S trochou humoru sa medzi ľuďmi dlhodobo vraví, že v žiadnej správnej slovenskej dedine nemôžu chýbať dve hlavné centrá kultúrneho a spoločenského života – kostol a krčma.
O ťažkých časoch pre kostoly a ich zatváraní sa na Slovensku hovorí už roky, pričom problémy pramenia nielen z menšieho záujmu o povolanie kňaza, ale predovšetkým z celkového úbytku kresťanov.
Keď napríklad Štatistický úrad SR vlani zverejnil podrobné výsledky sčítania obyvateľstva z roku 2021, vyplynulo z nich, že iba počet ľudí hlásiacich sa k rímskokatolíckej cirkvi klesol zhruba o 300-tisíc.
Podľa dát, ktoré sa podarilo získať Štandardu, sa však lepšie nedarí ani spomínaným krčmám, hoci situácia zďaleka nie je taká dramatická ako v susednom Česku.
Súbeh viacerých kríz
„V roku 2019 sme na Slovensku v obciach s menej než 5-tisíc obyvateľmi evidovali 2 985 prevádzok, tento rok v máji 2 825, čo predstavuje pokles približne 5,5 percenta. Napríklad v minulom roku ich na vidieku skončilo 155, zatiaľ čo v mestách s 50-tisíc a viac obyvateľmi to bolo 216,“ uviedol pre Štandard Branislav Kubiš, riaditeľ pre prevádzky a reštaurácie z Plzenského Prazdroja Slovensko.
Gastro ako také podľa Kubiša dlhodobo čelí nepriaznivej situácii, ktorá pramení z dvoch rokov covidovej pandémie, energetickej krízy a napokon aj rekordnej inflácie. Mnohé prevádzky podľa neho tomuto tlaku jednoducho čeliť nedokázali.
„Naše dáta však ukazujú, že ľudia chodia do podnikov a reštaurácií menej často ako predtým a znižuje sa aj počet ľudí, ktorí navštevujú podniky viac razy za týždeň. Na mnohých miestach sú teraz hostia navyše veľmi senzitívni na zmenu cien a zvažujú podľa nich svoju návštevu,“ dodáva s dôvetkom, že prevádzkam, ktorým dodávajú pivo (je ich asi 6-tisíc), sa snažia poskytovať odborné poradenstvo a komplexnú podporu.
„Len v roku 2022 sme do ich podpory na Slovensku investovali celkovo viac ako 4,2 milióna eur – od poskytnutia vybavenia ako napríklad výčapy, poháre, podpivníky, prenosné výčapné zariadenia cez naše rozvojové programy zamerané na kvalitu, odborné poradenstvo pre manažment a personál až po samotný vzhľad prevádzky,“ povedal Kubiš a dodal, že program sa odzrkadľuje vo väčšom záujme hostí a vyšších tržbách.
Skôr transformácia ako zánik
Trochu inú perspektívu ponúka Róbert Fegyveres, národný manažér predaja spoločnosti Heineken Slovensko, ktorý hovorí skôr o prerode klasických krčiem.
„Trend transformácie klasických krčiem pozorujeme dlhodobejšie. Platí to rovnako v mestách, ako aj na vidieku. Typických krčiem je na vidieku viac a preto je ich ubúdanie viditeľnejšie. Je to spojené aj s faktom, že mladšia generácia má už vyššie požiadavky na servis a vyhľadáva prevádzky s pekným prostredím a kvalitnou ponukou nápojov a jedál,“ skonštatoval pre Štandard.
„Už dnes vidíme, že mnohé prevádzky, ktoré donedávna ponúkali iba nápoje, menia charakter na menšie, jednoduchšie reštaurácie. Je možné, že ‚klasické dedinské krčmičky‘ sa postupne transformujú na iný typ poskytovania pohostinských služieb,“ dodáva.
Fegyveres vraví, že situáciu by zhrnul nasledovne: Predpokladaný vývoj je taký, že krčiem bude menej, ale prídu nové, modernejšie krčmy s novým sortimentom a taktiež cenotvorbou.
V porovnaní s Čechmi sme na tom dobre
V nedávnej minulosti rezonovala téma úbytku tradičných krčiem v susednom Česku, no tu je situácia výrazne horšia. Za posledné štyri roky ich totiž zmizlo viac než 1 300, čo je takmer 15 percent z pôvodného počtu. Z toho iba v minulom roku skončilo viac než 250 vidieckych pohostinstiev.
Zatiaľ čo v marci 2019, teda pred nástupom pandémie nového koronavírusu, tam spoločnosť Plzenský Prazdroj evidovala 8 929 pohostinstiev, tento rok v marci už iba 7 604. V celej Českej republike klesol počet prevádzok z 25 404 na 22 344. Do údajov sú zahrnuté iba krčmy a reštaurácie, nie napríklad kaviarne či bistrá.
„Na gastronómiu vplýva razantný rast cien vstupov. Najmä krčmári na dedinách musia veľmi citlivo zvažovať koncové ceny pre spotrebiteľov, pretože tí sú na akékoľvek zvýšenie veľmi citliví,“ povedal toho času obchodný riaditeľ Plzeňského Prazdroja Tomáš Mráz.
Navyše, mnoho ľudí na dedinách a v menších mestách prešlo na pitie piva v domácom prostredí. „A nových hostí zháňajú krčmári na dedinách veľmi ťažko,“ dodal.
To potvrdil aj Luboš Kastner z českej Asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov ČR. Počas tohtoročných veľkonočných sviatkov bola návštevnosť reštauračných zariadení medziročne nižšia o 12 percent.
„Oproti roku 2019 klesli nominálne tržby v pohostinstvách na vidieku o vyše 8 percent. Pritom vstupy v gastronómii išli nahor o 34 percent,“ povedal Kastner. „Biznis na dedinách nie je, ľudia do krčmy nechodia, pijú doma a tamojšie reštaurácie brutálne upadajú,“ podotkol.
Jediné, komu podľa Kastnera tržby reálne rastú, sú pražské reštaurácie a pohostinstvá. Tým sa tržby zvýšili o 36 percent. V krajských mestách rast predstavuje 22 percent. „Čím ďalej od Prahy, tým je biznis horší,“ dodal Kastner.
Kto je kto
Plzeňský Prazdroj je pivovarnícky gigant, pod ktorý spadajú značky ako Pilsner Urquell, Šariš, Gambrinus, Birell, Velkopopovický Kozel, Radegast alebo Smädný Mních. Patrí mu vôbec najväčší pivovar na Slovensku vo Veľkom Šariši. Prazdroj spadá pod japonskú pivovarnícku spoločnosť Asahi Group.
Heineken Slovensko zas zastrešuje značky ako Zlatý Bažant, Krušovice, Corgoň, Kelt, Desperados, Gemer alebo Starobrno. V tomto segmente ide o lídra na slovenskom trhu. Heineken Slovensko sídli a pivo varí v Hurbanove.