Keď sa skončila vojna, boje v Európe ešte pokračovali. Ako vyzerala vojna po vojne

Napriek tomu sa stále bojovalo a najmä SS kládlo húževnatý odpor. Aj po podpise kapitulácie Európa bola ešte divoký kontinent, boje sa nekončili a na mnohých miestach rozhodovali ozbrojení Nemci. V tomto texte prinášame prehľad toho, kde sa ešte aj po konci druhej svetovej vojny bojovalo.

Nemecké jednotky vo Francúzsku

Nemeckí vojaci zostali do konca vojny vo viacerých dobre opevnených prístavoch na atlantickom pobreží. La Rochelle, Dunkirk, Lorient a St Nazaire kapitulovali až v máji a ako posledný 11. mája St Nazaire, štyri dni po podpise kapitulácie do rúk západných spojencov. Bolo v nich takmer 80 000 vojakov stálych posádok a rôznych jednotiek, ktoré prežili boje vo Francúzsku a stiahli sa do týchto atlantických pevností. Po opakovaných pokusoch dobyť prístavy spojenecké vojská zvyčajne pristúpili k ich izolácii a čakali, kým sa Nemci sami vzdajú.

Nemci sa udržali aj na Normanských ostrovoch v Lamanšskom prielive blízko francúzskej pevniny, kde bolo dobre zakopaných takmer 30 000 vojakov. Winston Churchill len poznamenal: „Nechajte ich hladovať. Môžu si zhniť, ak sa im tak páči.“ Hniť však nemienili, a keď im chýbali potraviny a uhlie, išli si ich zobrať do Francúzska. Úspešný výsadok v prístave Gainville uskutočnili v noci z 8. na 9. marca a pri ňom zajali aj niekoľko amerických dôstojníkov, ktorí oddychovali v miestnom hoteli a pár tuctov najmä britských vojakov. Nemcom vyšlo všetko a výsadok patrí k učebnicovým príkladom. O ňom však možno nabudúce. Podobne aj iné nemecké posádky robili výpady, čo len dokazuje nemeckú bojovú morálku, ktorá sa ani po dvoch rokoch porážok od marca 1943 do marca 1945 nezlomila. Niektorými vojakmi však neotriasla ani Hitlerova smrť na konci apríla.

Operácia Blücher – posledný nemecký útok vo Francúzsku (apríl 1945)

V Dunkirku sa v lete 1944 nachádzalo približne 14 000 nemeckých vojakov. Mesto bolo precízne opevnené, zásoby jedla a munície dostatočné a disponovali aj silným delostrelectvom. Nemcom velil odhodlaný generál Frisius, bývalý veliteľ obrany v Calaiskej úžine, ktorý od svojich vojakov vyžadoval železnú disciplínu. Po ťažkých letných a jesenných bojoch, keď kanadské jednotky obsadili veľkú časť vonkajšieho obranného perimetra, sa útok zastavil a Spojenci sa rozhodli Dunkirk izolovať. Počas októbrového prímeria sa dohodol odsun civilov a odišlo viac ako 17 000 ľudí, ktorých už Nemci nemuseli živiť. Takisto zranení nemeckí vojaci boli odsunutí a stali sa z nich zajatci. Dňa 9. októbra obliehanie východného úseku (na hraniciach Francúzska a Belgicka) prevzala Československá samostatná obrnená brigáda, ktorá mala isté bojové úspechy na začiatku. Najmä na výročie vzniku Československa 28. októbra sa jej podaril útok na predmestie Dunkirku, pri ktorom zajala až 300 Nemcov. Ale so zhoršujúcim sa počasím zostala vo svojich líniách a nebola rotovaná, čo malo vplyv na bojovú morálku. Vojakom vo väčšej miere dávali „opušťáky“, aby sa išli zabaviť do belgických miest.