Provokatívny Voltairov výrok by sa mohol zdať aj podkutému kresťanovi na prvý pohľad celkom sympatický. Kresťan by ľahko mohol získať dojem, že aj taký presvedčený osvietenec ako Voltaire mal svoje „slabé“ chvíľky. Keď však prenikneme do vnútra myšlienky, znova zacítime typickú chuť jeho irónie. Neprekvapuje, že patril medzi autorove najobľúbenejšie.
Z domnelej obrany Boha sa totiž po chvíli rozmýšľania vykľuje jeho popieranie. Zarytý uctievač rozumu totiž existenciu Boha neobhajuje, on si ho vymyslel na mieru. Vo svojich výpočtoch ráta Voltaire presne s takým Bohom, ktorý mu vyhovuje po každej stránke. Ale má to jeden háčik. Taký boh je vlastne len výplodom jeho fantázie, a teda de facto neexistuje.
Problém tolerantného synkretizmu