Príbeh iránskeho radikála Alirezu Akbariho, ktorý bol najlepší britský špión a Iránci ho odhalili

V apríli 2008 priletel do Tel Avivu vysokopostavený predstaviteľ britskej spravodajskej služby, aby izraelským náprotivkom doručil mimoriadne zásadné odhalenie: Spojené kráľovstvo malo v Iráne špióna, ktorý mal prístup vysokej úrovne k jadrovým a obranným tajomstvám krajiny.

Tento špión poskytoval cenné informácie – a mal ich poskytovať ešte roky – ktoré sa podľa predstaviteľov spravodajských služieb ukázali ako rozhodujúce pri odstraňovaní akýchkoľvek pochybností v západných hlavných mestách o tom, že Irán sa usiluje o získanie jadrových zbraní, a pri presviedčaní sveta, aby zaviedol rozsiahle sankcie proti Teheránu.

Totožnosť tohto špióna bola dlho utajovaná. Poprava bývalého námestníka ministra obrany Alireza Akbariho 11. januára na základe obvinenia zo špionáže však vyniesla na svetlo sveta niečo, čo bolo 15 rokov utajované: Akbari bol britský špión.

Akbari dlho žil dvojaký život. Pre verejnosť bol náboženským fanatikom a politickým jastrabom, skúseným vojenským veliteľom Revolučných gárd a námestníkom ministra obrany, ktorý sa neskôr presťahoval do Londýna a prešiel do súkromného sektora, ale nikdy nestratil dôveru iránskych vodcov. V roku 2004 sa však podľa predstaviteľov začal deliť o iránske jadrové tajomstvá s britskou spravodajskou službou.

Podľa dvoch iránskych zdrojov s väzbami na iránske Revolučné gardy mu to zrejme prechádzalo až do roku 2019, keď Irán s pomocou ruských spravodajských služieb zistil, že prezradil existenciu tajného iránskeho jadrového zbrojného programu hlboko v horách neďaleko Teheránu.

Okrem obvinenia Akbariho z prezradenia jadrových a vojenských tajomstiev Irán uviedol, že prezradil totožnosť a činnosť viac ako 100 úradníkov, z ktorých najvýznamnejší bol Mohsen Fakhrizadeh, hlavný jadrový vedec, ktorého Izrael dal zavraždiť v roku 2020.

Spojené kráľovstvo nikdy verejne nepriznalo, že Akbari, ktorý sa stal britským občanom v roku 2012, bol jej špiónom. "Našou dlhodobou politikou je nekomentovať záležitosti týkajúce sa spravodajských služieb," povedal William Archer, hovorca britského ministerstva zahraničných vecí pre Irán.

Denník New York Times v septembri 2019 informoval, že zdrojom spravodajských informácií o jadrovom zariadení s názvom Fordo bol britský špión. Spravodajské informácie o Fordo, ktoré poskytol Akbari, boli podľa troch predstaviteľov západných spravodajských služieb a národnej bezpečnosti jedným z odhalení, ktoré britský špión v roku 2008 odovzdal izraelským kolegom a ďalším spriateleným agentúram. Ministerstvo zahraničných vecí a Rada pre národnú bezpečnosť uviedli, že sa nemôžu vyjadriť k otázkam týkajúcim sa Akbariho.

Nasledujúci opis činnosti Akbariho vychádza z rozhovorov s americkými, britskými, izraelskými, nemeckými a iránskymi súčasnými a bývalými spravodajskými a národnými bezpečnostnými úradníkmi a vysokopostavenými diplomatmi. Niektorí z nich požiadali o zachovanie anonymity, pretože neboli oprávnení hovoriť na záznam.

Rýchly rozmach v Iráne

Akbari, ktorý mal v čase popravy 62 rokov, bol nepravdepodobný špión. Podľa rozhovorov s jeho bratom Mehdim Akbarim a ľuďmi, ktorí ho poznali, prejavoval fanatickú oddanosť ideálom islamskej republiky a neochvejnú podporu jej vodcom.

