Aké sú príčiny sudánskeho konfliktu a kto pašuje z africkej krajiny zlato, vysvetľuje orientalista Petr Pelikán

V roku 2019 po demonštráciách padol dlhoročný diktátor Umar al-Bašír, ktorý sa dostal k moci vďaka puču v roku 1989. Nastal krátky experiment s liberalizáciou a demokratizáciou, v októbri 2021 ho ukončil armádny prevrat. Prečo po sebe RSF a armáda začali strieľať a aké sú deliace čiary v sudánskej spoločnosti, vysvetľuje orientalista a honorárny konzul Sudánu v Českej republike Petr Pelikán.

Aké je vlastne pozadie konfliktu, ktorý v Sudáne nedávno vypukol? Kde sú jeho korene?

Najskôr vám poviem, odkiaľ čerpám informácie. Okrem internetu a médií sa spolieham predovšetkým na informácie od miestnych. Telefonujem a píšem si každý deň so šiestimi, siedmimi, ôsmimi Sudáncami. Záleží na tom, aké je tam práve pripojenie, ako kde majú elektrinu. Posielame si aj hlasové správy, občas pošlú fotografie alebo videá. Ich správy sa trochu rôznia podľa toho, odkiaľ sú. Väčšinou sú z Chartúmu, ale mám občas informácie aj mimo hlavného mesta. Čiastočne aj z ich komunikácie na sociálnych sieťach, pretože aj Sudánci si medzi sebou, pochopiteľne, posielajú informácie. Toľko o mojej informačnej základni.

Súčasný konflikt má určite viac ako jednu príčinu. Ale ak by som vzhľadom na to, nakoľko poznám fungovanie Sudánu, mal vyzdvihnúť tú hlavnú, tak sa domnievam, že to je hlavne rozpor medzi kmeňmi z nílskeho údolia, ktoré vládnu v Sudáne od jeho vzniku, a medzi kmeňmi z Dárfúru, zo západu. Tam žijú kmene usadené, ako aj kočovné. Keď to dosť zjednoduším, časť týchto kočovných kmeňov vyzbrojila, zaplatila, vycvičila a podporovala vláda prevažne tvorená kmeňmi z nílskeho údolia, aby bojovali proti tamojšiemu protivládnemu povstaniu.

Takže tie kmene využili vojnu v Dárfúre, ktorá sa začala v roku 2003, aby získali lepšie postavenie v krajine?

Áno, tieto západné kmene sa vďaka tomu dostali do silnejšieho postavenia. Pred nejakými desiatimi rokmi z nich najskôr vznikli milície, tie sa neskôr zmenili na regulárnu súčasť sudánskych ozbrojených síl. Teraz majú oficiálny názov Sily rýchlej podpory. Ich predáci veľmi rýchlo využili situáciu a dokázali zhromaždiť množstvo ďalších materiálnych prostriedkov. Veľa bohatstva získali z ťažby zlata na severe Sudánu, kde tieto ozbrojené skupiny a vojsko dokázali dostať pod kontrolu značnú časť tamojšieho zisku. Ďalšie prostriedky sa nazhromaždili z rôznych foriem zahraničnej pomoci. Sily rýchlej podpory napríklad za peniaze Emirátov bojovali v Líbyi na strane generála Haftara. Toto všetko im umožnilo vytiahnuť sa hore.

Počas rôznych prevratov, revolúcií a zmien, ktoré sa v Sudáne odohrávali od roku 2019, začali pôsobiť aj priamo v Chartúme. Prevzali napríklad veľkú časť funkcií, ktoré mala na starosti sudánska bezpečnostná služba, teda tajná polícia, rozpustená po revolúcii. Zasahovali proti demonštrantom, strážili dôležité objekty. V posledných rokoch som vídal, že toto začali robiť práve ľudia zo západu, z Dárfúru. Vyzerajú dobre, sú dobre vyzbrojení, majú udržiavané zbrane. Neviem, prečo boje vypukli práve teraz, ale tá hlavná príčina je podľa mňa nárast ambícií kmeňov zo západu.

Čo je vlastne zač vodca Síl rýchlej podpory Muhammad Hamdan Dagalo? Vraj je to bývalý pastier.

