Trojpilierový dôchodkový systém a jeho opakované reformy sú posledné dve desaťročia stálym predmetom politických bojov na Slovensku. Ako by systém mohol vyzerať, keby druhý pilier neexistoval, ukazuje aktuálna debata v susednom Česku.
U našich západných susedov dôchodkový systém stále stojí predovšetkým na prvom pilieri. Dôchodky sa teda financujú priebežne v štátom organizovanom systéme, kde výška odvodov i vyplácaných penzií závisí na politickom rozhodovaní. Systém len okrajovo dopĺňa tretí pilier tvorený štátom dotovaným súkromným sporením.
Niežeby v Česku neexistovali pokusy zaviesť druhý pilier. Osem rokov po Slovákoch sa k podobnému kroku odhodlali i českí politici. Reforma však nebola založená na politickom konsenze, v parlamente prešla o jediný hlas a po troch rokoch ju ukončila zmena vládnej zostavy.
Rýchle porovnanie dôchodkov medzi Českom a Slovenskom by mohlo napovedať, že Česi sú na tom predsa len lepšie. Priemerná mesačná výška dôchodku na Slovensku bola v minulom roku 515 eur, zatiaľ čo v Česku priemerný dôchodca dostával 19 440 českých korún, teda približne 825 eur.
Českí dôchodcovia na tom v minulom roku boli lepšie aj v relatívnom vyjadrení, pokiaľ ich príjem porovnáme s priemernou mzdou. Zatiaľ čo priemerný slovenský dôchodca poberal dávku vo výške 39,5 percenta priemernej hrubej mzdy (to približne zodpovedá 51,9 percenta čistej mzdy), český dôchodca dostával 44,8 percenta priemernej hrubej mzdy (respektíve 56,1 percenta čistej mzdy).
Akokoľvek toto porovnanie môže vyzerať pre Česko priaznivo, skutočnosť je iná. České dôchodky sú výsledkom populistických rozhodnutí politikov a nezodpovedajú reálnym možnostiam tamojšej ekonomiky. Preto súčasná česká vláda prichádza s reformou, akokoľvek tým riskuje svoju popularitu. Viac-menej už nemá na výber.
Neudržateľná záťaž dôchodkov
Porovnávanie dôchodkov za minulý rok môže byť trochu zavádzajúce. Keby sme sa pozreli na čísla z roku 2021, rozdiel by bol výrazne menší. Medzi rokmi 2021 a 2022 narástol priemerný dôchodok v Česku o ťažko uveriteľných 26 percent. Ešte v roku 2021 bol pomer priemerného dôchodku k priemernej čistej mzde 49,8 percenta, čo zodpovedá situácii na Slovensku.
Dôvody rýchleho rastu českých dôchodkov majú pritom dve príčiny. Rovnako ako v iných štátoch dochádza k valorizácii, ktorá zohľadňuje infláciu a rast miezd. Českí politici však k základnej valorizácii vždy pridávali mimoriadnu. V minulom volebnom období a zvlášť vo volebnom roku 2021 bola valorizácia veľmi štedrá.
Automatický systém valorizácie v dobrých časoch prináša dôchodcom podiel na všeobecnom raste blahobytu. V čase vysokej inflácie však vytvára nerovnosť – zatiaľ čo reálna hodnota miezd klesá, kúpna sila dôchodkov zostáva stabilná. Český systém navyše motivoval k predčasným odchodom do penzie, a to v situácii rekordne nízkej nezamestnanosti a nedostatku pracovníkov.
Rýchly rast dôchodkov predstavuje čoraz väčšiu záťaž verejných rozpočtov. Za minulý rok dôchodkový systém v Česku vygeneroval deficit 21,5 miliardy českých korún (912 miliónov eur), zhruba trojnásobok plánovaného deficitu slovenskej Sociálnej poisťovne. Zatiaľ čo Sociálna poisťovňa schodok pokrýva zostatkom z minulých rokov, v Česku sa deficit premieta do štátneho dlhu. Prebytky generované v dobrých rokoch politici rozdali pri mimoriadnych valorizáciách.
Súčasná česká vláda preto začiatkom roka 2023 zatiahla záchrannú brzdu a mimoriadne znížila valorizáciu dôchodkov v tomto roku. Namiesto priemerného zvýšenia o 1 770 korún (75 eur) dostanú českí dôchodcovia pridané v priemere 760 korún (32 eur). Aj táto znížená valorizácia však udrží pomerne vysoký podiel priemerného dôchodku voči priemernej čistej mzde nad 50 percent.
Reforma pred nárazom
Parametrické úpravy dôchodkov nemôžu odvrátiť demografický problém. Napriek tomu sa zrejme už žiadna česká vláda nepokúsi zaviesť druhý pilier. Táto šanca už bola a pominula sa. Zostáva pomerne málo riešení – neskorší odchod do dôchodku, nižšie dôchodky a tiež hľadanie ďalších možností, ako zvýšiť príjmy.
