Keď ste sa objavili po boku Andreja Danka v SNS, mnohých to prekvapilo. Pôvodne sa očakávalo, že budete rokovať skôr s Borisom Kollárom alebo Igorom Matovičom. Prečo práve SNS, ktorá sa vo vláde so Smerom natoľko skompromitovala, že neprešla do parlamentu?

Ak má po septembri vzniknúť šanca na zmenu vládnutia, bez úspechu SNS sa takáto zmena nedá uskutočniť. Zmena vlády závisí od toho, či SNS prejde alebo neprejde do parlamentu. Navyše, ak uvažujeme o spájaní národných strán, tak je prirodzené, že počítame s najstaršou a najväčšou národnou stranou, ktorou je SNS. SNS predsa nebola len strana Slotu, bola to aj strana Rázusa a bolo by dobré, ak by sa ju podarilo opäť dostať do parlamentu. Hlavne v tejto situácii, keď Slovensko potrebuje viac a sebavedomejšie presadzovať národné záujmy a národnú politiku. Samozrejme, bez toho, aby sme chceli štát vytrhnúť z medzinárodných štruktúr, ktoré sú pre úspech a prosperitu Slovenska dôležité.

Myslíte EÚ a NATO? Rámec zahraničnej politiky a kľúčových spojencov by ste chceli nechať zachovaný? Pretože práve o tomto sú pri SNS a čiastočne aj pri vás pochybnosti.

Samozrejme. Naším zámerom je, aby sme v rámci EÚ a v rámci NATO viac prihliadali na domáce možnosti a záujmy štátu. Mali by sme robiť suverénnejšiu politiku, nie politiku servilnú a so zbytočnou nadprácou, ako to vidíme pri dnešnej vláde a koalícii. Vrátim sa však k otázke, prečo SNS. Lebo pri iných stranách sme politiku, ktorú chceme presadzovať, nenašli. Boris Kollár je podľa môjho názoru dnes nastavený extrémne proukrajinsky, aj s celou svojou stranou, nikdy sa neprofiloval národne ani konzervatívne, možno s výnimkou agendy LGBTI. Bola to predsa táto koalícia a táto vláda, ktorá presadila genderové vyhlášky pre možnú úradnú zmenu pohlavia, ich minister zdravotníctva, ich premiér. A podľa ovocia ich poznáte. Politický prienik so stranami koalície pre spoluprácu som nevidel, a naopak, v SNS tieto prieniky vidím.

Hovoríte o spájaní národných a konzervatívnych síl, no končíte v strane, ktorá avizuje spoluprácu aj s komunistami. Nie je v tom vnútorný rozpor?

V prvom rade sa snažíme s Andrejom Dankom integrovať národné strany, s komunistickou stranou sa neráta. Pokiaľ ide o jednotlivcov z tejto strany, ktorí majú blízko k národnej politike a konzervatívnym hodnotám a ktorí by nám vyjadrili podporu, tomu sa nebránime, ja osobne nemám problém ani s tými komunistami, ktorí rešpektujú veriacich, ale s KSS ako stranou sa, pokiaľ viem, nepočíta. Jadro spájania stojí na národných stranách.

Ako bude podľa vás vyzerať hlavná téma a zlomová línia volieb 2023? A akú úlohu v tom má zohrať SNS a vaša strana Život? Čo ponúkate?

Dôležité je potlačiť extrémy, ktoré by škodili spoločnosti a Slovensku. Nechceme podporovať revanšizmus, tak ako sme nepodporovali ani politiku udávania a väzobného stíhania za vlády Obyčajných. Na druhej strane sa treba vyhnúť tomu, aby tu niekto presadzoval rozbíjanie EÚ a NATO a vrhal Slovensko do rizika. Dnes musíme nájsť sebavedomých politikov a vládu, ktorá spojencom s EÚ a Západu jasne povie: toto áno, vieme to podporiť, toto už nie, je to nad naše možnosti a v rozpore so záujmami Slovenska. Pokiaľ ide o priority našej kampane, chceme predovšetkým zvrátiť neefektívne riadenie štátu, bezbrehé zadlžovanie a opäť zo Slovenska spraviť konkurencieschopné miesto na investovanie a pre priemysel ako predpoklad zamestnávania ľudí.