To sú tam všetci. Je to ich kultúra a spôsob života. Hovorím o ľuďoch žijúcich po oboch stranách hraníc Sudánu a Čadu. Niektoré kmene presahujú do Líbye, niektoré aj do Stredoafrickej republiky. Títo ľudia žijú tradične so zbraňou v ruke. Nemusia byť ani vycvičení vojaci a na sofistikovanejšie zbrane nie sú zvyknutí. Dagalo je veľmi inteligentný chlap. Kmene zo západu majú výrazne inú kultúru a systém hodnôt ako kmene z údolia Nílu. Dokonca aj ich jazyk je odlišný, hovoria buď svojimi miestnymi jazykmi, alebo takzvanou čadskou arabčinou. Keď sa Dagalo v Saudskej Arábii stretol s korunným princom Muhammadom bin Salmánom, v nílskom údolí sa jeho arabčine smiali. Napriek tomu, že nemajú formálne vzdelanie a z nášho hľadiska vysokú kultúru, často sú veľmi inteligentní, činorodí a pracovití. Sú schopní, relatívne bezohľadní, draví a majú odlišný spôsob života. Dagalo sa vďaka tomu dokázal vyšvihnúť.

Protivník Dagala a vodca armády Abdel Fattáh al-Burhán je teda zástupca nílskych kmeňov?

Áno.

Má niektorá z tých bojujúcich strán nejaký vzťah k bývalému vodcovi Sudánovi Umarovi al-Bašírovi? Hlási sa k nemu?

Domnievam sa, že tieto udalosti vrátia k moci ľudí z Bašírových kruhov. Už teraz dosť Sudáncov spomína na to, že za Bašíra bola aspoň stabilita. Niektorí z nich sa bez väčšej pozornosti vracajú do vyšších funkcií na ministerstvách aj v armáde. Bašír má stále priaznivcov. Predpokladám, že sa nevráti on sám ako osoba. Je to starý pán a už predtým chcel odísť. Ak sa podarí súčasný konflikt zvládnuť a s Dárfúranmi sa buď dohodnúť, alebo ich vyhnať, posilní to prestíž ľudí, ktorí boli okolo Bašíra, a vráti sa v nejakej podobe k moci.

Vidíte v Sudáne nejaké rýchle riešenie súčasnej krízy? Alebo je krajina odsúdená na občiansku vojnu?

V Sudáne je skoro vždy nejaký konflikt, ale je to obrovská krajina. Keď boli boje na juhu v Hadžlídži, o tristo kilometrov severnejšie o tom nevedeli. Alebo keď sa niečo deje v Dárfúre, je to tisíc kilometrov ďaleko od Chartúmu. Na východe krajiny prebiehajú tiež pravidelne trenice. Problémy začali, keď veľmoci zvonku narysovali hranice Sudánu a združili entity, ktoré nemajú príliš veľa spoločné. Ani jazyk, ani kultúru. To sa zle prekonáva. Osobne ľudí zo západu príliš dobre nepoznám. Presnejšie povedané: nepoznám ich vlastnú kultúru, pretože tak ďaleko na západe Sudánu som nebol a nežil som medzi nimi v ich prostredí. Poznám ich z Chartúmu, čo je niečo iné. Dúfam však, že sa teraz aj s nimi dosiahne nejaká dohoda. Azda pomôžu aj tlaky zo zahraničia. Ani jedna zo strán sa totiž bez podpory zo zahraničia nezaobíde.

Kto zo zahraničia podporuje koho?

Egypt podporuje hlavne regulárnu armádu. Podporuje svoj vlastný štátny model, kde armáda drží moc, aj keď si generáli vo vláde vyzlečú uniformy. Saudská Arábia a Emiráty podporujú hlavne Sily rýchlej podpory, ale majú vplyv aj na vládu a armádu. Neviem, prečo by mali mať tieto krajiny záujem na rozvrate v Sudáne, takže dúfam, že ich dotlačia aspoň k nejakej provizórnej dohode, napríklad aby Dárfúrčanov odtiahli z Chartúmu.

Aké veľké je zapojenie Egypta? Ak sa nemýlim, na začiatku krízy zadržali na mieste egyptských vojakov.

Sily rýchlej reakcie zadržali dvadsať vojakov na vojenskej základni, ale zasa ich prepustili. Sudán bol egyptsko-britské kondomínium a vplyv silnejšieho a ľudnatejšieho Egypta logicky pretrváva. Jednota nílskeho údolia existuje od faraónskych čias, medzi dnešnými dvoma štátmi nikdy nebola zreteľná hranica.

Mohol by Egypt prípadne podniknúť vojenskú intervenciu?

To nie. To neurobí.

Akú úlohu tam zohráva Rusko? Veľa sa hovorí o tom, že podporuje práve RSF. Údajne sa tak deje cez žoldniersku skupinu vagnerovcov, ktorá zo Sudánu vyváža nerastné bohatstvo.

