Nie som sám, komu minister napísal. V týchto májových dňoch dostávajú od neho taký list státisíce slovenských dôchodcov, mamičiek i oteckov, ktorých deti pracujú na Slovensku a odvádzajú odvody do Sociálnej poisťovne. Minister ich informuje o tom, že začnú dostávať popri doterajšom dôchodku ešte i rodičovský dôchodok.
Vážený rodič
Minister každého adresáta oslovuje „Vážený rodič“. Už toto oslovenie vysvetľuje podstatu rodičovského dôchodku. Rodičovský dôchodok nie je odmenou za to, čo dôchodca odviedol do Sociálnej poisťovne v čase, keď pracoval. Za to je odmenou obvyklý dôchodok. Rodičovský dôchodok je odmenou pre rodiča za to, čo odvádzajú do Sociálnej poisťovne jeho pracujúce deti.
Rodičovský dôchodok je odmena pre rodiča v dôchodkovom veku za to, že mal a vychoval deti tak, že pracujú a odvádzajú odvody do Sociálnej poisťovne, takže je z čoho dôchodky vyplácať.
Vždy bolo zrejmé, že ak má dôchodkový systém trvalo fungovať, mali by platiť dve veci. Po prvé, musí platiť, že kto chce dôchodok, mal by sám počas svojho produktívneho veku pracovať a odvádzať odvody. Platí princíp zásluhovosti, teda čím viac odvádzal, tým dostane vyšší dôchodok.
No a po druhé, mali by sa rodiť deti. Aby vyrástli a začali pracovať a plniť odvodmi pokladnicu Sociálnej poisťovne. Viete, v čom bol problém? Že o tej druhej podmienke sa nikdy nehovorilo, lebo sa považovala za automaticky splnenú. Veď ľudia vždy mali deti, a teda aj vždy mať budú, nie? Veď áno, vždy ich mať budú. Lenže za posledné desaťročia ich majú dosť málo, a teda dôchodky v pomere k platom klesajú.
Tak potom treba princíp zásluhovosti zaviesť aj pri spĺňaní tej druhej podmienky fungovania dôchodkového systému. Teda sa treba pozrieť u dôchodcu, koľko odvodov odvádzajú jeho deti. A určiť tomuto dôchodcovi – rodičovi podľa týchto jeho zásluh určitý prídavný dôchodok. A tým je rodičovský dôchodok.
Peniaze už začínajú chodiť na účty
Skoro som zabudol podstatné. Nedostal som len list.
Na účet mi prišiel aj ten rodičovský dôchodok. A s listom mi prišla aj príloha zo Sociálnej poisťovne, v ktorej je popísané, toľkoto som dostal za toto pracujúce dieťa, toľko zase za tamto dieťa, a tak podobne.
Manželka ešte nedostala, ale za pár dní dostane aj ona. Trvá to týždne. Veď je nás takmer milión. Aby som nezabudol. V tomto roku dostaneme rodičovský dôchodok za celý rok naraz. Od budúceho roku to bude mesačne. Otec jeden a pol percenta a matka jeden a pol percenta z vymeriavacích základov ich pracujúcich detí.
V podstate je to tak, že o rodičovskom dôchodku sa síce hovorí už niekoľko rokov, ale státisíce slovenských dôchodcov to vnímali len ako občasný mediálny šum. Ale už chodia peniaze a vtedy sa zbystrí pozornosť.
Možno je to vhodná chvíľa popísať, ako som rodičovským dôchodkom žil intenzívne posledných takmer sedemnásť rokov.
Ako sa príbeh začal v roku 2006
Slovenský príbeh rodičovského dôchodku sa začal na jeseň 2006. V tom roku som skončil svoje pôsobenie vo funkcii ministra vnútra a po tomto adrenalínovom športe som sa mohol už zaoberať aj pokojnejšími činnosťami.