Zahraničnú politiku by ste teda chceli nastaviť podobne ako maďarská vláda?

Áno, jednoducho treba vychádzať z toho, že európskych a západných spojencov potrebujeme, potrebujeme prístup na veľký trh, no zároveň si máme v rámci integrácie presadzovať naše národné záujmy a nehlásiť sa za akúkoľvek cenu do nadpráce, ktorá škodí štátu a nemá podporu spoločnosti, ako to robí Hegerova vláda. Politiku prehnaného aktivizmu, či už pri Ukrajine alebo pri kultúrno-etických témach ako transrodová agenda odmietame a povieme to aj našim európskym spojencom. Chceme si vybudovať postavenie partnera, ktorého rešpektujú, nie štátu, ktorý plní všetky príkazy.

Snažíte sa pôsobiť racionálne a vyhýbať sa extrémom, no kandidovali ste na listine strany, ktorá je extrémistická a previazaná s neonacistickým prostredím. Prečo ste sa pred voľbami 2020 spojili práve s Kotlebom, ktorý má okolo seba neonacistov a ľudí, ktorí žiadajú odchod Slovenska z EÚ a NATO? Ťažko sa potom môžete brániť nálepkám „fašista“, aj keď to nie je pravda.

Keď sme išli na kandidátku, nešli sme tam ako členovia tej ĽSNS, naopak, zastupovali sme svoje štyri rôzne strany a dali sme si principiálnu podmienku, že sme samostatná skupina na kandidátke s vlastnou politikou. Takisto sme sa dohodli, že len čo by sa dialo čokoľvek, čo bude spájané s fašistickou politikou, odchádzame. A to sme aj urobili, keď propagovali vydavateľa Mein Kampf.

Mali ste však aj iné možnosti ako práve ĽSNS s jej agresívnou politikou, nie?

Áno, bolo tu aj KDH, ktoré sa navonok profilovalo ako kresťanská a konzervatívna strana. No keď Hlina podpisoval pakt s progresívcami, varovali sme ich, nech to nerobia, lebo v opačnom prípade urobíme všetko pre to, aby KDH neuspelo, teda aby na seba nenadviazalo konzervatívne hlasy, ktoré potom sprofanujú a odovzdajú do služieb progresívnej vláde. Naša pozícia bola jasná: ak sa nedištancujete od progresívcov a ich agendy, budeme stáť proti vám.

Východiskám by som rozumel, záverom nie. Otázne je, či sa má národná a konzervatívna strana dištancovať od progresívcov aj za cenu toho, že potom skončí po boku neonacistov. To je už celkom iná liga a ťažko potom očakávať, že vás nebudú odpisovať ako politika s fašistickými väzbami. Spojenie s kotlebovcami bola chyba a škodilo vám.

My sme mali pred voľbami jednu principiálnu podmienku a požiadavku: chceme spolupracovať so stranou, ktorá zahlasuje za ochranu života. Ak by s tým KDH nemalo problém, my by sme nemali problém rokovať o spolupráci práve s ním. Ak by to vtedy deklarovala SNS, rokovali by sme so SNS. Lenže všetci sa vykrúcali, hoci išlo o takú principiálnu hodnotu, ako je ochrana života pred narodením. My život považujeme za najvyššiu hodnotu. Viaceré akože konzervatívne strany na tejto téme parazitovali, no nikdy nemali odvahu presadiť ju a zmeniť komunistické zákony o potratoch. Jedine ĽSNS v tejto otázke nerobilo dvojtvárnu politiku a dohodli sme sa, že naša strana bude na jej kandidátke ako samostatná bunka. Reálne však nikto nenájde vyjadrenia, kde by sme akokoľvek podporovali extrémizmus.

O vyjadrenia nejde, ide o to, že ste politicky spolupracovali s ľuďmi, ktorí šíria nenávisť a robia extrémistickú politiku.

