Aké sú príčiny sudánskeho konfliktu a kto pašuje z africkej krajiny zlato, vysvetľuje orientalista Petr Pelikán

V roku 2019 po demonštráciách padol dlhoročný diktátor Umar al-Bašír, ktorý sa dostal k moci vďaka puču v roku 1989. Nastal krátky experiment s liberalizáciou a demokratizáciou, v októbri 2021 ho ukončil armádny prevrat. Prečo po sebe RSF a armáda začali strieľať a aké sú deliace čiary v sudánskej spoločnosti, vysvetľuje orientalista a honorárny konzul Sudánu v Českej republike Petr Pelikán.

Aké je vlastne pozadie konfliktu, ktorý v Sudáne nedávno vypukol? Kde sú jeho korene?

Najskôr vám poviem, odkiaľ čerpám informácie. Okrem internetu a médií sa spolieham predovšetkým na informácie od miestnych. Telefonujem a píšem si každý deň so šiestimi, siedmimi, ôsmimi Sudáncami. Záleží na tom, aké je tam práve pripojenie, ako kde majú elektrinu. Posielame si aj hlasové správy, občas pošlú fotografie alebo videá. Ich správy sa trochu rôznia podľa toho, odkiaľ sú. Väčšinou sú z Chartúmu, ale mám občas informácie aj mimo hlavného mesta. Čiastočne aj z ich komunikácie na sociálnych sieťach, pretože aj Sudánci si medzi sebou, pochopiteľne, posielajú informácie. Toľko o mojej informačnej základni.

Súčasný konflikt má určite viac ako jednu príčinu. Ale ak by som vzhľadom na to, nakoľko poznám fungovanie Sudánu, mal vyzdvihnúť tú hlavnú, tak sa domnievam, že to je hlavne rozpor medzi kmeňmi z nílskeho údolia, ktoré vládnu v Sudáne od jeho vzniku, a medzi kmeňmi z Dárfúru, zo západu. Tam žijú kmene usadené, ako aj kočovné. Keď to dosť zjednoduším, časť týchto kočovných kmeňov vyzbrojila, zaplatila, vycvičila a podporovala vláda prevažne tvorená kmeňmi z nílskeho údolia, aby bojovali proti tamojšiemu protivládnemu povstaniu.