Už dlho ma zaujímal demografický vývoj a pokles pôrodnosti a následný dopad na dôchodky a zdravotné zabezpečenie. Okrem toho som kandidoval na funkciu predsedu KDH a môjmu mladému spolupracovníkovi Milanovi Krajniakovi som navrhol, aby kandidoval na funkciu podpredsedu pre ekonomiku. Povedal som mu, že do ekonomického programu mu nechcem hovoriť, ale s jednou výnimkou. A vysvetlil som mu princíp rodičovského dôchodku. Že je to prídavný dôchodok, ktorého výška sa odvíja od toho, ako dôchodca výchovou svojich detí prispieva k tomu, že pokladňa Sociálnej poisťovne sa odvodmi tých detí napĺňa.
Krajniak súhlasil a príbeh rodičovského dôchodku sa začal.
Verejný príbeh sa začal o niekoľko mesiacov neskôr. Vo februári 2007 sme predstavili s Krajniakom náš zámer reformovať dôchodkový systém zavedením rodičovského dôchodku. Z útrob internetu sa tlačovka ešte dá vyhrabať, môžete si o tom prečítať tu. Všimnite si na fotke, že vtedy ešte boli moje vlasy skôr čierne ako šedivé, dnes som šedivý. Veď, napokon, aj ten Krajniak má dnes už šediny v brade. Darmo, čoskoro to bude sedemnásť rokov.
Pripomeňme, cez čo všetko sme museli s Krajniakom aj s ďalšími spolupracovníkmi prejsť odvtedy až doteraz, keď si môžem čítať jeho list a piť rum Plantation z Barbadosu. Bolo toho nemálo. Vymenujem to.
Najprv treba mať nápad
Najprv bolo treba mať nápad. A verte alebo nie, toto je zo všetkého najľahšie. Keď sa začnete nad problémom demografie a dôchodkov zamýšľať, nemôže sa stať, že by vám nenapadla myšlienka rodičovského dôchodku. Pravda, podmienkou je zamyslieť sa a chvíľu pri tom myslení zotrvať. Potom to príde. Myslenie je veľká vec.
Keď mi to napadlo, tak prvé, čo som si pomyslel, bolo, že to muselo niekomu napadnúť už dávno predo mnou. No a v ére internetu som si čoskoro overil, že veru aj napadlo. Akurát, že nikde na svete to nebolo zrealizované.
Ignorovať výsmech v médiách
Potom bolo treba vydržať výsmech v médiách. Médiá nás zosmiešňovali po prvej tlačovke naozaj parádne. Bolo to samé cha-cha-cha, chi-chi-chi. Tie najväčšie útoky už dnes nie sú na internete dostupné, ale hovorím si, že raz, keď bude na to čas, zájdem si do Univerzitnej knižnice a tam si to v starých novinách nájdem.
Iní novinári sa zase správali slušne, ale náš návrh tiež rázne odmietali. Jeden liberálny novinár z východu, s ktorým mám celkom dobré vzťahy, mi tvrdil, že rodičovský dôchodok technicky nie je možné zaviesť. Po rokoch ironicky poznamenávam, že ešteže sme s Krajniakom nevedeli, že je to nemožné zaviesť, a prosto sme to zaviedli.
Tuším jediný komentátor, ktorý pristúpil po tlačovke k nášmu návrhu s priazňou, bol Lukáš Krivošík. Po šestnástich rokoch mu ešte raz ďakujem.
Navrhnúť najlepšiu verziu rodičovského dôchodku
Pomerne prácnou úlohou bolo navrhnúť najlepšiu verziu rodičovského dôchodku. Základný princíp rodičovského bonusu bol zrejmý. Ale keď sa zamyslíme nad konkrétnou realizáciou, tak uvidíme, že ho možno uskutočniť v neprebernom množstve verzií. Návrh, ktorý sme predstavovali v roku 2007, sa značne líši od toho, ktorý sa teraz presadil. Napokon, inak to ani nebolo možné. Veď dôchodkový systém sa za Ficových vlád menil. Posilnil sa prvý pilier na úkor druhého.
Pri konkrétnej realizácii rodičovského dôchodku treba odpovedať na mnoho otázok. Napríklad, má dostať rodičovský dôchodok každý rodič už len za to, že sa mu dieťa narodilo, alebo ho má dostať len vtedy, ak dieťa naozaj pracuje? Má byť rodičovský dôchodok za jedno dieťa rovnaký pre všetkých rodičov alebo má závisieť od výšky jeho odvodov? Má mať výška rodičovského dôchodku nejakú pevnú hornú hranicu? Atď.