Opakujem, pôsobili sme tam ako samostatná strana, navyše, nijaká spolupráca po voľbách neexistovala. Fašizmus sme vždy odsudzovali.

Vy a vaši poslanci ste boli nečitateľní aj v roku 2022, keď ste robili politiku na dve strany. Po odchode SaS ste podporovali menšinovú vládu Obyčajných, podržali ste ministra financií Matoviča pri pokuse odvolať ho, nakoniec ste však pod tlakom otočili a hlasovali za návrh SaS vysloviť nedôveru celej vláde. Prečo ste v tom nakoniec podporili Sulíka?

Nie, nebolo na tom nič dvojtvárne. Mali sme jasné ciele a jasnú politiku, ktorá bola opozičná a zameraná proti liberálnym a progresívnym politikom v koalícii. Keď Matovič presadzoval rodinný balík pomoci a Sulík avizoval, že v takom prípade liberálna SaS skončí v koalícii, tak som to bral ako výbornú príležitosť podporiť rodiny a prispieť k odchodu Kolíkovej a Sulíka z vlády. Keď SaS odišla a skúšala odvolať ministra Matoviča, dali sme si podmienku, aby to neznamenalo, že SaS, Kolíková so Sulíkom, sa potom oblúkom vrátia do vlády. To nevedel nikto garantovať, preto sme nehlasovali za odvolanie ministra Matoviča. Nechceli sme predsa otvárať dvere pre návrat liberálov do koalície. Nie sme naivné malé deti, aby sme pomáhali Kolíkovej a Sulíkovi vrátiť sa do vlády. A nakoniec, keď tu bol návrh na odvolanie Hegerovej vlády, pristúpili sme na to s podmienkou, že chceme ako opozičná strana predčasné voľby. To sa nakoniec realizovalo, aj keď SaS ešte vymýšľala, že by mohla pokračovať Hegerova vláda do roku 2024 aj po jej odvolaní.

Ste pomerne úspešný na facebooku a sociálnych sieťach, na druhej strane sa to však neprejavilo v straníckej a politickej rovine. Zjavne sa vám nedarí preklopiť osobnú podporu do podpory strany. Kde robíte chybu?

Áno, moja poznateľnosť je rádovo vyššia ako poznateľnosť strany Život. Myslím si, že je to aj tým, že ma médiá nikdy neoznačia inak ako nezaradeného poslanca. Keď píšu o Pellegrinim, je pre nich líder Hlasu, keď píšu o mne, som len nezaradený poslanec.

Alebo „fašista“…

Alebo ma nálepkujú účelovo takto. Na druhej strane, moja vyššia poznateľnosť ako poznateľnosť strany Život má dnes výhodu. Pri spojení so SNS môže byť výhoda, že ma ľudia vnímajú ako posilu pre SNS.

Otázne je, načo ste zakladali ďalšou mikrostranu a prečo ste nešli do politiky poctivejšou cestou, vstupom do konzervatívnej alebo národnej strany.

My sme chceli mať jasnú platformu, ako bola, povedzme, OKS, aby bolo jasné, za čím stojíme. Vďaka platforme Život máme komfort a výhodu, že máme jasno v programe a prioritách bez ohľadu na to, s akými partnermi spolupracujeme. Neviem si predstaviť, čo by som robil napríklad ako radový člen v KDH, ktoré sa roky nevie vymedziť voči liberálom alebo progresívcom. Buď sa im hádžu okolo krku a pracujú pre nich, alebo nechcú odpovedať, čo budú a čo nebudú robiť po voľbách.

To je choroba KDH od jeho vzniku až dodnes.

Aj preto sme chceli vlastnú platformu Život – národná strana. Dnes je to tak, že každý akceptuje, že máme istú autonómnosť, hlavne pri kultúrno-etických prioritách.

Spomenuli ste OKS. Je to dobrý príklad: OKS je potulná mikrostrana, ktorá desiatky rokov parazituje na väčších stranách. Vaša mikrostrana ide podobnou cestou. Nie je už načase s praktikami parazitických pseudostrán skončiť a presadiť sa v zabehaných stranách, prípadne prispieť k ich ozdraveniu a zmene?

