Macron sa pred voľbami pre islam čoraz viac nakláňa doprava

Dva týždne rokovania v parlamente, takmer 150 schválených pozmeňovacích návrhov a napokon víťazstvo pre francúzsku vládnu stranu Republika v pohybe. Zákon zameraný proti islamskému separatizmu podporila drvivá väčšina vládnej koalície, celkovo 347 poslancov v 577-člennej snemovni. Nepotvrdili sa teda domnienky, že sa vládny blok na ostro sledovanej legislatíve rozštiepi. V marci o nej bude hlasovať senát, kde však Macronova strana nemá väčšinu.

Zákon je synonymom francúzskeho vnímania sekularizmu. Zakazuje štátnym zamestnancom nosenie náboženských symbolov, sprísňuje potláčanie nenávistných prejavov na internete a podmienky domáceho vzdelávania – o ktorom sa napokon rokovalo najviac. Okrem toho posilňuje kontrolu náboženských spoločenstiev, ich financovania a zakazuje certifikáty panenstva či nútené sobáše.

Pohľad na separatizmus rozdeľuje politickú scénu

Zákon je pri pohľade na opatrenia evidentne zameraný predovšetkým na prvky islamského separatizmu, čo rozdelilo ľavicu a pravicu na dva tábory. V skratke, prvým sa zdá príliš tvrdý, druhí by zašli ešte ďalej.

Socialisti namietali, že zákon je založený na represii a nerieši príčiny vzniku a stavu problémových štvrtí, kde bujnie kriminalita. Krajná ľavica zosobnená stranou Nepoddajné Francúzsko zas tvrdí, že zákon priamo stigmatizuje moslimov. Hlasovala proti.

Rovnako proti boli pravicoví Republikáni, ale z opačného dôvodu. Zákon sa im zdal príliš mierny. Chýbala im zmienka o vplyve migrácie a o radikalizme na školách, vo väzniciach a v športe. Nespokojná bola aj Marine Le Penová, líderka Národného zhromaždenia. Chcela razantnejší postup špeciálne proti islamskej ideológii a zákaz nosenia moslimského závoja.

Spolu vpravo a bok po boku v prieskumoch

S iniciatívou za sekularizmus a proti islamskému separatizmu prišiel prezident Emmanuel Macron. V médiách a parlamente ho však dennodenne obhajoval predkladateľ Gérald Darmanin, minister vnútra. Niekdajší člen pravicových Republikánov má na francúzske pomery neobvykle jednoznačný pravicový profil a Macronovu podporu, hoci predložil aj spornú bezpečnostnú novelu, ktorá vyvolala masívne protesty. Stal sa symbolom tvrdej ruky zákona a nekompromisného bezpečnostného aparátu, na ktorom si prezident dáva záležať.

Darmanin venoval islamskému separatizmu celú knihu, je proti moslimským závojom a spustil hĺbkové kontroly mešít naprieč Francúzskom. Číta diela a stretáva sa s výraznými osobnosťami krajnej pravice a tvrdí, že s nimi treba diskutovať.

Dokázal to pred týždňom, keď išiel do televízneho duelu s Marine Le Penovou. Namiesto tvrdej polemiky boli diváci svedkami debaty dvoch názorovo príbuzných pravičiarov.

Francúzsky sociológ Ugo Palheta to považuje za logický dôkaz Macronovej politiky, ktorá sa prejavuje koncentráciou moci, „autoritatívnym neoliberalizmom“ a využívaním tvrdých zákrokov bezpečnostných zložiek proti demonštrantom, ako sme to videli pri hnutí žltých viest. Sociológ dodáva, že identitárnou politikou a snahou získať si pravicového voliča zrejme Macron paradoxne pomohol Marine Le Penovej v náraste preferencií.

Čísla mu dávajú za pravdu. Le Penová môže tentoraz vyhrať prvé kolo (v roku 2017 bola za Macronom druhá), ako vidíme tu. Drvivá väčšina prieskumov naznačuje, že sa potom zopakuje duel spred štyroch rokov v druhom kole prezidentských volieb, ktoré budu na jar 2022.

Hoci je do volieb ďaleko, podľa prieskumov môže byť druhé kolo veľmi tesné. Odhady 52 % verzus 48 % v prospech Macrona sú na úrovni štatistickej chyby (v roku 2017 to bolo 66:34). Možnú výhru Le Penovej nedávno pripustil francúzsky minister financií Bruno Le Maire. Všetko nasvedčuje tomu, že nás čaká šťavnatá predvolebná kampaň.