Warren Buffett je vo svete biznisu notoricky známe meno. Aj keď zrejme nie každý si vybaví, o koho presne ide, ľudským ušiam musí znieť povedome. Dnes už 92-ročný americký miliardár a šéf obrovského korporátu Berkshire Hathaway, pod ktorého chápadlá spadá takmer 400-tisíc zamestnancov, patrí už dlhé roky medzi najvplyvnejšie a najbohatšie osobnosti sveta.

Veľký obchodník, investor a filantrop, ktorý sa narodil v Omahe v americkom štáte Nebraska, známy aj ako „veštec z Omahy“, je považovaný za klasického liberála. Prispel značnými sumami pro-choice organizáciám, poskytol peniaze pre Baracka Obamu a Hillary Clintonovú a často vyzýva na progresívne zdanenie pre bohatých.

V nedávnej výročnej správe akcionárom konglomerátu Berkshire Hathaway, ktorý vedie už 58 rokov, sa dokonca pochválil, že spoločnosť za poslednú dekádu zaplatila na daniach 32 miliárd amerických dolárov, čo bolo zhruba 0,1 percenta všetkých príjmov do americkej štátnej pokladnice. Vyjadril nádej, že v budúcnosti zaplatí ešte viac, lebo to jeho demokratickej krajine dlží.

Zelené a rozmanité

Buffettov liberálny štýl správy a riadenia mimoriadne úspešnej spoločnosti je však v kontraste s tým, čo možno pozorovať v iných firmách. V posledných rokoch totiž začalo prechádzať obrovské množstvo korporácií veľkými zmenami. Mnohé idú so súčasným progresívnym trendom a prijímajú rôzne zelené politiky či pravidlá, ktoré majú zaručovať dostatočnú pestrosť a rôznorodosť zamestnancov.

Business Roundtable, nezisková organizácia, ktorej členmi sú výkonní riaditelia obrovských spoločností z celého sveta, ešte v roku 2019 vyhlásila, že už neverí, že korporácie existujú hlavne preto, aby slúžili akcionárom. Známy americký finančný novinár Roger Lowenstein v denníku New York Times komentoval, že táto transformácia poslania podniku sa dá prirovnať k tomu, ako keby komunistická strana prestala byť v prvom rade verná pracujúcemu ľudu. Výkonní riaditelia svetových spoločností si dnes myslia, že firmy sa majú starať o záujmy všetkých stakeholders (zainteresovaných skupín), teda zamestnancov, dodávateľov, zákazníkov a komunít.

Lídri veľkých korporátov, ktorí investujú peniaze svojich klientov a starajú sa o ich majetok, ako napríklad Larry Fink zo spoločnosti BlackRock, presadzujú investovanie najmä v oblasti ESG, čiže environmentálnej (environmental), sociálnej (social) a v oblasti podnikového riadenia (corporate governance). Je to akýsi súbor štandardov fungovania spoločnosti, ktorý využívajú investori pri rozhodovaní, do akej firmy vložiť peniaze.

Environmentálne otázky môžu zahŕňať podnikovú politiku v oblasti klímy, spotreby energie, odpadu, znečistenia, ochrany prírodných zdrojov či zaobchádzania so zvieratami. Štandardy podnikového riadenia zabezpečujú, že spoločnosť používa presné a transparentné účtovné metódy, usiluje sa o integritu a rozmanitosť pri výbere svojho vedenia, zodpovedá sa akcionárom a podobne. Spoločensky zodpovedné investovanie (SRI) je zase investičná stratégia, ktorá zdôrazňuje sociálny aspekt ESG. Investori, ktorí sa tým riadia, vyhľadávajú spoločnosti, ktoré okrem boja proti rasovej, rodovej a sexuálnej diskriminácii podporujú sociálne témy vrátane rozmanitosti, inklúzie, zamerania sa na komunitu, sociálnej spravodlivosti a podnikovej etiky.

Spoločnosti, ktoré stále potrebujú zdroje pre svoju činnosť, sa tak prispôsobujú týmto kritériám a stávajú sa aktérmi progresívnych zmien nielen na svojom piesočku, ale aj v celej spoločnosti.

Konflikt

Buffett sa však progresívnej ortodoxii v správnych radách spoločností rozhodne vymyká. Podľa 92-ročného miliardára je ich prvoradou úlohou slúžiť akcionárom riskujúcim svoj kapitál. Lowenstein pre New York Times píše, že Buffett odmieta bojovníkov za sociálne riadenie spoločnosti, ktorí sa snažia uniesť poslanie spoločnosti. Cíti väčšiu lojalitu voči akcionárom, ktorí si kúpili akcie rovnako ako on – za svoje vlastné peniaze. Je klasickým liberálom na štýl Adama Smitha – individuálna iniciatíva s vidinou zisku, správne regulovaná, vedie k spoločenskému dobru. Kedysi to bol názor takmer každého, dnes už nie.

Preto nie je prekvapením, že na neho zamerali pozornosť progresívni inštitucionálni investori. Na minuloročnom výročnom zhromaždení spoločnosti Berskshire žiadali hlasovať o prijatí štyroch nových politík, väčšinou v oblasti klímy a rozmanitosti. Všetky boli zmietnuté zo stola. Najhoršie dopadla rezolúcia vyzývajúca Buffetta, aby odstúpil z funkcie predsedu predstavenstva (nie z funkcie výkonného riaditeľa).