V Sudáne som bol tento rok dvakrát. Druhýkrát som sa odtiaľ vrátil pár dní predtým, než vypukol konflikt. Na vagnerovcov som sa vypytoval, pretože som v médiách počul a čítal o ich úlohe na severe krajiny. Väčšina mojich informácií pochádza od človeka, ktorý od začiatku zlatej horúčky prevádzkuje v zlatonosnej oblasti mlyn na rudu. Pomery tam trochu pripomínajú Klondike alebo Kaliforniu v dobách zlatej horúčky. Niektoré dediny na severe sa vyľudnili a ľudia vyrazili hľadať zlato. Pomerne skoro sa tam začala objavovať jednoduchá technika, ako sú práve drvičky rudy. Ľudia tam vraj nosia rudu, mlyny im ju rozomelú a vylúhujú ortuťou. Touto technológiou sa ale dá z rudy získať maximálne tridsaťpäť percent zlata, zvyšok v nej zostáva.

Majitelia mlynov potom zvyšnú hlušinu ešte predávajú veľkým spoločnostiam, ktoré z nej účinnejšou kyanidovou metódou lúhujú ďalšie zlato. Tieto veľké spoločnosti majú aj vlastné bane. Pokiaľ nejaká skupina zlatokopov narazí na sľubné ložisko a rozkríkne sa to, vraj ho zaberú ozbrojenci, či už zo Síl rýchlej reakcie, alebo z armády. Majiteľ drvičky, ktorého som sa pýtal, hovoril, že tam skutočne pôsobia veľké ruské firmy, ale ani on, ani ja netušíme, na aké skupiny v Rusku sú napojené. Pýtal som sa ho výslovne aj na to, či tam vidieť ruských ozbrojencov. Hovoril, že nie. Usudzujem, že Rusi sú tam dosť silní a sú pod ochranou ozbrojených síl. Vraj tých aj oných. Rusi aj Dagalo vraj odvážajú zlato vo veľkom množstve a letecky ho dostávajú zo zeme. Čiže Rusi tam určite nejaké záujmy mať budú a určite budú podporovať ľudí, ktorí ich chránia a s ktorými sa podieľajú na zisku. Je pravdepodobné, že sú to Sily rýchlej reakcie.

Po páde Bašíra v apríli 2019 zavládlo na Západe nadšenie, že Sudán je na prahu demokracie a liberalizácie. Je ale niečo také v prostredí Sudánu reálne?

Nie je. Sudán je stále kmeňová spoločnosť. Výnimkou je Chartúm, lepšie povedané časti spoločnosti v Chartúme. Ešte tak dajme tomu Atbara, to je priemyselné mesto. Inak prakticky nikde nenájdete ľudí, ktorých by združovalo niečo ako politický program. Všetci budú voliť svojho tradičného lídra, ktorému dôverujú. To je buď náčelník kmeňa, alebo to sú sufistickí šejkovia. Určite ste sa stretli s termínom Mahdího povstanie [vojna Sudáncov proti Britom v rokoch 1881 až 1899, pozn. red.].

Študoval som britské dejiny, poznám to z britskej strany.

Mahdího povstanie je udalosť, ktorá konštituovala moderný Sudán. Dovtedy v jeho hraniciach existovali lokálne emiráty a sultanáty, prípadne miestni kmeňoví vládcovia, a to aj pod britskou koloniálnou správou. Mahdí bol sufistický šejk, náboženský predák smeru islamu, ktorý má na čele takzvaných rádov charizmatického, až na hranici zbožšťovania rešpektovaného vodcu. Ako prvý dokázal tamojšiu roztrieštenú spoločnosť zjednotiť myšlienkou niečoho, čo stálo nad kmeňmi, čo bolo náboženstvo tohto smeru. Aj prvé politické strany v Sudáne boli len premenované sufistické poriadky.

Napríklad predseda vlády zvrhnutý Bašírovým prevratom bol Mahdího prapravnuk Sádik Mahdí. Jeho strana Umma bola len premenovaným sufistickým poriadkom. A druhá najsilnejšia strana bol zase sufistický poriadok rodu Mírghaníja. Za poslednú generáciu a pol sa to začalo trošku meniť. Politický vplyv pôvodne sufistických šejkov v politike dosť ustúpil. Na druhej strane tribalizmus pretrváva. Kmeňové rozdiely v súčasnosti dokážu prekonať len dve veci. Buď armáda, čo hovorím ako zarytý antimilitarista, ktorý armádu neznáša. Armáda totiž musí byť zo svojej podstaty nadkmeňová, hoci v skutočnosti v nej kmeňová príslušnosť hrá rolu.

Druhou možnosťou je náboženstvo. Predtým to bol sufistický islam, teraz je to skôr poňatie islamu importované z Perzského zálivu, zo Saudskej Arábie a Emirátov. Teda ten, ktorému u nás hovoríme fundamentalizmus alebo saláfizmus. Žiadna strana nezíska dôveru a hlasy ľudí svojím programom. Revolúcia, ktorá prebehla, to bol Chartúm, dokonca len časť Chartúmu. Sudánci už boli z Bašírovej dlhej a skorumpovanej vlády otrávení, ale revolúcia im nepriniesla očakávané zlepšenie, skôr naopak. Teraz sa nostalgicky vracajú k spomienkam na Bašírov režim.