Viem si predstaviť, že ak spolupráca bude dobre fungovať, budeme sa ďalej integrovať v SNS.

Čiže viete si predstaviť, že by ste skončili v SNS a stali sa tvárou tejto strany?

Áno.

Ak som však správne pochopil Andreja Danka na vašej spoločnej tlačovke, hovoril o tom, že nejde o politické fúzie, ale len o personálne dohody, kto dostane priestor na kandidátke jeho strany.

Musíme to urobiť takto, aby sme neriskovali volebnú koalíciu a sedempercentnú hranicu. Nám ide ale o to, aby bol projekt spolupráce úspešný a v takom prípade by sme v integrácii pokračovali – až do prípadného zlúčenia v rámci SNS.

Akú máte predstavu o volebnom cieli SNS? V percentách.

Všetko nad päť percent budeme považovať za úspech, chceme dostať SNS a národné strany do parlamentu. Myslím si, že SNS v spolupráci s ďalšími stranami je schopná vygenerovať sedem percent vo voľbách 2023.

S kým chcete v prípade volebného úspechu vládnuť a kto je zas neprijateľný?

Nebudeme spolupracovať so stranami, ktoré idú priamo proti našim hodnotám a prioritám, teda nevieme si predstaviť spoluprácu so SaS, progresívcami, Demokratmi. Tieto strany presadzujú LGBTI agendu či nezmyselnú klimatickú politiku, ktorá ochudobňuje Európanov, vyháňa priemysel z Európy. Vyzerá to tak, že nulový koaličný potenciál má aj OĽaNO. To, čo vidím reálne, je alternatíva Smer, SNS, Hlas. A možno aj Sme rodina.

Pokiaľ ide o stranu Republika, ktorá pôsobí ako pokračovanie kotlebovcov inými prostriedkami, tam máte aké podmienky?

My sa proti nim nevyhraňujeme nepriateľsky, problém však vidím v tom, že sú neprijateľní pre iných z našich možných partnerov. Vylučuje ich Pellegrini či Boris Kollár. Izolovaná Republika nenásobí a nedelí, zmena vládnej moci bude závislá od úspechu SNS. Verím, že v blízkej budúcnosti oznámime spoluprácu s Národnou koalíciou.

Rokujete aj s Jánom Baránkom a jeho novou stranou?

Áno, podporujem aj rokovania s touto stranou. Dúfam, že pán Baránek sa pridá k bloku národných strán.

Profilujete sa ako pomerne radikálny kritik prezidentky Čaputovej, vlády, progresívcov, liberálov, Pellegriniho… Ako si vlastne predstavujete alternatívu? Vyzerá to tak, že dnes majú malé európske krajiny len dve možnosti: byť súčasťou Západu alebo byť kdesi v šedej zóne pod vplyvom Ruska. Striktná neutralita už neexistuje, ani úplná suverenita. Čo bude znamenať vaša politická ponuka pre voliča?

Úlohou národnej politiky je zadefinovať čo najviac suverénne postavenie v tých medzinárodných štruktúrach, ktorých je Slovensko súčasťou. Nikdy som netvrdil, že by sme mali spochybňovať naše členstvo v EÚ a NATO. Treba sa však v rámci týchto organizácií správať zodpovedne a prihliadať v prvom rade na naše slovenské záujmy, nie na požiadavky Bruselu, ktoré sú často škodlivé a ktoré preto odmietame.

Napríklad?

Napríklad podpora transrodovej agendy alebo podpora klimatických balíkov, ktoré vedú k tomu, že veľká časť Európanov schudobnie a priemysel sa presťahuje ďalej na východ. Politiku EÚ treba korigovať tak, aby zohľadňovala záujmy Európanov.

Sami to ako malý štát určite nezmeníme. S ktorými štátmi sa podľa vás môžeme pri takto nastavenej politike spájať?

S tými, ktoré vnímajú presadzovanie národných záujmov v rámci Únie podobne ako my.

To sú ktoré?

