Bol som sa včera podvečer pozrieť na pochod trans-hnutia a bola to hodina troch paradoxov.
Začalo to už dole, na námestí SNP. Jedno z dievčat k nám pristúpilo, aby sme s kolegyňou odišli, že je to ich akcia, že si nás tu neželajú. Kolegyňa Danka ju upozornila, že sme novinári, bola to verejná akcia na verejnom mieste, stáli sme na kraji, nijako a ničím sme sa neprejavovali. Musel som to dievča skryté za tmavými okuliarmi vyzvať, aby bola trošku tolerantná. V drobných rozpakoch odišla.
Pochod nebol nijako zvlášť zaujímavý, asi 150 až 200 ľudí vykrikovalo dookola jedno heslo, väčšinu tvorili mladí ideologicky motivovaní ľudia, transsexuálov – ak vôbec – boli jednotky, pred parlamentom vystúpil len jeden. Najväčšiu pozornosť budili dve možno tri desiatky zahalených mladých ľudí, v rúškach alebo šatkou cez tvár, tmavé okuliare, kapucňa. Jedno, postavou trochu roztečené dievča, malo na tvári niečo, čo azda malo pripomínať Pussy Riot.