Politico: Možná opätovná kandidatúra Leyenovej vyzerá ako korunovácia, nie ako demokratické rozhodovanie

Pravdepodobná kandidatúra predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej na druhé funkčné obdobie vyzerá skôr ako korunovácia, než ako demokratické rozhodovanie. Vo svojom pondelkovom texte to uviedol bruselský portál Politico.

Zvoleným slovníkom pritom narážal na skutočnosť, že len niekoľko hodín predtým, v sobotu, sa v Londýne uskutočnila korunovácia nového britského panovníka Karola III. Ako však prízvukujú noviny, von der Leyenová na rozdiel od spomenutého monarchu nedisponuje len symbolickou mocou.

Takmer ako v monarchii?

Kráľovský aspekt napríklad podčiarkuje fakt, že politička má už teraz istú podporu ľudovcov, ktorí ovládajú najväčšiu frakciu v Európskom parlamente, rovnako možno očakávať, že sa za ňu postavia aj ďalšie dve silné frakcie – socialisti a zelení. Pozitívne signály pritom vysiela aj vládna koalícia Olafa Scholza na domácej pôde.

Politico takisto pripomína, že za von der Leyenovej sa už aj tak široké právomoci Európskej komisie rozšírili do bezprecedentnej miery. Môžu za to aj skúsenosti s koronavírusom a ruskou agresiou proti Ukrajine. Po nich totiž táto inštitúcia prevzala zodpovednosť za koordináciu zdravotnej a obrannej politiky, ktorá bola predtým výhradnou oblasťou členských štátov.

V treťom rade možno spomenúť aj samotný rozpačitý nástup Leyenovej k moci v roku 2019. V tom čase si ju totiž európski lídri vybrali počas rokovania za zatvorenými dverami, na ktorom, naopak, odmietli takzvaného Spitzenkandidata (vedúceho kandidáta) Manfreda Webera.

„Hoci to celkom nie je dedenie titulu, približuje to proces, ktorým si poľskí šľachtici vyberali svojho kráľa v strednom a neskorom stredoveku,“ píše portál.

Systém Spintzenkadidata sa pritom zaviedol do praxe iba v roku 2014 s cieľom zvýšiť demokratickosť procesu tým, že frakcia, ktorá získa najviac hlasov v europarlamentných voľbách, navrhne vlastného kandidáta.

Príliš umelá a príliš vzdialená od občanov

Demokratický deficit a imidž monarchu podčiarkujú aj viaceré Leyenovej rozhodnutia. Politička sa napríklad rozhodla žiť v byte na najvyššom poschodí budovy Berlaymont, v ktorej sídli Európska komisia, a nie medzi bežnými ľuďmi v Bruseli. 

„Starostlivo si vyberá stretnutia s novinármi a zvyčajne sa objavuje v precízne inscenovaných momentoch, ako je jej prejav o stave Únie. A jej štýl vedenia – učesaný, kontrolovaný a usilovne vzdialený – pripomína skôr osvieteného monarchu než demokratického vodcu, ktorý sa snaží získať súhlas ľudí,“ píše ďalej Politico.

Portál tiež pripomenul ďalšiu kráľovskú analógiu: Po tom, čo obľúbeného poníka Ursuly von der Leyenovej Dolly zabil vlk neďaleko jej vidieckeho sídla v Burgdorf-Beinhorn v Nemecku, von der Leyenová nariadila Európskej komisii, aby prehodnotila pravidlá, ktoré chránia vlkov na celom území Európskej únie.

Zaujímavosťou tiež je, že otec von der Leyenovej, Ernst Albrecht, bol jedným z prvých štátnych zamestnancov EÚ. Prvých 13 rokov svojho života strávila v bruselskej štvrti Ixelles, v tieni inštitúcií EÚ. Navštevovala Európsku školu, stretávala sa s deťmi elít EÚ a učila sa francúzštinu a nemčinu, jazyky moci EÚ.

Záujem ešte oficiálne nepotvrdila 

Ako predsedníčka výkonnej zložky eurobloku má von der Leyenová, ktorá ešte nepotvrdila záujem kandidovať, pôsobiť do roku 2024. V ňom si občania členských krajín zvolia nový Európsky parlament. Politička by na svoje zvolenie potrebovala získať v europarlamente jednoduchú väčšinu.