Tárať, tliachať, rozprávať do vetra, bľabotať. Neverili by ste, ale aj táranie si vyžaduje určité zručnosti. Dá sa ním pekne zarobiť, ale v mnohých ohľadoch je nebezpečnejšie ako klamanie.
Spomínam si na jeden hyperbolizovaný príhovor istého profesora, ktorý poukazoval na prázdnotu slávnostných akademických príhovorov.
Jeho príspevok sa niesol v duchu: „Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vás privítal na tejto úžasnej akcii, ktorá má za cieľ priblížiť niektoré z najdôležitejších úloh našej organizácie. V prvom rade by som sa rád poďakoval za pozvanie na túto inšpiratívnou udalosť. Pozvanie ma teší zvlášť preto, že sa tu stretajú takí ľudia ako vy. Ľudia, ktorých si vážim pre ich výnimočné schopnosti a vysoké morálne kvality. Nebýva zvykom, ba práve naopak, aby sa na jednom mieste zhromaždilo také veľké množstvo kvalitných ľudí, ktorým ide o rovnakú vec…“