Jeho najvýraznejšou fyzickou črtou bola jamka na čele – znak jeho oddanosti šiítskej viere islamu, ktorý vznikol pritlačením čela na mohr, hlinený kameň používaný pri každodenných modlitbách. Zastával extrémistické politické názory, ktoré vyjadroval v horlivých spisoch, prejavoch a rozhovoroch, a podľa vysokopostaveného iránskeho diplomata a poradcu vlády na oficiálnych stretnutiach tvrdil, že Irán by mal získať jadrovú zbraň.

„Môj brat bol hlboko veriaci a veľmi revolučný, viac ako ktokoľvek iný v našej rodine," povedal Mehdi Akbari. Akbari, ktorý sa narodil v konzervatívnej rodine strednej triedy v meste Širáz, bol tínedžer, keď iránska revolúcia v roku 1979 zvrhla monarchiu a nasledovala vojna s Irakom, povedal jeho brat. Zapálený revolučným nadšením sa spolu so starším bratom prihlásil za vojaka a keď takmer o šesť rokov neskôr opustil frontové línie, bol už vyznamenaným veliteľom Revolučných gárd.

Po návrate do civilného života sa Akbari vyšvihol na vyššiu pozíciu, stal sa námestníkom ministra obrany a zastával poradné funkcie v Najvyššej rade národnej bezpečnosti a ďalších vládnych orgánoch. Nadviazal úzke vzťahy s dvoma vplyvnými mužmi: Fakhrizadehom, jadrovým vedcom, a Ali Shamkhanim, šéfom rady, ktorému slúžil ako zástupca a poradca.

„Bol mimoriadne ambiciózny, vynikajúci analytik s vynikajúcimi schopnosťami písať a hovoriť a ľudia mu dôverovali," povedal Foad Izadi, politický analytik v Iráne, ktorý má blízko k vláde a Revolučným gardám. "Mal prístup k mnohým citlivým, tajným informáciám o jadrových a vojenských programoch."

V roku 2004, uprostred rastúcich podozrení v Izraeli a na Západe, že Irán tajne realizuje program jadrových zbraní, bol Akbari zodpovedný za presviedčanie kľúčových veľvyslanectiev v Teheráne, že to tak nie je, pričom sa pravidelne stretával s veľvyslancami Spojeného kráľovstva, Číny, Francúzska, Nemecka a Ruska.

Príbeh náboru a špionáže

V ôsmich krátkych videozáznamoch, ktoré po poprave odvysielala štátna televízia, Akbari, oblečený v obleku, hladko oholený a sediaci v kancelárii, podrobne opísal svoje špionážne aktivity a svoj nábor v Spojenom kráľovstve na podujatí na britskom veľvyslanectve v Teheráne. Neskôr však v zvukovej správe, ktorú odvysielala BBC Persian – podľa Akbariho brata ju získala jeho rodina – Akbari povedal, že priznania boli vynútené.

Dôvody konania Akbariho zostávajú nejasné. Vo videu povedal, že ho hnala „chamtivosť a moc", hoci poprel, že by mal finančné problémy. Irán tvrdí, že Akbari zradil krajinu a vymenil štátne tajomstvá za peniaze. Jeho rodina popiera, že by bol špiónom, a tvrdí, že mnohé tvrdenia vo videách sú vymyslené iránskou vládou. Tvrdia však, že mnohé dátumy a udalosti na videách sú správne. Akbari vo videách povedal, že ho naverbovali v roku 2004 a povedali mu, že on a jeho rodina dostanú víza do Spojeného kráľovstva. Nasledujúci rok odcestoval do Spojeného kráľovstva a stretol sa s agentom MI6. V nasledujúcich rokoch Akbari povedal, že vytvoril krycie spoločnosti v Rakúsku, Španielsku a Británii, aby zabezpečil krytie pre stretnutia so svojimi sprostredkovateľmi. Irán uviedol, že MI6 zaplatila Akbarimu takmer 2 milióny libier, čo je v súčasnosti približne 2,4 milióna dolárov.

Akbari sa v rámci svojej oficiálnej práce stretával s britským veľvyslancom v Teheráne a často cestoval do Európy na pracovné cesty, povedal Mehdi Akbari. Povedal, že jeho brat, podobne ako mnohí iránski úradníci, začal podnikať v rôznych oblastiach, kým bol zamestnaný vo vláde, a že je finančne zabezpečený.