Potomkovia Mahdího teda majú dnes ešte nejaký vplyv?

Majú, ale po smrti Sádika Mahdího už upadá. V Sudáne, aspoň v tom Sudáne nílskeho údolia, pozná každý každého a sú spolu nejako previazaní. Za Bašírovým prevratom napríklad stál Hasan al-Turábí, ktorý bol ženatý so sestrou Sádika Mahdího. Jeden z Mahdího synov pritom v Bašírovej armáde dosiahol hodnosť generála u výsadkárov. Mahdího strana Umma sa začala štiepiť už za jeho života. Značka Mahdí je stále vplyvná, ale už zďaleka nie ako predtým. Napríklad Mahdího dcéra Marjam bola v porevolučnej vláde chvíľu ministerkou zahraničia. Avšak už pominul obrovský vplyv, ktorý mal kedysi ten rod.

Sú nejaké náboženské rozdiely medzi armádou a Silami rýchlej podpory?

Ľudia zo západu majú islam dosť previazaný s africkými kultmi, veria na čarodejníctvo a naozaj ho praktizujú. Ich svet obývajú metafyzické bytosti, duchovia, džinovia. Poverčivosť, ako to hodnotíme my, skutočne ovplyvňuje ich život. Ale žiadny zásadný náboženský rozpor medzi nimi nie je, všetci sú sunnitskí moslimovia.

Môže mať dianie v Sudáne nejaký vplyv aj na Európu? Alebo je to jednoducho obrovská tragédia, ale ďaleko od nás?

Z Chartúmu uteká veľa ľudí do okolitých aj vzdialenejších miest. V Sudáne žijú milióny cudzincov. Etiópčania a Eritrejčania odchádzajú do vlasti. Dosť ľudí uteká do Egypta. Jeden kamarát mi hovoril, že by radšej zostal doma, pretože u nich v Omdurmáne je celkom bezpečne. Chartúm leží na sútoku Modrého a Bieleho Nílu a je riekami rozdelený na tri veľké časti. Samotný Chartúm, ktorý leží medzi Bielym a Modrým Nílom, Omdurmán medzi Bielym Nílom a Nílom ako takým, a Bahrí, čo je severná časť medzi Modrým Nilom a Nílom. V Omdurmáne zrejme bolo najpokojnejšie, väčšinou ide elektrina, získať chlieb. On chce zostať, ale jeho deti ho nútia, aby odišli do Egypta. Po sociálnych sieťach sa totiž šíri správa, že európske krajiny budú Sudáncom udeľovať azyl, pretože sú to vojnoví utečenci. To už je, samozrejme, niečo, čo môže ovplyvniť Európu. A sociálne siete dokážu uviesť do pohybu množstvo ľudí, ktorí sa chcú dostať do Európy.

Ako v Sudáne vnímajú Západ?

Na britský kolonializmus spomínajú len v dobrom.

A širší Západ?

Vnímajú ho všeobecne dobre.

Je šanca, že by sa Sudánu podarilo nejako prekonať tento neustále sa opakujúci sled prevratov, revolúcií, nepokojov a občianskych vojen?

Sudán, to je láskavosť, lenivosť a taká zvláštna sympatická konsenzuálnosť. Sudánci sú väčšinou dobrí a majú tendenciu sa dohovoriť. Ale ako som už povedal, nepoznám dostatočne ľudí z Dárfúru a ich kultúrne špecifiká. Neviem, nakoľko sú v tomto smere rovnakí ako ostatní Sudánci. Tí sa vždy snažia skôr dohodnúť, všetci sa nejako poznajú, hoci z nášho pohľadu znie neuveriteľne, že obrovská krajina funguje ako naša dedina. Nepoznajú sa osobne, ale vždy sa nájde nejaký strýko z tretieho kolena, s ktorým sa niekto stretol napríklad na štúdiách. To je pozitívnejšia strana tribalizmu. Takto medzi sebou konajú kmene z nílskeho údolia. Na ľudí zo západu Sudánu sa vždy pozerali ako na zberbu. A zrazu ich tam majú v inej pozícii, majú silu a derú sa k moci. Nedokážem predikovať, či sa budú správať podľa tradičných vzorcov. Netuším, ako sa títo ľudia zachovajú, pretože majú inú kultúru. Od Sudáncov, ktorí tam zatiaľ vládnu a ktorých poznám, sú len geograficky vzdialení, ako napríklad Španieli od Prahy, mentálne asi viac.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.