Napríklad nová talianska vláda, maďarská vláda, čiastočne Rakúsko, v kultúrno-etických otázkach Poľsko, v iných Česko.

Ako konkrétne by mala spolupráca vyzerať?

Vytváraním blokov a protiváh, cez ktoré by sa korigovala politika vedenia EÚ. Netreba sa pritom radikalizovať ani hľadať experimenty, stačí, ak budeme robiť triezvu racionálnu politiku zameranú na naše záujmy. A naopak, ak nebudeme robiť to, čo robí Heger, keď sa partnerom pokúša odčítať z pier, čo si želajú, a potom to vzorne a s vysokou dávkou nadpráce vykonáva, aj keď to ide proti možnostiam Slovenska. Videli sme to pri migoch. Západní spojenci odmietli dodať Ukrajine bojové lietadlá, Slovensko sa do toho bezhlavo rozbehlo. Stratili sme najskôr protiraketový štít, potom sme stratili bojové lietadlá, bezpečnostne sme celkom závislí od cudzej pomoci a nakoniec nám ešte hrozí, že EÚ nám migy vôbec nepreplatí, ako to avizovala vláda, a Američania nám ponúknu útočné vrtuľníky, za ktoré máme doplácať a ktoré pritom nepotrebujeme. Ukrajine navyše pár našich stíhačiek zásadnejšie nepomôže. Takáto absurdná politika slovenskej vlády nemôže pokračovať, nemáme už na to, vyčerpali sme všetky možnosti a neostalo nám nič.

Ako má podľa vás vyzerať slovenská pozícia pri vojne na Ukrajine? Myslím tak, aby sme si udržali spojencov a aby sme zároveň presadzovali naše vlastné záujmy.

V prvom rade treba povedať, že vojna nevypukla zo dňa na deň, kríza mala vývoj niekoľko rokov a zodpovednosť za to, že sa nevyriešila a viedla k vojne, nie je len na Rusku, ale aj na politike Západu a ukrajinskej vlády. Tá bola od roku 2014 namierená proti miliónovým ruským menšinám na východe Ukrajiny, vláda zakazovala ruským menšinám používanie ruského jazyka v administratíve alebo potláčala menšinové médiá a strany, čo nutne smerovalo ku konfliktu. Ak by sa niečo také proti menšinám a ich právam dialo v strednej Európe či rovno na Slovensku pri maďarskej menšine, bolo by to pre Západ neprijateľné. Na Ukrajine to však malo podporu EÚ a Západu. Bola tu systémová protiruská provokácia, ktorá, žiaľ, viedla k vojne. Napokon, samotná Merkelová priznala, že navrhované riešenia, Minské dohody, boli osem rokov len naťahovaním času a vodením Rusov za nos, aby sa Ukrajina s pomocou Západu stihla vyzbrojiť proti Rusku. To sa dialo roky. Pokiaľ ide o pozíciu Slovenska, mali by sme odmietnuť tézu, že ukrajinská vojna je našou vojnou. Nie je. Našou úlohou je nehrať sa na najväčších vojnových radikálov a nehrnúť sa do prvej línie konfliktu, ako to robí vláda, ale tlačiť na rokovania a mierové riešenia, aby konflikt nevyčerpával Európu.

Ako by mala vyzerať miera pomoci napadnutej Ukrajine zo Slovenska?

Po tom, čo sme sa zbavili vlastnej obranyschopnosti, treba Ukrajine vysvetliť, že vojensky jej už nemáme čo dať a podpora bude humanitárna. Nás Naď klamstvami vyzliekol donaha. My nemáme vlastný protiraketový systém, ktorý by chránil slovenské jadrové elektrárne a slovenský vzdušný priestor, my nemáme letectvo. Vojenská pomoc je už vyčerpaná.

Platilo by to aj pre výcvik ukrajinských vojakov na slovenskom území a opravy vojenskej techniky?

