V médiách aj v niektorých stranách sa začala tak trochu absurdná debata – hľadanie parlamentnej väčšiny, ktorá by dala mandát Čaputovej vláde. K vysloveniu dôvery vláde sa zatiaľ hlási iba Kolíkovej (a Sulíkova) SaS. A tak by to malo aj ostať. Totiž: ak parlament vláde nevysloví dôveru, ministri budú musieť pracovať len s obmedzenými právomocami. A na iné na tých pár mesiacov nemajú nárok.
Dôvody pre parlamentný mandát prezidentskej vláde, ktorý by jej dal plnú moc, neexistujú. Čaputovej vláda predsa nevznikala tam, kde mala – v Národnej rade po dohode strán, ktoré prešli voľbami a zastupujú väčšinu. Je inštalovaná zhora. Ako čisto dočasné, provizórne riešenie, ktoré má spoločnosť doviesť k predčasným voľbám. Nič viac.
Navyše, prezidentka sa vôbec neobťažovala najskôr rokovať so zástupcami parlamentu a až následne zostavovať vládu, ktorá by mala elementárnu politickú podporu. Naopak, lídrov strán (aj to len vybraných) si zavolala až vtedy, keď mala hotový zoznam ministrov. Rokovania neboli pracovné ani politické, ale formálne. Symbolické.