Počas rokov sa môj postoj posúval smerom k verzii, ktorá sa aj presadila, a to pre jej jednoduchosť.
Mimochodom, menili sme nielen verzie, ale i samotný názov našej myšlienky. V roku 2006 som to nazýval rodičovský pilier, potom sme o tom hovorili ako rodičovskom dôchodkovom bonuse. No a v roku 2021 mali posledné slovo legislatívci Krajniakovho ministerstva a volá sa to rodičovský dôchodok.
Spopularizovať návrh
Úlohou bolo urobiť návrh známym vo verejnosti. Publikoval som od roku 2007 asi tak dvadsať, tridsať článkov o rodičovskom dôchodku. Dnes sa mi to zdá málo. Najprv som o tom písal v štvrťročníku Impulz, potom v týždenníku Týždeň. V roku 2018 som napísal sériu článkov v denníku Postoj. Od roku 2020 o rodičovskom dôchodku píšem na Štandarde.
Napísať zákon
Návrh treba vždy prepísať do legislatívnej podoby, napísať ho ako zákon. Do roku 2010 som bol ešte poslancom NR SR, aj keď iba s vyhliadkou na definitívny odchod z politiky. Zákon o rodičovskom dôchodku je pomerne zložitý a poslanec nemá k dispozícii tím legislatívcov. Rozdelil som prípravu zákona do série viacerých na seba nadväzujúcich zákonov a prvý z nich som stihol podať začiatkom roku 2010 spolu s F. Mikloškom, P. Minárikom a R. Bauerom. Zákon nebol schválený.
O mnoho rokov neskôr, keď sa v roku 2020 Milan Krajniak ako čerstvý minister práce, sociálnych vecí a rodiny podujal presadiť rodičovský dôchodok, mal, samozrejme, k dispozícii legislatívcov ministerstva a tí vedia napísať všetko. I keď, keďže som bol trochu pri tom, i tu musím máličko poznamenať, že tiež občas zvyknú tvrdiť, že niečo nejde, aj keď to ide. To je už dlhodobý trend, že ministerskí úradníci, neplatí to o všetkých, uveria, že oni sami najlepšie vedia, čo treba robiť, a že, samozrejme, vo vzťahu k politickému vedeniu ministerstva zachovajú dekórum, ale že to vedenie by im nemalo do práce príliš zasahovať.
Na tomto mieste ešte musím spomenúť, že veľmi dôležitú úlohu pri tvorbe zákona zohral štátny tajomník Boris Ažaltovič.
Zniesť neprajnosť vo vlastnom prostredí
Do smrti nepochopím, prečo som narážal na taký odpor voči rodičovskému dôchodku vo vlastnom politickom prostredí, v kresťanskej politickej strane. Sú to práve kresťanské rodiny, ktoré majú v priemere viac detí ako iné. Sú to kresťanské matky, ktoré v priemere viac svojej energie venujú výchove detí, preto menej investujú do svojej pracovnej kariéry. A preto majú nakoniec menšie dôchodky, hoci výchovou detí prispeli k napĺňaniu pokladnice Sociálnej poisťovne viac, ako je priemer.
Vždy, keď si spomínam na odpor, ktorý som musel prekonávať vo svojom prostredí, napadne mi názov piesne číslo 275 z Jednotného katolíckeho spevníka. Nepochopiteľné, nesmierne tajomstvo...
Pripraviť sa na odbornú diskusiu
Po odchode z parlamentu v roku 2010 a skúsenostiach s médiami snažiacimi sa rodičovský dôchodok odkrágľovať, som usúdil, že sa treba ešte viac vyzbrojiť hlbšou vedeckou a odbornou argumentáciou, aby nebolo možné ho len tak odpísať ako nejaký exotický nápad. Niekoľko rokov som investoval do štúdia nemeckej ekonomickej rodinnej politiky a, samozrejme, do ekonomickej školy Garyho Beckera. Jednak to dodá človeku v diskusii sebavedomie, jednak potom možno argumentovať, že veď pozrite, s rodičovským dôchodkom súhlasí tamten známy svetový ekonóm, i onen ešte známejší ekonóm, a tak podobne.
