Vek tieňovej flotily ruských tankerov je tikajúca ekologická bomba

O majiteľovi spoločnosti registrovanej na Marshallových ostrovoch, v ktorej flotile nie sú žiadne iné lode, je známych len málo informácií a chýbajú aj dáta o poistení, píše ďalej Bloomberg. Spomínaná loď nie je uvedená v priemyselnej databáze poistených plavidiel a Malajzijská námorná agentúra pre presadzovanie práva (MMEA) neodpovedala agentúre na otázky týkajúce sa poistenia. Kto by mal prevziať zodpovednosť za tragickú udalosť aj odpratanie trosiek je otázkou, ktorú sa zrejme len tak ľahko nepodarí zodpovedať.

Tanker sa plavil pod vlajkou menšieho afrického štátu Gabon nespadajúceho pod takzvané Parížske memorandum o porozumení (Paris Memorandum of Understanding on Port State Control), ktoré bolo vytvorené na podporu bezpečnej lodnej dopravy. Loď Pablo bola postavená ešte v roku 1997, čo znamená, že je vo veku, v ktorom za normálnych okolností končia všetky tankery na šrotovisku.

Plavidlo strávilo dva mesiace v lodeniciach neďaleko Šanghaja. Predtým však mali jeho posledné dve plavby smerovať z iránskych prístavov k tým čínskym. Vyplýva to z údajov o sledovaní lodí, ktoré monitorovala agentúra Bloomberg. Analytická spoločnosť Vortexa identifikovala oba náklady ako iránsku ťažkú ropu, na ktorú sa vzťahujú americké sankcie.

Pablo je len kvapkou v mori

Význam nedávnej explózie je väčší, než sa na prvý pohľad zdá. Podčiarkuje jedno z rizík, ktoré sú spojené s využívaním šedej flotily plavidiel na prepravu sankcionovanej ropy po celom svete. Je ním vysoký vek lodí, pri ktorých riziko ekologických katastrof značne narastá. A v podobných prípadoch je takmer nemožné nájsť toho, kto ponesie finančnú i trestnoprávnu zodpovednosť. Problematická je však najmä skutočnosť, že počet takýchto lodí v posledných mesiacoch vzrástol.

„Nehoda lode Pablo je tragická a je jasnou pripomienkou toho, čo sme hovorili celý čas: tieňová flotila predstavuje vážnu hrozbu pre životy ľudí aj pre morské prostredie,“ povedal Rolf Thore Roppestad, výkonný riaditeľ spoločnosti Gard, najväčšieho z klubov poskytujúcich takzvané poistenie ochrany a odškodnenia (P&I), ktoré poisťuje veľkú časť svetovej flotily proti rizikám, ako je únik ropy.

„Znepokojuje ma, že takéto lode denne prechádzajú cez úžiny s veľkou premávkou,“ konštatoval Roppestad. Dodal tiež: „Pravdepodobnosť, že sa stane viac takýchto nehôd, je skutočne vysoká."

Za obrovský nárast nepoistených a starých plavidiel môžu hlavne sankcie. A ľudia, ktorí ich obchádzajú

Aký je prínos sankcií, je téma na dlhú polemiku. Faktom však je, že spolu s vlnou ekonomických opatrení voči Rusku za posledný rok prudko vzrástol počet starých a nepoistených lodí, ako je Pablo, prepravujúcich sankcionované komodity naprieč svetovými oceánmi. Na ľavom grafe think tanku Bruegel napríklad vidieť, ako sa postupne znižuje počet lodí z krajín G7, EÚ a Nórska, ktoré prepravujú ruskú ropu, a zároveň sa zvyšuje podiel z krajín označených ako „iné“. Druhý graf zase ukazuje, ako klesá podiel lodí prepravujúcich ruskú ropu so západným poistením.

