Popolcová streda bez popola na čele

Dnes máme sviatok Popolcovej stredy, ľudovo škaredú stredu. Prečo je streda nazývaná aj škaredou povedala pre Štandard etnologička a historička Katarína Nádaská: „Je to pozostatok stredovekého zvyku, keď kajúcnik nosil šaty z vrecoviny a na hlave mal popol ako symbol pokánia.“

S Popolcovou stredou začína 40-dňový pôst. V tento deň sa veriaci kresťania zdržiavajú mäsitého pokrmu a len raz za deň sa dosýta najedia (pre protestantov je pôst skôr dobrovoľný, tradície sa líšia). Ďalší veľký pôst bude na Veľký piatok, v deň ukrižovania Krista. „Pôst mal teda nielen duchovný rozmer, ale napomáhal aj k očiste tela po zaťažujúcich fašiangových dňoch. Pôst napomáhal človeku k stíšeniu a upriameniu sa k duchovnu,“ vysvetľuje etnologička.

Pôst síce trvá 40 dní, ale počet dní do Veľkej noci je 46. Je to z dôvodu, že nedele sa do pôstu nepočítajú. V čísle 40 je aj skrytá duchovná symbolika: Potopa sveta trvala 40 dní. Ježiš sa pred začiatkom svojho verejného vystupovania postil 40 dní, Izraeliti blúdili po púšti 40 rokov, kým sa dostali do zasľúbenej zeme, a aj Mojžiš strávil na hore Sinaj 40 dní.

Popol sa používal už od stredoveku. „V stredoveku, keď putovali pútnici na kajúcu púť, mali hlavu posypanú popolom, aby bolo vidieť, že ide o kajúcnikov,“ konštatuje Nádaská.

Počas Popolcovej stredy sa veriaci dávali poznačiť na čelo popolom na pripomienku pominuteľnosti a dočasnosti na tomto svete. Popol sa získava z bahniatok z Kvetnej nedele minulého roka. Tento rok to však bude inak. Ľudia v kostole krížik z popola na čelo nedostanú, veta "Prach si a na prach sa obrátiš" od kňazov osobne nezaznie. Napriek tomu sa treba stíšiť a postiť doma, prípadne na pracovisku. Pôst veriacich zaväzuje bez ohľadu na pandémiu.

Neklesajme na duchu

Do týchto dní povzbudzuje k duchovnému rastu cez čítanie Božieho slova kňaz Jozef Švercel z Nitrianskej Stredy: „Pôstna doba nám otvára veľmi konkrétnu modlitbovú cestu, ktorá nám pomáha otvoriť si oči a vidieť svoju zraniteľnosť a slabosť, ale aj otvoriť srdce milosrdnej Kristovej tvorivej láske. Takéto modlitbové čítanie Božieho slova môže byť skvelou inšpiráciou aj pre domácu liturgiu, ktorá si počas pandémie nachádza svoje miesto v našich rodinách a môže patriť k trvalej identite nášho kresťanského života. Ako hovorí pápež František, Božie slovo má v sebe moc premieňať a uzdravovať naše životy a vzťahy. Pôstna doba je vhodný čas na to, ako v tejto hodnotnej skúsenosti rásť.“

Jozef Švercel hovorí, že každá cesta má svoj cieľ, na ktorý by sme nemali zabudnúť. „Prednedávnom som čítal najnovšiu knihu františkánskeho kňaza a spisovateľa Richarda Rohra, v ktorej ukazuje, ako je vzkriesenie univerzálnym princípom a vzorcom celej reality a stvorenia. Vzkriesenie sa týka celého stvorenia, týka sa každého človeka, týka sa vás aj mňa. A cesta k nemu vedie skrz každodenné tvorivé zomierania, ktoré ale nikdy neznamenajú koniec. „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ (Jn 12, 24) Každé takéto zomieranie potrebuje dôveru, ak nechceme skĺznuť do cynizmu, negativizmu či sebaľútosti.“