Na takéto argumenty však kritici rodičovského dôchodku nikdy nereagovali.
Vzdorovať odporu ekonómov hlavného prúdu
Slovensko má mnoho známych ekonómov patriacich do ekonomického hlavného prúdu, ktorých si možno vážiť. Ekonómovia však majú i svoje osobné preferencie v tom, aké riešenia sa im páčia a aké nie. Tí slovenskí sú prevažne fanúšikmi druhého, sporivého piliera a rodičovský dôchodok je konkurenciou prvého i druhého piliera. Preto mnohí z nich boli a priori jeho odporcami.
Videl som to v rokoch 2020 – 2021, keď som bol členom spoločnej komisie, ktorú zriadili minister sociálnych vecí Krajniak a minister financií Heger na prípravu dôchodkovej reformy. Spomínam si, ako členovia komisie (tí navrhnutí ministerstvom financií) poznamenávali, že chápu, že reforma obsahuje návrhy odborné, no a potom návrhy, ktoré sú „politické“. Tým podsúvali, že tieto sú neodborné. Tým politickým návrhom mal byť aj rodičovský dôchodok. To, že v zahraničí podporujú princíp rodičovského dôchodku oveľa známejší ekonomickí odborníci, ich nezaujímalo.
Jedinou výnimkou bol bývalý viceguvernér Národnej banky, terajší predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth. Tóth rodičovský dôchodok podporil bez problémov, poukázal na to, že ide o uznanie princípu zásluhovosti na udržateľnosti dôchodkového systému. Áno, presne tak to je. V rozhovore so mnou mal Tóth jedinú požiadavku, aby výška rodičovského dôchodku zohľadňovala možnosti štátneho rozpočtu, čo bolo vzhľadom na jeho funkciu pochopiteľné. A Krajniak to rešpektoval.
Náš pôvodný zámer bola výška rodičovského dôchodku 2,5 percenta pre otca a 2,5 percenta pre matku z vymeriavacích základov ich pracujúcich detí. Zatiaľ je to 1,5. Dosiahnuť vyššie percento je už úloha pre ďalšie generácie politikov.
Presadiť rodičovský dôchodok politicky
No a ešte to najťažšie. Bolo treba presadiť návrh politicky. Presadiť dobrú vec nie je samozrejmosť. Politika je džungľa vzájomného súperenia, nevraživosti, nátlaku, obchodovania, presviedčania a podobne.
Ako sa to stalo v kuloároch vlády a v útrobách parlamentu, že zákon bol napokon schválený, k tomu veľa povedať neviem. O tom môže rozprávať minister Krajniak, ktorý to napokon dokázal. Zaslúži si vďaku a uznanie.
Nedávno som mu zatelefonoval a poďakoval som sa mu.
A ešte trochu trpezlivosti
V závere chcem ešte apelovať na trpezlivosť. V týchto týždňoch dostane rodičovský dôchodok prvýkrát takmer milión dôchodcov. Priznanie rodičovského dôchodku je viazané na identifikáciu vzťahu rodič – dieťa. V registri obyvateľov v tomto možno predpokladať výskyt chýb. To môže spôsobiť, že nejaké percento dôchodcov dostane rozhodnutie s nesprávnou výškou rodičovského dôchodku. Chybu treba reklamovať v Sociálnej poisťovni a dôjde k náprave.
Na záver poďakovanie
Na záver sa chcem poďakovať Pánu Bohu a všetkým, ktorí k presadeniu rodičovského dôchodku nejako prispeli.
A to je vari všetko. Teraz si už môžem ešte raz naliať trochu rumu. Má peknú žltú farbu ako zapadajúce slnko kdesi v Karibiku, odkiaľ pochádza. Nikdy som v Karibiku nebol, ale asi tak nejako si to predstavujem.