Jaroslav Daniška

Zuzana Čaputová pestuje nebezpečnú ilúziu. Nová vláda totiž nebude závislá od nej, hoci ju menuje, ale od parlamentu, ktorému sa každá vláda zodpovedá. A keďže Čaputovej strana má v parlamente iba jeden hlas, kľúčom k jej fungovaniu nie je a nebude to, čo si povedia v prezidentskom paláci so všetkými poradcami, ale to, čo by malo zaznieť na rokovaniach nového premiéra s lídrami politických strán. Rozhodujúcu moc má v našom ústavnom systéme parlament, nie prezident. A moc premiéra je odvodená z parlamentu, nie od prezidenta. Úradnícky charakter vlády na tom nemení nič.

Preto sa Ódor veľmi rýchlo dostane do veľmi vážnych problémov. Nebude mať ani to, čo mal Heger. V parlamente proti nemu pôjdu všetci silní hráči. Za slovíčkom všetci sa neskrýva len Smer a OĽaNO, Hlas a Sme rodina, ale časom aj SaS.

Je to nevyhnutné, pretože tak funguje moc.

Tá Ódorova sa nebude opierať o nič, len poverenie z prezidentského paláca, parlamentu sa bude snažiť vyhýbať – už teraz počujeme odkazy, ako bude ťažiť z toho, že poslanci už nemôžu predkladať zákony a podobne. To je však omyl. Poslanci si to môžu zmeniť. Nemusia byť už len dve schôdze do konca volebného obdobia, ak sa rozhodnú, bude ich viac. Je to ich právomoc. Ódor sa skrátka stretu s parlamentom nevyhne. Parlamentu nebráni nič, aby zasadal celé leto, ak bude chcieť.