Mehdi Akbari opísal scénu, v ktorej bratia sedeli v jedno letné popoludnie v roku 2006 v teheránskej záhrade a rozprávali sa o práci. Keď mu navrhol, aby začali podnikať v oblasti poradenstva pri ťažbe ropy a plynu, jeho brat to odmietol, ukázal mu vizitku, na ktorej stálo, že je členom predstavenstva energetickej spoločnosti v Rakúsku, a povedal, že je „mimoriadne viazaný" týmto novým podnikom.

Akbari odišiel z oficiálnych funkcií v roku 2008, povedal jeho brat, ale naďalej pôsobil ako poradca pána Šamcháního a ďalších popredných predstaviteľov.

Neskôr v tom istom roku bol Akbari zatknutý a štyri mesiace zadržiavaný na základe obvinení, že špehoval pre Spojené kráľovstvo, ako uviedol jeho brat a dvaja rodinní priatelia. Vypočúvanie neprinieslo priznanie a mnohí vplyvní priatelia Akbariho sa za neho zaručili. Bol prepustený na kauciu. Prípad bol uzavretý a mohol voľne cestovať.

V apríli 2008 Spojené kráľovstvo získalo a poskytlo Izraelu a západným agentúram spravodajské informácie o Fordo, zariadení na obohacovanie uránu hlboko v podzemnom vojenskom komplexe, ktoré bolo súčasťou iránskeho úsilia o výrobu jadrovej bomby. Objav Fordo zmenil vo svete chápanie iránskeho jadrového programu a prepracoval vojenské a kybernetické plány Západu na boj proti nemu.

„Informácie o Fordo nás šokovali," povedal v roku 2019 v rozhovore Yoni Koren, ktorý bol v tom čase náčelníkom štábu izraelského ministra obrany. (Pán Koren zomrel v januári.)

„Veľký prínos Britov k spoločnému úsiliu Západu získať údaje zvnútra iránskeho jadrového projektu bol vždy v oblasti ľudských spravodajských informácií," povedal. „Boli prítomní na miestach, kde sme my ani Američania nemali nijaký prístup."

Podľa osoby, ktorá v tom čase zastávala vysokú pozíciu v nemeckej spravodajskej službe, boli spravodajské informácie, o ktoré sa Spojené kráľovstvo v roku 2008 podelilo s Izraelom, čoskoro odovzdané západným spravodajským agentúram. V septembri 2009 na samite Skupiny 7 v Pittsburghu prezident Barack Obama spolu s vedúcimi predstaviteľmi Spojeného kráľovstva a Francúzska odhalili, že Fordo je závod na jadrové obohacovanie.

Západné spravodajské služby už dlho vedeli prostredníctvom satelitných snímok, že Irán buduje zariadenie hlboko v horách neďaleko dediny Fordo. Mysleli si však, že ide o vojenské skladovacie zariadenie, a nevedeli o jeho premene na tajný závod na obohacovanie uránu.

„Objav zariadenia Fordo radikálne zmenil postoj medzinárodného spoločenstva k Iránu," povedal Norman Roule, bývalý vedúci národnej spravodajskej služby pre Irán v CIA. Dodal, že to pomohlo presvedčiť Čínu a Rusko, že Irán nebol o svojom jadrovom programe transparentný, a podnietilo to tlak na ďalšie sankcie.

Podľa vysokopostaveného iránskeho diplomata aj po jeho krátkom zatknutí a odchode z oficiálnych funkcií sa úradníci ministerstva zahraničných vecí naďalej obracali na Akbariho o rady a informovali ho o stretnutiach za zatvorenými dverami o politike a jadrových rokovaniach.

Akbari pravidelne cestoval do Londýna. V roku 2010 tam dostal infarkt, ako povedal jeho brat, a zostal tam. Čoskoro sa k nemu pripojila manželka a dve dcéry, nakoniec získal britské občianstvo, žil z investičného portfólia a cestoval do Iránu, aby udržiaval kontakty s poprednými predstaviteľmi. Vo videách Akbari povedal, že predstieral infarkt, aby mohol zostať v Spojenom kráľovstve.