Výcvik by som nechal na krajiny ako Poľsko, ktoré to vedia zabezpečiť. Slovensko by mohlo zabezpečovať opravu techniky, máme na to kapacity, dalo by to prácu našim ľuďom, čiže táto forma pomoci Ukrajine by bola výhodná aj pre nás. Ale inú vojenskú pomoc by som už neriešil. Aktuálna by mala byť skôr humanitárna pomoc, no nad jej rámec by sme sa do konfliktu vkladať nemali. Ja odmietam platiť účty za ukrajinskú vojnu, nie je to naša vojna a nemali by sme do nej zaťahovať slovenskú spoločnosť, hlavne ak na to nemáme zdroje.

Ktoré krajiny by ste dnes označili za hlavných spojencov Slovenska, s ktorými treba mať dobré vzťahy?

Strategicky a rámcovo sú kľúčovým spojencom Spojené štáty, nie je možné obchádzať ich a Slovensko si nemôže dovoliť napäté vzťahy s touto krajinou. To však neznamená, že americkým partnerom musíme vždy vo všetkých návrhoch vyhovieť, o návrhoch sa vždy dá rokovať, treba hľadať rovnováhu. Pokiaľ ide o Európu, sú mi blízke niektoré postoje Macrona a Francúzska, ktoré žiada viac suverenity pre Európu v bezpečnostnej politike. Politicky nám je blízke Maďarsko a celkovo krajiny V4. Mali by sa viac spájať na regionálnej úrovni pri presadzovaní svojich cieľov a svojej politiky.

Pokiaľ ide o spojenca SNS v domácej politike, ktorú stranu by ste uviedli na prvom mieste?

Z tohto pohľadu by bol najbližším partnerom Smer.

Neprekážalo by vám v prípade spolupráce, že tam budú ľudia ako Tibor Gašpar, ďalší zástupcovia oligarchov, bödörovcov alebo trestne stíhané osoby, zodpovedné za rozkrádanie Slovenska?

Táto vláda mala dosť rokov a dosť pokusov na to, aby dokázala obvinenia, ktoré šírila. Keď sa pozriem, za čo a s akými dôkazmi stíhajú ľudí, často na základe jediného svedectva zločinca, tak to považujem za úplné fiasko. Smeru rastie podpora aj preto, že viaceré obvinenia sa ukázali ako prehnané, nepodložené, vyfabrikované.

Problémový profil nemajú len sponzori Smeru, ale aj vaši bývalí obchodní partneri. Podnikali ste s Petrom Koščom, ktorý je stíhaný za korupciu a ktorý sa roky pohyboval v prostredí SIS, podnikali ste aj s Trajterom, ktorý bol stíhaný za objednávku vraždy. Prečo ste sa dávali dokopy s takýmito ľuďmi?

Trajter bol môj spolužiak na vysokej škole. Jeho obvinenie považujem za nezmyselné, postavené na svedectvách, ktoré sa vyvrátili, a nakoniec bol oslobodený. Pokiaľ ide o Košča, toho som spoznal asi v roku 2006, robil som mu obchodného zástupcu. Jeho stíhanie je postavené na vode, na svedectve kajúcnika a som hlboko presvedčený, že za stíhaním nie sú korupčné kauzy, ale snahy pritlačiť na neho, aby udával ľudí, ktorých pozná. Pokúsili sa ho s komandom zadržať v čase, keď bol mimo Slovenska, vôbec sa nezdržiaval doma, z čoho usudzujem, že išlo len o to, aby mu pri razii prehľadali dom.

Pri Koščovi nie je problém len v tom, že je stíhaný, ale aj v tom, že sa pohyboval v prostredí SIS a obchodoval s informáciami. Vedeli ste o tom?

Pôvodne som o tom nič nevedel a neskôr sme sa stretávali už len občasne.

Nepokúšal sa vás ako politika naverbovať na spoluprácu alebo spravodajsky vyťažovať?

Nie, v posledných rokoch sme sa kontaktovali len sporadicky a neriešili sme politiku. Košč mal veľmi širokú bázu kontaktov, aj na politikov a novinárov, a zďaleka som nebol jediný, s kým sa osobne poznal a s kým komunikoval, čiže práve v tomto by som problém určite nehľadal.