Základnou ohlásenou zmenou novej reformy je úprava dôchodkového veku. Navrhovaná reforma ide podobným smerom ako posledná slovenská úprava – odchod do penzie nemá byť stanovený rovnakým vekom pre všetky ročníky.
Princípom v Česku má byť priemerná doba strávená v dôchodku 21,5 roka. Na porovnanie, podľa posledných údajov z roku 2021 strávia Česi v dôchodku 23,9 roka, pred pandémiou až 24,5 roka. Vek odchodu do dôchodku sa bude posúvať s predlžujúcou sa dobou dožitia a každý sa ten svoj dozvie 15 rokov dopredu.
Sprísnený bude aj predčasný odchod do dôchodku. Rovnako ako na Slovensku bude podmienkou účasť v systéme aspoň 40 rokov bez započítania doby štúdia. Zároveň však budú predčasné dôchodky menej krátené tým, ktorí do systému prispievali aspoň 45 rokov.
Ďalšou zmenou je úprava výpočtu dôchodkov, ktorá bude v najbližších rokoch postupne znižovať novopriznané penzie.
Na druhej strane sú reformy, ktoré majú zvýšiť príjmy. Odvodom budú po novom podliehať aj ľudia pracujúci na dohodu a štát bude dohody evidovať, aby predišiel obchádzaniu odvodových povinností. Zvýšiť sa majú aj príspevky živnostníkov.
Vláda chce zároveň motivovať dôchodcov, aby naďalej pracovali. Uvažuje sa o dvoch možnostiach – jednou je zľava z poistných odvodov, druhou možnosť zvýšenia dôchodkov. Vzhľadom na aktuálny nedostatok pracovníkov na českom trhu práce sa takáto politika javí ako veľmi potrebná. Zvlášť keď súčasný systém motivoval k predčasným odchodom do penzie.
Prorodinné prvky, ktoré môžu inšpirovať
Súčasťou českej vládnej koalície sú aj ľudovci (KDÚ-ČSL), ktorí vo vláde obsadili k reforme príslušné ministerstvo sociálnych vecí. Táto strana typicky presadzuje prorodinnú politiku. V minulosti to bolo najmä zvyšovanie daňových zliav na deti, zvlášť na druhé a tretie dieťa. Ľudovci sú ukotvení v moravskom katolicizme a vedia, kto sú ich voliči. V rámci možností sa to odráža i v navrhovanej reforme.
Rodičovský bonus by sme v českom systéme hľadali márne. Súčasná vláda však už od začiatku tohto roka zaviedla takzvané výchovné vo výške 500 korún (21 eur) za každé vychované dieťa. Tento príspevok podobne ako rodičovský bonus vyrovnáva nižšie dôchodky žien – matiek. V absolútnom vyjadrení je porovnateľný s tým, čo na Slovensku dostávajú rodičia priemerne zarábajúcich detí.
Tento nástroj však ministerstvo nepovažuje za systémový a do budúcna ho chce nahradiť takzvaným fiktívnym alebo, ako ho nazýva minister Marián Jurečka, „rodinným“ vymeriavacím základom. To by malo znamenať, že obdobie starostlivosti o deti či blízku osobu bude pre účely výpočtu dôchodku započítané rovnakým spôsobom ako práca za priemernú mzdu.
Druhým opatrením s prorodinným charakterom má byť zavedenie spoločného vymeriavacieho základu pre manželov (a registrovaných partnerov). Manželia by mali možnosť pre účely výpočtu dôchodku zlúčiť svoje vymeriavacie základy a rozdeliť si ich rovným dielom. Tým by sa výška dôchodku medzi manželmi vyrovnala, čo by pomohlo predovšetkým ženám po ovdovení.
Myšlienka spoločného vymeriavacieho základu pritom nie je úplne nová. Objavovala sa už vo výstupoch dôchodkových komisií zostavených predchádzajúcimi vládami. Podporuje ju napríklad aj ekonómka Danuše Nerudová, ktorá v prezidentskej kampani reprezentovala skôr progresivistické hodnoty.
Hoci český systém ako celok pre Slovensko rozhodne neposkytuje inšpiráciu – najmä neschopnosť prijať reformu, ktorá by skutočne smerovala ku koreňom problému, totiž k demografickej kríze –, niektoré prvky inšpiratívne byť môžu.
Práve spoločný vymeriavací základ manželov by mohol byť dobrým doplnkom rodičovského bonusu. K solidarite medzi rodičmi a deťmi by sa takto mohla doplniť dimenzia solidarity medzi manželmi.