nech radšej počkáme na zmenu zákona, ktorý sa vraj pripravoval,“ tvrdia.

Na tomto mieste však treba spomenúť dôležité rozhodnutie Ústavného súdu z roku 2010, ktoré konštatovalo, že inštitút registrácie je v súlade s ústavou a že náboženskú slobodu majú garantovanú všetci bez ohľadu na registráciu. Inými slovami, registrácia je cesta k zákonným výhodám, ale náboženská sloboda je zaručená aj bez nej. Príkladom sú aj moslimovia žijúci na Slovensku, majú modlitebne, ale nemajú peniaze od štátu a možnosť vyučovať svoje náboženstvo na školách.

Pokiaľ Milosť na Najvyššom správnom súde neuspeje, akékoľvek ďalšie pokusy o registráciu budú narážať na vysoké kvórum schválené pred piatimi rokmi. Toto kritérium je skutočne kontroverzné, pretože by ho v súčasnosti nesplnili ani mnohé registrované cirkvi. Kompetentní si to uvedomujú. „Dlhodobo zastávam názor, že súčasný 50-tisícový cenzus je neprimeraný. Zaviedla ho politicky účelová novela poslancov v roku 2017,“ konštatuje riaditeľ cirkevného odboru Ministerstva kultúry Radovan Čikeš. Z dôvodu vysokého kvóra považuje registračný zákon za problematický aj k Milosti kritický Ľubomír Martin Ondrášek.

Novela, ktorej podstatou by bolo zníženie súčasného kvóra, by však problém Milosti neriešila. Zásadný je postoj odborníkov a štátnych úradov, čo si v Milosti dobre uvedomujú. „Na vyhovenie žiadosti už čakáme 16 rokov a pokiaľ sa postoj registrujúceho orgánu nezmení, môžeme čakať ďalej aj v prípade, že nám Najvyšší súd vyhovie,“ hovoria pre Štandard.

Lenže o zlomyseľnosti expertov a ministerstva podľa autora článku hovoriť nemožno. Odborníci v posudkoch uvádzajú množstvo ozdrojovaných dôkazov na stovkách strán. Kázne pastorov, svedectvá bývalých členov či ich rodinných príslušníkov, to všetko vytvára odôvodnenú obavu, že pri Milosti nie je všetko s kostolným poriadkom. Náboženské spoločenstvá sa môžu meniť k lepšiemu a možno to čaká aj KS Milosť. Odborníci, ktorí registráciu Milosti neodporučili, si však svoju prácu spravili dôkladne a na rozdiel od Ježiša Krista, ktorého spomínal kazateľ na bohoslužbe Milosti, ich posudky nestoja na vode.