Mechanizmus cenového stropu spolu s embargom EÚ na dovoz ruskej ropy totiž spôsobili mnoho zmien v dodávateľských reťazcoch. Moskva našla iných kupcov, kam presmerovala dodávky z Európy. Avšak to, čo predtým prúdilo na starý kontinent potrubiami, musí teraz cestovať kilometre cez moria a oceány. A na to treba viac lodí. Druhou príčinou problému je cenový strop. Ten podmienil udelenie poistenia západnými špecializovanými lodnými poisťovňami tým, že firmy v tretích krajinách budú obchodovať s ruskými komoditami pod stanoveným cenovým limitom (konkrétne napríklad pre ropu 60 dolárov za barel).

Tak ako väčšina regulačných opatrení, aj tieto prispeli k prosperovaniu sivého trhu a vytváraniu flotily plavidiel, ktoré sankcie nejakým spôsobom obchádzajú. Tieto lode sa vyhýbajú odhaleniu a monitorovaniu, akejkoľvek regulácii a vnútroštátnemu dohľadu, ktoré sa vyžadujú od legálnych komerčných plavidiel, a zväčša nie sú nijako poistené.

Dobrým príkladom je ďalší 26-ročný tanker s názvom Turba. Namiesto toho, aby stará loď, ktorá od roku 2017 neprešla úplnou inšpekciou a nemá štandardné poistenie, poputovala niekde na pláž v Bangladéši, Indii alebo Pakistane na demontáž, bola zachytená ako nakladá v Petrohrade ťažké palivá.  

Čo sa týka veľkosti tieňovej flotily, odhady sa mierne odlišujú. Začiatkom februára informovala agentúra Bloomberg na základe údajov monitorovacej spoločnosti Trafigura, že takáto flotila lodí, ktorá po svete prepravuje ruskú ropu a produkty, sa rozšírila približne na 600 tankerov, z toho 400 plavidiel na prepravu ropy (zhruba pätina celosvetovej flotily) a približne 200 tankerov na prepravu ropných produktov (7 percent globálneho počtu). Koncom februára zase uverejnil výsledky svojich pozorovaní portál Splash, ktorý analyzuje námornú prepravu. Veľkosť flotily podľa neho predstavuje dokopy 421 tankerov.

Aj Fíni sa obávajú toho, aké škody môžu napáchať staré tankery a nekompetentná posádka

Strach z toho, aké environmentálne škody môžu Matuzalemovia v tieňovej flotile spôsobiť, panuje aj na severe Európy, o čom nedávno napísal denník Washington Post. Pomerne plytké Baltské more je totiž hlavnou severnou trasou pre ruské dodávky ropy.

Po decembrovom uvalení embarga na vývoz ruskej ropy sa v úzkom Fínskom zálive, ktorý vedie do Petrohradu, začali objavovať staré ropné tankery, ktoré predtým nemali záznam o plavbe po tejto trase, uviedli pre denník fínski predstavitelia.

Tamojších predstaviteľov okrem veku týchto lodí trápi aj to, že posádky môžu mať málo skúseností s hustou premávkou, plytkými vodami a ľadovými podmienkami na tejto obchodnej trase. Podľa odborníkov sú tiež tankery čoraz horšie poistené, čo zvyšuje riziko, že v prípade úniku ropy alebo kolízie nebudú mať dostatok prostriedkov na záchranné práce. A hoci neboli zaznamenané žiadne ekologické incidenty, aj malý problém by mohol mať katastrofálne následky vo Fínskom zálive, ktorého malá hĺbka a fjordové pobrežie by mimoriadne sťažili čistenie, doplňuje americký denník.

„Keď vidíme nové plavidlá, ktoré tu predtým nepôsobili, naozaj nepoznáme kompetencie posádky v oblasti zručností plavby po ľade,“ uviedol pre denník zástupca veliteľa fínskej pobrežnej stráže Mikko Hirvi a dodal, že „potenciálne riziká tu sú a sú vyššie ako predtým“.