Je to o moci, hlupák

Odohráva sa to v celom politickom spektre, napravo aj naľavo, medzi „demokratmi“ aj „orbánofilmi,“ no predovšetkým v strede. Zo stredu sa dá totiž najlepšie predstierať takzvaný programový prienik ako základ spojenia.

Samozrejme, veľa rečí je v takom prípade aj o spoločných hodnotách a iných vyšších cieľoch, napríklad o záchrane demokracie, alebo o hrádzi proti progresivizmu. Iba k tej najprostejšej pohnútke sa akosi nikto nehlási – zachrániť si alebo naplniť svoj individuálny politický krk. Ale načo sa priznávať k takej banálnosti, veď to všetci aj tak vidíme, nemusíme na seba ani mrknúť, keď počúvame predsedu nejakej ministrany hovoriť o tom, aké je dôležité prekonať vlastné ego. A keď sa dobrý predseda absorbujúcej strany skromne pochváli, že takto sa to robí, do psej matere, kým iní sa hádajú, on integruje a my, pozorovatelia, zase hádame, či jeho priam štátnický úsmev vyplýva z viery, že strana s preferenciami 0,0 mu prinesie tisíce hlasov alebo si skôr vypočítal, koľko tisíc eur mu s ňou pritečie do kampane.