Ako nezomrieť od hladu: farmu dnes možno pokojne umiestniť aj v mrakodrape

Hoci globálne ceny potravín už rok klesajú, prastará téma nedostatku potravín zažila renesanciu. Našťastie dlhodobo platí že je nás vo svete viac, ale potravín máme ešte viac. Aké je teoretické maximum dostupnosti potravín? To je rovnaká otázka ako, „kde sú hranice vedy“?

Napríklad britský ekonóm Colin Clark už v 60. rokoch prišiel s teoretickou odpoveďou. Vyrátal dennú potrebu kalórií na jedného človeka, pridal k tomu trochu ďalších kalórií ako palivo a krmivo a vydelil to výnosnosťou obilia (v tých časoch) na kvalitnej pôde. Prišiel k záveru, že teoreticky je možné uživiť jedného človeka na 27 štvorcových metroch pôdy, čo pri existujúcej poľnohospodárskej pôde predstavuje kapacitu okolo 35 miliárd ľudí.

Dnes sú teoretické maximá v produkcii potravín niekde úplne inde. Súčasné technológie nie sú limitované pôdou vďaka hydropónii (rast vo vode), aquapónii (rast vo vode s rybami), aeropónii (rast v nutrične obohatenom vzduchu) a iným typom pestovania v kontrolovanom prostredí. Rastliny tu dostávajú počítačom riadené množstvo živín, svetla, sú odizolované od škodcov. Vo vertikálnych farmách sú pestované na policiach a tie môžu byť v ľubovoľnom počte poschodí.

Limitáciou teda nie je ani plocha Zeme, pretože farma môže byť pokojne umiestnená v mrakodrape. Existuje už množstvo komerčne aplikovaných príkladov, svetovým lídrom je z pochopiteľných dôvodov mestský štát Singapur. Vertikálne farmy sa tam umiestňujú nielen v dedikovaných budovách, ale aj na strechách parkovísk.

Vývoj sa hýbe rôznymi smermi. Berlínska firma Infarm napríklad ponúka pestovateľské boxy, v ktorých rastliny rastú priamo na ploche supermarketov a zákazník si ich môže odtrhnúť. Kanadská firma Growcer zase ponúka kontajnerový systém fariem, ktorý je určený do extrémnych severských oblastí.

Indoorové farmy ešte nie sú ani zďaleka plnou náhradou za bežné farmy. Dokážu zatiaľ efektívne pestovať len maličký zlomok rastlín, najmä listového typu. No sú jasnou ukážkou toho, že teoretické maximum produkcie leží niekde ďaleko v neznáme. Prvé veľké investície do tohto odvetvia pritom začali prichádzať až okolo roku 2017. Už o pár rokov neskôr sa hodnota tohto trhu ráta v jednotkách miliárd dolárov.

Obrovské rezervy sú aj v logistike potravín. Odhaduje sa, že v súčasnosti sa až 30 percent potravín zničí počas pohybu v dodávateľskej sieti kvôli nedostatočnému chladeniu, pomalej preprave a nekvalitným či chýbajúcim obalom najmä v treťom svete. Opäť je to hlavne otázka ekonomického rozvoja a šírenia technického a manažérskeho know-how. Napríklad Nestlé má v Pakistane stratu približne 1,4 percenta mliečnych potravín na ceste od farmára na pult obchodu, kým štandard v krajine je 15 percent strát.

Produkčné možnosti ekonomiky sú ohľadom potravín stále doširoka otvorené. Aj tu platí, že kapitál plus podnikateľské objavovanie plus sloboda výsledok dodajú.