Napriek tomu v rokoch 2010 až 2019 cestoval z Londýna do Teheránu tam a späť najmenej trikrát a zdržiaval sa v rodinnom dome, ktorý si v Teheráne nechal, uviedol jeho brat.

Posledný návrat do Iránu

V roku 2019 Akbari odletel do Iránu naposledy po tom, ako mu Šamchání, šéf Najvyššej rady národnej bezpečnosti, povedal, že ho krajina potrebuje v naliehavej jadrovej a obrannej záležitosti, uviedol jeho brat.

Niekoľko dní po návrate do Teheránu bol predvolaný na ministerstvo spravodajských služieb. Znepokojený zavolal Šamchánímu, ktorý mu povedal, že úrady sa dozvedeli, že je v kontakte s MI6, a vyzval ho, aby spolupracoval a dokázal svoju nevinu, povedal jeho brat. Po niekoľkých výsluchoch ho zatkli.

Podľa dvoch Iráncov s väzbami na Revolučné gardy Irán zistil, že zdrojom úniku informácií o zariadení Fordo bol Akbari, pričom túto informáciu potvrdila aj ruská rozviedka. Nie je jasné, ako Rusko, ktoré je blízkym spojencom Iránu, túto informáciu zistilo.

V roku 2020, rok po zatknutí Akbariho, Izrael zavraždil jadrového vedca Fakhrizadeha diaľkovo ovládaným robotom, keď sa viezol do svojho víkendového domu v horskej dedine neďaleko Teheránu.

Akbari bol zadržaný ministerstvom spravodajských služieb a niekoľko mesiacov držaný na samotke v podzemnej väznici a potom v známej teheránskej väznici Evin, uviedol jeho brat. Rodine bolo povedané, aby jeho zatknutie tajila. Iránski predstavitelia po jeho poprave v štátnych médiách uviedli, že ho nechali pravidelne sa prihlasovať do počítača, ktorý mu poskytli Briti, a komunikovať s jeho nadriadenými, aby ich zavádzali.

V januári, niečo vyše troch rokov po Akbariho zatknutí, keď sa Irán spamätával z niekoľkomesačných protivládnych protestov, útlaku zo strany úradov a nového kola medzinárodných sankcií, iránske úrady oznámili, že bol špiónom.

Poprava vysokopostavených úradníkov je v Iráne mimoriadne zriedkavá. Naposledy bol popredný technokrat popravený v roku 1982. Podľa iránskych zdrojov a diplomatov však len niekoľko dní po tom, ako sa Akbariho zatknutie dostalo na verejnosť, ho väzenská stráž za východu slnka eskortovala do oploteného vonkajšieho priestoru. Okolo krku mu dali povraz a o niekoľko minút už jeho mŕtve telo viselo na šibenici.

Akbari bol pochovaný na rozľahlom cintoríne na predmestí Teheránu bez vedomia alebo prítomnosti jeho príbuzných. Jeho rodina uviedla, že úrady im ukázali len video, na ktorom bolo jeho telo umyté a pripravené podľa islamských rituálov.

„Nikdy sme si to nevedeli predstaviť a nechápem politiku, ktorá za tým stojí," povedala Akbariho manželka Maryam Samadiová.

Spojené kráľovstvo odsúdilo Teherán za popravu Akbariho, nakrátko odvolalo svojho veľvyslanca a uvalila na Irán nové sankcie.

40 dní po Akbariho smrti umožnili jeho rodine, aby v Teheráne usporiadala smútočný obrad. Prenajali si sálu v mešite, naaranžovali biele kvetinové koše a podávali podnosy s halvou, tradičnou sladkosťou, ktorá sa podáva na pohreboch. Sedeli na stoličkách, ktoré lemovali steny, pripravení privítať sprievod jeho priateľov, kolegov a spolupracovníkov z rôznych funkcií, ktoré zastával počas 40 rokov v službe islamskej republike.

Nikto však neprišiel, ako sa vyjadrili. Zúčastnila sa len jeho rodina.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.