Kvalifikovaná migrácia podporuje rozvoj

Štúdie opakovane naznačujú, že otvorenie sa celého sveta migrácii by mohlo zvýšiť globálny HDP o 50 –150 percent. Samozrejme, znamenalo by to aj presun viac ako dvoch miliárd pracovníkov do krajín bohatého sveta. Žiadny mainstreamový politik v krajinách bohatého sveta sa nechystá vyzývať na voľnú mobilitu. Existuje však iná migračná politika, ktorá je pravdepodobne politicky dosiahnuteľnejšia a zároveň znižuje nerovnosť a pomáha bohatému aj chudobnému svetu: zvýšenie migrácie kvalifikovaných pracovníkov.

Môj think tank, Kodanský konsenzus, už mnoho rokov spolupracuje s niekoľkými laureátmi Nobelovej ceny a viac ako stovkou popredných ekonómov, ktorí sa zaoberajú spôsobmi, ako vlády rozdeľujú peniaze na to, aby urobili niečo dobré pre svet, a zisťujú, kde sa každé euro vynakladá najefektívnejšie.

Túto prácu iniciovalo zlyhanie svetových vlád pri plnení ich sľubov. V globálnych cieľoch OSN všetky štáty sveta dali extravagantné sľuby do roku 2030 v takmer každej oblasti. Tento rok sme v polčase plnenia týchto sľubov, ale ani zďaleka nie sme na polceste. Pri súčasnej trajektórii, dokonca aj pri veľmi optimistických predpokladoch, pravdepodobne dosiahneme ciele minimálne s polstoročným oneskorením.

To znamená, že svet si musí začať určovať priority. Keďže zjavne nie sme schopní splniť všetko, čo sme sľúbili, možno by sme mali začať najprv s najúčinnejšími politikami. Nový výskum pre Kodanský konsenzus identifikuje dvanásť neuveriteľne účinných politík, ktoré by mohli priniesť obrovské výhody pri nízkych nákladoch. Jednou z takýchto politík je migrácia kvalifikovaných pracovníkov, najmä z hľadiska jej vplyvu na znižovanie nerovnosti.

Umožnením väčšej migrácie kvalifikovaných pracovníkov do krajín, ktoré potrebujú kvalifikovanejšiu pracovnú silu, by sa mohla dosiahnuť vyššia produktivita aj menšia nerovnosť. A prieskumy naznačujú, že je to politicky realizovateľnejšie, keďže kvalifikovaná migrácia je menej kontroverzná záležitosť ako celková migrácia.

Naša nová štúdia o migrácii sa zaoberá vplyvom zvýšenia migrácie kvalifikovaných pracovníkov, najmä lekárov a pracovníkov STEM (odborníkov v oblasti vedy, technológií, techniky a matematiky).

Celkovo dnes na svete žije približne 37 miliónov kvalifikovaných migrantov. Pracovníci STEM tvoria približne 9 miliónov z nich a lekári približne 1 milión. Porovnajte to s tým, že na svete je celkovo len 13 miliónov lekárov, pričom na Slovensku ich je takmer 20 000.

Čo by sa stalo, keby každý národ prijal o 10 percent viac kvalifikovaných migrantov z rovnakej zmesi krajín, ktorú už má? 

Samotní migranti by z toho jednoznačne profitovali. Napríklad lekár, ktorý sa presťahuje z Karibiku alebo Strednej Ameriky do USA, zaznamená dramatický a trvalý nárast miezd v hodnote takmer 1,6 milióna dolárov. Ale krajiny, ktoré prijímajú kvalifikovaných migrantov, vrátane USA, by tiež zaznamenali výhody: špecializovaní lekári obsadia voľné miesta, takže menej špecializovaní lekári alebo zdravotné sestry sa budú môcť vrátiť k tomu, čo robia najlepšie, a pravdepodobne dôjde k mierne vyššiemu hospodárskemu rastu. Je to preto, že zavedenie rozmanitejších spôsobov myslenia, konania a prístupu k problémom môže priniesť viac inovácií, ktoré podporujú rast. Prijímajúce krajiny môžu navyše získať kvalifikovaných pracovníkov bez toho, aby museli znášať náklady na zdĺhavé a nákladné vzdelávanie.

Menej zrejmé je, že krajiny, z ktorých migranti pochádzajú, takisto zaznamenajú viac výhod ako nákladov. Často sa zameriavame len na tzv. únik mozgov, ktorý núti krajinu platiť za vzdelávanie nových lekárov a zároveň znižuje produktivitu lekárov, ktorí zostávajú.

Nový výskum však ukazuje, že tieto náklady vyváži skutočnosť, že kvalifikovaní migranti, ktorí odídu, vytvoria nové a dodatočné kanály pre obchod, investície a výrobu, ktoré môžu podporiť ich domovské krajiny. Okrem toho budú domov posielať aj značné a pravidelné remitencie, čo umožní ich širšej rodine platiť za dobré veci, ako sú vyššie vzdelanie a produktivita. Celkovo tieto výhody pravdepodobne prevážia náklady v pomere dva ku jednej.

Celosvetovo budú celkové prínosy pre všetkých oveľa vyššie ako náklady. Zatiaľ čo celkové náklady v priebehu nasledujúcich 25 rokov dosiahnu približne 55 miliárd dolárov, prínosy budú predstavovať takmer bilión dolárov. To znamená, že každý dolár vynaložený na túto politiku prinesie celosvetovo značný sociálny prínos vo výške 18 dolárov, ktorý bude plynúť najmä do chudobnejších krajín sveta.

Z výskumu vyplýva, že zvýšenie migrácie kvalifikovaných pracovníkov na globálnej úrovni ponúka skutočnú príležitosť na riešenie nerovnosti a zvýšenie globálnej produktivity. Ak svet výrazne zaostáva v plnení takmer všetkých svojich sľubov, možno by sme sa mali najprv zamerať na najúčinnejšie politiky. Umožnenie väčšej migrácie kvalifikovaných pracovníkov tam, kde je to potrebné, by mohlo byť práve jednou z takýchto politík.