Ťah Čaputovou. Ako Pellegrini opäť nepochopil, o čo ide Ficovi

Útoky na prezidentku Čaputovú sú dlhodobou, nie veľmi vkusnou agendou Roberta Fica. Vzbudzujú niekedy až dojem posadnutosti a obsahovo sú neraz (nie vždy) na úrovni mítingových výkrikov bez vecných argumentov. V racionálnej politickej rovine v nich doteraz išlo o oslabenie jej šancí na znovuzvolenie. Situácia sa však zmenila, zároveň tón útokov sa zostril a pravdepodobne sa zmenil aj ich hlavný účel. Ide stále o voľby, ale momentálne o tie predčasné parlamentné.

Prezidentka Čaputová sa rozhodnutím vytvoriť „svoju“ úradnícku vládu posunula k exekutívnemu výkonu moci, čím sa automaticky dostala chtiac-nechtiac aj do centra predvolebného súboja. Fico to nielen pochopil, ale okamžite sa to pokúša využiť. Zosilnil tón obvinení s témou vplyvu Sorosa a americkej ambasády na novú vládu a pomerne rýchlo dosiahol to, čo si pravdepodobne želal – otvorený konflikt s prezidentkou Čaputovou ako s poslušnou tvorkyňou onej progresívnej „sorošovskej“ vlády. Vtip spočíva v tom, že o konflikt s pani prezidentkou tu ide až v druhom rade.

Prvoradý je boj o opozičného voliča.

Nie všetci to však pochopili. Najmä ten, o ktorého voličov primárne ide – Peter Pellegrini. Ten, azda ešte rozradostený z výsady, ktorej sa mu dostalo, že bol pozvaný na konzultácie k pani prezidentke, hneď za bránou paláca pochválil nominácie novej vlády a prisľúbil, že bude tejto vláde v prípade potreby nápomocný. Čo je však podstatné, zároveň sa vymedzil voči nepozvanému predsedovi najsilnejšej opozičnej strany, ktorého by on, podľa vlastných slov, ak by na svoju adresu počúval to, čo Fico rozpráva o prezidentke, tiež do paláca nepozval.

Takto gavaliersky primknutý k pani prezidentke (nepochybne je slušné zastať sa ženy, na ktorú niekto nevyberane útočí) zabudol predseda Hlasu, že je aj opozičným politikom, ktorému by z princípu malo záležať na tom, aby sa v Prezidentskom paláci nerobili rozdiely medzi politickými stranami na základe osobných sympatií a antipatií. Ono by bolo aj politicky prezieravé a správne aspoň podotknúť, že prezidentský úrad by mal byť nadstranícky a okrem predstaviteľov strán by mal brať do úvahy, že každý z nich reprezentuje aj veľkú časť verejnosti.

Inak to vyzerá totiž tak, že pani prezidentka si zavolala na poinformovanie o svojej dočasnej vláde iba tie strany, z ktorých by rada zostavila aj riadnu vládu po septembrových voľbách. Výsada, aká sa tým predsedovi Hlasu dostala, že je jediný vyvolený z celej opozície, ho môže v danej chvíli tešiť, ba až opájať, no zároveň ho to ešte viac tlačí tam, kde ho chce Fico pred voľbami mať.

Ako sa aj dalo čakať, hneď v následných výstupoch sa Robert Fico nezabudol čudovať nad postojom Hlasu a sám to tvorivo dotiahol do charakteristiky, z ktorej vnímavý volič musí čítať, že tu ide o súlad Hlasu s bývalou podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska, dnes zhodou okolností prezidentkou. Tá vytvorila úradnícku vládu, ktorej členovia predsedu Hlasu nijako nevyrušujú, možno aj preto, že budúci najkonzervatívnejší minister Ivan Šimko (člen KDH) kedysi zakladal aj stredoliberálne Slobodné fórum a chcel byť jeho predsedom.

A tak, kým sa Hlas vyhrieva na výslní palácovej priazne a vyznáva sa z vlastnej slušnosti, Smeru fantasticky vyhovuje, že prezidentka ho nielen nepozvala na konzultácie, ale ohlásila, že proti Ficovi podnikne právne kroky. Čo viac si môže politik pred voľbami želať ako veľký konflikt s najdôležitejšou politickou persónou, ktorej progresívna výbava nevonia veľkej časti prelietavých voličov jeho hlavného rivala. A ten rival, rozumej Pellegrini, sa ešte sám dobrovoľne prilepil k prezidentke a k jej prázdninovej vláde.

Ak mnohí politológovia doteraz vyslovovali názor či obavu, že menovaním úradníckej vlády sa Zuzana Čaputová vystavuje riziku, že si zhorší pozíciu pred prezidentskými voľbami, dovolím si tvrdiť, že táto jej vláda bude mať ďaleko väčší vplyv na voľby parlamentné.

Ako som už povedal, Fico neváhal ani sekundu a pokúsil sa o ťah dámou. Dáma stratila nervy a urobila to, čo predsedovi Smeru vyhovuje – otvorila front. Lenže prezidentka Čaputová nie je momentálne tou osobou, ktorú by Fico chcel alebo mohol poraziť. Jeho súperom v tejto partii je Hlas a želanou korisťou sú jeho bývalí voliči. Mnohí z nich (frustrovaní aj propagandou Smeru) nadšenie z pani prezidentky určite nezdieľajú. Pellegrini má ešte nejaký čas postrehnúť to a zariadiť sa. Pretože dať sa do služby kráľovnej je česť. Sláva však patrí víťazom.