Budeme vyrábať zelený vodík v gigantických továrňach priamo na mori? Nemci to už plánujú

Návrh novej továrne na vodík nazvanej OffsH2ore pochádza z nemeckého výskumného Fraunhoferovho inštitútu, respektíve jeho pobočky zodpovednej za vývoj solárnych energetických systémov.

Jeho zamestnanci vymysleli a navrhli pozoruhodný koncept zariadenia, respektíve podniku na výrobu vodíka priamo na mori, ktorý je podľa nich technicky i ekonomicky životaschopný a dokáže Európe pomôcť pri prechode od fosílnych k obnoviteľným zdrojom energie.

Základom tejto výroby je, samozrejme, veterná elektráreň, presnejšie povedané, sústava veterných turbín, ktoré by na mori nemali mať s vetrom väčšie problémy. Inak povedané, na tomto mieste fúka prakticky neustále, prípadne dostatočne často a intenzívne, aby systém mal ekonomický zmysel.

Samotné turbíny budú pripojené na pracovnú plošinu, v ktorej sú uložené jednotky na elektrolýzu vody s výkonom až 500 megawattov, pričom vodík je vyrábaný klasickým štiepením chemickej väzby medzi kyslíkom a vodíkom, efektivitu majú zvýšiť separačné polymérne membrány. Celková účinnosť tohto systému má byť 50 až 60 percent v závislosti od použití konkrétnej technológie, pričom konečným produktom je, samozrejme, zelený vodík bez ďalších dodatočných emisií.

Nemci tvrdia, že jediná fabrika je schopná ročne vyrobiť až 50-tisíc ton ekologického vodíka, ktorý má byť vyčistený, stlačený na 500 barov a prevážaný z plošiny tankermi na pobrežie, ktoré majú byť vybavené dostatočne pevnými kompozitovými zásobníkmi vyrobenými s pomocou uhlíkových vlákien.

Pri jednej ceste je loď schopná prepraviť 400 ton vodíka a pristáť môže kdekoľvek, kde bude k „vykládke“ pripravená prípojka s príslušnou infraštruktúrou. A cena?

Podľa autorov projektu je na ich koncepte skvelé hlavne to, že je kompletne navrhnutý s už dostupnými technológiami. V podstate nič zásadné nemuseli vymýšľať od nuly. Od plošiny k pobrežiu nepotrebujú viesť žiadne vedenie, teda elektrické rozvody k továrni, a tiež naopak potrubie od nej na pevninu. Má ísť, jednoducho povedané, o nezávislú jednotku.

Tvorcom navyše vychádzajú i zaujímavé ceny. Tie majú byť závislé na veternom výkone elektrárne, respektíve na jednotlivých turbínach. Ak by systémový výkon dosiahol minimálne 490 megawattov a systém pracoval aspoň 4 225 hodín za rok, náklady na jeden kilogram vodíka aj s jeho úpravou, stlačením a prepravou vychádzajú na 6,37 eura. Ak bude produkcia predĺžená na 5-tisíc hodín ročne a výkon stúpne na najmenej 602 megawattov, bude stáť kilogram vodíka 5,92 eura.

Text pôvodne vyšiel na portáli Topspeed. Vychádza so súhlasom redakcie.