Smrť alebo vražda. Ameriku zase rozdeľuje mŕtvy černoch

Tri okolnosti spôsobili, že sa z tejto tragédie stala celoamerická kauza, dokonale ilustrujúca ideologické problémy dnešnej Ameriky.

Po prvé, ktosi časť incidentu natočil na video, ktoré sa rýchlosťou blesku rozšírilo po sociálnych sieťach. Po druhé, Neely bol černoch. Po tretie Penny je beloch.

Progresívci sa z Neelyho snažili urobiť obeť rasistického systému. Demokratická kongresmanka Alexandria Ocasiová-Cortezová to ihneď označila za vraždu, ďalší to prirovnávali k lynčovaniu nevinných černochov v čase segregácie. Mnohí Neelyho označovali za „imitátora Michaela Jacksona“. Je pravda, že tak občas na ulici vystupoval, mlčia však o tom, že ho 44-krát zatkli.

Väčšinou išlo o menšie priestupky, tri prípady však boli naozaj vážne. V roku 2015 sa pokúsil uniesť sedemročné dievča, v roku 2019 napadol 64-ročného muža a v roku 2021 zaútočil na 67-ročnú ženu. V čase smrti bol naňho vydaný zatykač, pretože sa nedostavil na súd, ktorý mal preskúmať, ako plní svoj alternatívny trest.

Zároveň je pravda, že si nezaslúžil zomrieť. V šialenejších častiach pravice koluje tvrdenie, že áno. Penny zrejme neplánoval Neelyho zabiť, len sa niečo príšerne zvrtlo.

Incident je však odrazom rastúcej kriminality a všeobecného spoločenského rozvratu vo veľkých amerických mestách. Smrť v metre sa aj tam vyskytne nesmierne vzácne, avšak v Los Angeles alebo v New Yorku sa množia sťažnosti, že verejná doprava sa pre väčšinu ľudí stáva nepoužiteľnou, pretože ňou cestujú podivné existencie s mentálnymi a drogovými problémami, ktoré otravujú ostatných.

Je to jeden z následkov smrti Georgea Floyda, po ktorej vypukli v lete 2020 obrovské protesty a heslom dňa sa stalo „odfinancovanie polície“. Aktivisti tvrdili, že hlavným problémom presadzovania práva sú nedostatočné sociálne služby. Keby sa peniaze určené polícii presmerovali na sociálne projekty, ľudia, ktorých okolnosti donútia k životu v zločine, by sa stali žiarivými príkladmi vzorných občanov. Umiernení chceli presmerovať iba časť peňazí, radikáli rovno zrušiť všetky policajné zbory.

Dopadlo to tak, že USA zažívajú najväčšiu vlnu zločinnosti od deväťdesiatych rokov. Smrť Neelyho je jeden z dôsledkov. Keď nebudú dodržiavaním zákona poverení školení profesionáli, ľudia svoju ochranu prevezmú do vlastných rúk, často s katastrofálnymi následkami. Zároveň je to dôsledok americkej psychiatrickej starostlivosti. Znovu dobré úmysly vydláždili cestu do pekiel.

V šesťdesiatych rokoch začalo hnutie za deinštitucionalizáciu psychiatrickej starostlivosti. Súviselo to s mnohými škandálmi, keď vyšli najavo príšerné podmienky v psychiatrických špitáloch. Výsledkom je snaha čo najviac pacientov s mentálnymi problémami liečiť doma. V mnohých ohľadoch je to určite správny krok, ale zároveň mnoho psychicky narušených ľudí, často bez domova, teraz blúdi po amerických uliciach a znepríjemňuje život ostatným.

Aktivisti sa pokúsili Neelyho využiť na ďalšiu vlnu nepokojov. V New Yorku okupovali stanice metra a len zázrakom nikto nezomrel, keď vliezli na koľaje. Nedošlo však k nárastu rabovania ako po smrti Georga Floyda. Je to ďalší signál, že Američania majú rastúcej kriminality dosť. To by mohli dobre využiť republikáni vo voľbách, keby neustále neriešili osobnú drámu Donalda Trumpa.

Text pôvodne publikovali na webe EchoPrime. Vychádza so súhlasom redakcie.