Čo bola pred vojnou posledná kvapka pre Putina?

Podľa Žeguleva Putin na jar roku 2021 usúdil, že týmto brutálnym ťahom proti predákovi opozičnej strany sa Rusku na Ukrajine zatvárajú politické možnosti. Žegulev s odvolaním sa na tri zdroje z vtedajšieho Putinovho okolia píše, že pre ruského prezidenta bolo Medvedčukovo politické a mediálne impérium niečo „ako most a nádej, že sa situácia bude dať riešiť politicky“. Situáciou sa myslí rozhodujúci vplyv USA v Kyjeve od prevratu známeho ako Majdan a následné úsilie dostať Ukrajinu do NATO.

Neznamená to, že by dôvody, štandardne uvádzané západnou žurnalistikou, ako napríklad pohŕdavý postoj, že Ukrajina je umelý výtvor alebo tradičné ruské prianie mať ju vo svojej sfére vplyvu v Putinovom rozhodnutí nehrali úlohu. Len ten štandardný výklad zjavne nepodáva celkový obraz situácie.
Vtedajší Zelenského poradca pre bezpečnosť Oleksandr Danyľuk vlani, už po vypuknutí vojny, v americkom časopise Time spomínal, že zákaz Medvedčukových televízií bol „kalkul, ako sa trafiť do agendy americkej vlády“. Tou bolo ťaženie proti korupcii – a, samozrejme, proti Moskve.

Ospravedlňuje nedemokratické, silové správanie Zelenského voči „proruskému“ prúdu v ukrajinskej politike pred vojnou ruskú inváziu? Nie. A ani Putinova vojna spätne neospravedlňuje konfrontačné až idiotské kroky Kyjeva, prípadne Washingtonu, pred vojnou. Keď sa o genéze rusko-ukrajinskej vojny raz budú písať historické práce, niečo na spôsob Clarkových Námesačníkov, štúdii o príčinách prvej svetovej vojny, bude obrázok oveľa plastickejší, než si dnes my konzumenti médií hlavného prúdu vieme predstaviť.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.