Rituálna vražda ako prejav vzdoru
Päť rokov po krvavom útoku na redakciu satirického týždenníka Charlie Hebdo, koncom septembra 2020, sa začal súdny proces v tejto kauze. Časopis opäť zverejnil tie isté provokatívne karikatúry proroka Mohameda, ktoré boli pred rokmi spúšťačom krvavého masakra. Prišiel ďalší atak na redakciu, ktorá sa však medzičasom presťahovala. Útočník priznal, že sa chcel redakcii pomstiť za opätovné zverejnenie karikatúr.
Nasledoval prejav prezidenta Macrona, v ktorom ostro kritizoval islamský separatizmus. Odsúdil náboženských radikálov, ohlásil povinnú návštevu škôlok a zákaz pôsobenia zahraničných imámov vo Francúzsku. Opäť sa prihlásil k sekularizmu a zákazu nosenia moslimských šatiek v školách a vo verejných inštitúciách.
Pred dvoma týždňami zas Francúzskom otriasol islamský terorizmus. Stredoškolský učiteľ dejepisu a geografie ukazoval žiakom počas vyučovania aj karikatúry Mohameda, avšak moslimských študentov vopred varoval a umožnil im opustiť triedu, ak si nepriali sa ne pozerať. Aj tak sa stal terčom islamského teroristu z Čečenska, ktorý mu pred školou odrezal hlavu.
Pri vyšetrovaní sa ukázalo, že moslimskí rodičia na učiteľa preto podávali sťažnosti, bola na neho uvalená fatva a moslimské organizácie voči nemu podnecovali nenávisť. Viacero z nich preto štát plánuje zakázať.
Kroky a vyhlásenia francúzskych predstaviteľov vyvolali v moslimskom svete mimoriadnu odozvu. Azda najväčšia konfrontácia nastala medzi tureckým a francúzskym prezidentom. Recep Tayyip Erdogan ostro zaútočil na Macrona, spochybnil jeho psychické zdravie a vyzval na bojkot francúzskych produktov.
Nasledovali protesty vo viacerých moslimských štátoch a v Saudskej Arábii muž zaútočil nožom na strážnika na francúzskom konzuláte. Francúzsko na oplátku povolalo na konzultácie svojho veľvyslanca v Turecku. Natoľko silné diplomatické gesto sme zaznamenali v turecko-francúzskych vzťahoch naposledy viac ako pred storočím. Dôvodom však nie je len rétorika ostatných dní a obmedzenie prístupu tureckých imámom do Francúzska, ale tiež diplomatické spory s Tureckom ohľadom Cypru, Líbye, či Sýrie.
Pre korektnosť dodajme, že skupina islamských intelektuálov verejne odsúdila vyzývanie na bojkot Francúzska a akékoľvek násilné reakcie na vyjadrenia prezidenta Macrona o sekularizme a islame.
Útočník prišiel do Francúzska len deň pred masakrom
Vo štvrtok ráno sa opäť rozozvučali notifikácie svetových médií po teroristickom útoku vo Francúzsku. Útočník tuniského pôvodu Brahim Issaoui s troma nožmi a koránom vošiel ráno do Baziliky Matky Božej v Nice. Zakričal Alláhu akbar (Boh je najväčší) a odrezal žene v kostole hlavu a smrteľne zranil ďalších dvoch ľudí. Do Európy sa tuniský útočník Brahim Issaoui pritom dostal pred mesiacom a pol, keď sa vylodil na talianskom ostrove Lampedusa. Do Francúzska dokonca len deň pred samým útokom, keď zatelefonoval svojmu bratovi do Tuniska. Podľa rodiny sa Brahim pred dvoma rokmi zmenil. Prestal piť alkohol, užívať drogy a začal sa intenzívne modliť. Raz sa už neúspešne pokúšal dostať do Európy. Rodina zostala po správach z Nice šokovaná.
Tunisko tento čin odsúdilo, vyjadrilo solidaritu s francúzskym národom a otvorilo vyšetrovanie vo veci teroristického útoku spáchaného Tunisanom v zahraničí. Radno spomenúť, že je to najdemokratickejší štát severnej Afriky, ktorý bol často okolitým príkladom.
Krvavý zločin v Nice pripomínal rituálnu vraždu kňaza Jacquesa Hamela v kostole spred štyroch rokov. Dodajme, že len pár dní pred útokom pritom francúzske ministerstvo vnútra varovalo regionálne úrady, že sa majú pripraviť na útoky džihádistických jednotlivcov. V sobotu sa odohral ďalší útok, tentoraz na gréckokatolíckeho kňaza, ktorý práve zamykal kostol. Kňaz je postrelený v nemocnici, polícia po útočníkovi ešte pátra, ale nevylučuje ani teroristický motív.
Mimoriadny stav sa nadobro udomácnil
Francúzsko následne opäť vyhlásilo tretí, teda najvyšší stav teroristického ohrozenia, ktorý bol naposledy aktivovaný pred dvoma rokmi pri útoku na vianočných trhoch v Štrasburgu. Emmanuel Macron čin označil za útok na celé Francúzsko. Počet vojakov hliadkujúcich v uliciach sa zvýšil z 3 000 na 7 000 so zámerom dožičiť vyšší stupeň ochrany pre školy, kostoly a cintoríny.
V Paríži sa uplatňuje dlhodobo a na celom území štátu platí už viac ako päť rokov minimálne druhý stupeň teroristického ohrozenia. Francúzsko ho vyhlásilo po útoku na redakciu satirického týždenníka Charlie Hebdo v januári 2015. V praxi to znamená, že v uliciach, najmä v blízkosti kľúčovej infraštruktúry, hliadkujú vojaci a bezpečnostné zložky majú rozšírené právomoci. Mimoriadny a dočasný režim predurčený na boj proti terorizmu sa vo Francúzskou stal bežnou realitou.
Ďalšie opatrenia proti islamskému terorizmu rozdelili parlamentné strany. Republikáni aj krajná pravica žiadajú tvrdšie kroky, najmä exemplárne tresty, vyhosťovanie radikálov a odoberania občianstva. Krajná ľavica reprezentovaná Jeanom-Lucom Mélenchonom zas ešte stále nezaujala k islamizmu jednoznačný postoj.
Je však zjavné, že popri pandémii sa bezpečnosť a v širšom zmysle identitárna politika a sekularizmus opäť stali ústrednou témou. Zo situácie ťaží Marine Le Penová, ktorá viní prezidenta Macrona z nedostatočných krokov a má ambíciou poraziť ho v prezidentských voľbách v máji 2022.
Je pravdepodobné, že Francúzsko čakajú ďalšie podobné útoky. O to zaujímavejšie bude sledovať, či sa Macron politicky posunie ešte viac doprava, ako činí ostatný rok, alebo sa napriek teroristickým činom pokúsi s piatimi miliónmi moslimov vo Francúzsku nadviazať dialóg.
