Hoci globálne ceny potravín už rok klesajú, prastará téma nedostatku potravín zažila renesanciu. Našťastie dlhodobo platí že je nás vo svete viac, ale potravín máme ešte viac. Aké je teoretické maximum dostupnosti potravín? To je rovnaká otázka ako, „kde sú hranice vedy“?
Napríklad britský ekonóm Colin Clark už v 60. rokoch prišiel s teoretickou odpoveďou. Vyrátal dennú potrebu kalórií na jedného človeka, pridal k tomu trochu ďalších kalórií ako palivo a krmivo a vydelil to výnosnosťou obilia (v tých časoch) na kvalitnej pôde. Prišiel k záveru, že teoreticky je možné uživiť jedného človeka na 27 štvorcových metroch pôdy, čo pri existujúcej poľnohospodárskej pôde predstavuje kapacitu okolo 35 miliárd ľudí.
Dnes sú teoretické maximá v produkcii potravín niekde úplne inde. Súčasné technológie nie sú limitované pôdou vďaka hydropónii (rast vo vode), aquapónii (rast vo vode s rybami), aeropónii (rast v nutrične obohatenom vzduchu) a iným typom pestovania v kontrolovanom prostredí. Rastliny tu dostávajú počítačom riadené množstvo živín, svetla, sú odizolované od škodcov. Vo vertikálnych farmách sú pestované na policiach a tie môžu byť v ľubovoľnom počte poschodí.
Limitáciou teda nie je ani plocha Zeme, pretože farma môže byť pokojne umiestnená v mrakodrape. Existuje už množstvo komerčne aplikovaných príkladov, svetovým lídrom je z pochopiteľných dôvodov mestský štát Singapur. Vertikálne farmy sa tam umiestňujú nielen v dedikovaných budovách, ale aj na strechách parkovísk.