Túto sobotu 6. mája bude Buffett na výročnom stretnutí v Omahe čeliť ďalším piatim vzneseným požiadavkám a tiež výzve na menovanie nového predsedu správnej rady. Požiadavky, ktoré majú najmä väčší inštitucionálni investori, sa opäť týkajú hlavne klímy, rozmanitosti a rovnosti. Napríklad firma CalPERS, ktorá spravuje dôchodkové fondy v Kalifornii, požaduje, aby spoločnosť Berkshire každoročne zverejnila hodnotenie toho, ako riadi klimatické riziká. Nezisková skupina As You Sow zase chce, aby spoločnosť Berkshire podávala správy o "efektivite úsilia spoločnosti v oblasti rozmanitosti, rovnosti a inklúzie".

Warren Buffett je proti všetkým šiestim bodom. Jeho kontrola nad 32 percentami hlasovacích práv spoločnosti Berkshire spôsobuje, že prijatie návrhov bude ťažký boj. Akcionárom odporučil, aby hlasovali proti všetkým šiestim návrhom. Minulosť pritom ukázala, že menší akcionári sú s ním zajedno.

Zbytočná byrokracia a strata času

Aj keď je Berkshire Hathaway rozvetveným korporátom s obrovským množstvom zamestnancov a dcérskych spoločností (podnikajú v rôznych oblastiach – od poisťovníctva cez energetiku až po maloobchod), v korporátnej kancelárii pracuje podľa informácií Lowensteina len 26 zamestnancov. Spoločnosť sa tiež vyhýba celopodnikovým smerniciam a postupom a necháva jednotlivé jednotky pracovať takmer autonómne. Novinár spomína, že spoločnosť Berkshire Hathaway Energy, ktorá obsluhuje 12 miliónov zákazníkov, uvádza, že polovica jej elektrickej energie pochádza z iných ako uhlíkových palív. Investovala tiež viac ako 30 miliárd dolárov do obnoviteľných zdrojov energie a do infraštruktúry.

Buffett však odmieta nerealistické vízie akéhosi nového sveta. Podľa Lowensteina nesúhlasí ani s myšlienkou, že by poisťovňa mala monitorovať spotrebu uhlíka u svojich klientov. Pri hodnotení rizík Buffett nerozlišuje politicky zaťažené kategórie, ako je klíma, od iných. Novinár konštatuje, že nech je jeho presvedčenie v súvislosti so zmenou klímy akékoľvek, trend takýchto firemných politík považuje za nepriateľa dobrého riadenia.

"Nechceme pripravovať množstvo správ a žiadať 60 dcérskych spoločností, aby každá z nich niečo urobila," skonštatoval Buffett na jednom z minulých stretnutí. "Nebudeme tráviť čas ľudí v Berkshire Hathaway Energy tým, že budeme odpovedať na dotazníky alebo sa snažiť získať lepšie výsledky u niekoho, kto s tým pracuje," uviedol Buffett s dôvetkom: „Nebudeme viazať zdroje, ľudské zdroje, vykonávaním vecí, ktoré nemusíme robiť, iba preto, že je to akýsi štandardný postup.“

Verný svojmu presvedčeniu

Podľa spisovateľa a novinára Rogera Lowensteina sa Buffett odlišuje od progresívcov v správnej rade z dvoch dôvodov. V prvom rade je veľmi nezávislý a snaží sa kontrolovať svoju agendu. V priebehu rokov boli jeho priatelia, ktorí žiadali čo i len symbolický príspevok na nejakú obľúbenú vec, zvyčajne sklamaní. Ešte v priebehu minulého storočia Buffett oznámil, že väčšinu svojho majetku odkáže nadácii, ktorú vedie jeho priateľ Bill Gates. Okrem toho však svoje politické alebo sociálne presvedčenie nahlas nezverejňuje.

Vidieť to aj na jeho minulých vyjadreniach, keď vyslovil domnienku, že jeho kritici nečítajú výročné správy a zverejnené informácie o spoločnosti Berkshire. Samostatnú správu o svojom úsilí v oblasti rozmanitosti či pokrokoch v klimatických otázkach vydať odmieta. Berkshire ide dokonca proti progresívnemu prúdu, keď oficiálne avizuje, že "nemá politiku týkajúcu sa zohľadňovania rozmanitosti pri určovaní kandidátov na riaditeľov“ v správnej rade.

Berkshire si totiž „hľadá osoby, ktoré majú veľmi vysokú integritu, obchodný talent, orientáciu na vlastníka a hlboký úprimný záujem o spoločnosť“. Buffett je jednoducho naďalej presvedčený, že správna rada existuje preto, aby zastupovala akcionárov.

Vo svojom liste akcionárom z roku 2021 pripomenul, že keď prevzal kontrolu nad spoločnosťou Berkshire, odvádzal na federálnych daniach žalostných 100 dolárov denne. Po desaťročiach sa účet zvýšil na 9 miliónov dolárov denne. Buffett tým poukazuje na to, že ziskovosť firiem je aj spoločenským dobrom. Jeho spoločnosť zároveň nikdy nerozdelila kmeňové akcie a nevypláca dividendy. Buffett si myslí, že pre akcionárov môže urobiť viac, ak si ponechá ich kapitál. O svojom presvedčení svedčí aj činmi, keď osobne nikdy nepredal žiadnu z držaných akcií Berkshire.

Zdá sa teda, že starý liberál Buffett neprežil žiadny zázračný prerod na konzervatívca. Zmenila sa americká spoločnosť a veľký biznis. No aj keď Buffett a firma, ktorú vybudoval, nespĺňajú módne štandardy Business Roundtable, stále má priazeň drobných akcionárov, ktorí mu pri správe svojich úspor dôverujú.