Uznať a oceniť prácu matiek je "bomba"

Dnes veľmi dôrazne zaznieva téma, ktorou žijem mnoho rokov a upozorňujem na ňu nielen na pôde slovenského parlamentu. Téma postavenia matiek a význam, uznanie ich práce pre rodinu a spoločnosť.

Vrátim sa o 25 rokov späť do Národnej rady SR. V diskusii o programovom vyhlásení vlády som navrhovala, aby deti mohli prispieť na dôchodok svojich rodičov a rodičia mesačne odkladať istý finančný obnos na štúdium svojich detí. To nás ešte čaká. Oba návrhy by boli odpočítateľnou položkou z daní. Vtedy som neuspela. V tomto volebnom období sa však začal napĺňať môj politický sen, časť z tohto návrhu bola prijatá. Parlament prijal výrazné navýšenie prídavkov na deti a rovnako navýšenie daňového bonusu. Že dnes rodičia reálne majú v peňaženke výrazne viac peňazí pre svoje deti je výsledok politického úsilia najmä Igora Matoviča, Milana Krajniaka a tohto parlamentu za rodiny a „zdravý rozum“. Dúfam, že headline na billboarde „za mamy bez daní“ a tak i ten politický sen – bude realitou.

Aká je cena neviditeľnej práce matiek
V roku 2005 prijal Európsky parlament moju iniciatívnu správu o chudobe žien v Európskej únii. Jedným zo záverov bolo aj to, že chudobou v starobe sú ohrozené hlavne mamy, pretože ich dôchodky sú veľmi nízke a nízke sú preto, lebo spoločnosť neocenila, že na svet priviedli deti a dlhší alebo kratší čas sa o tieto deti starali. Mnohé z nich majú minimálny dôchodok a v niektorých krajinách, ako napríklad v Taliansku, ženy v domácnosti nemajú žiaden dôchodok.

V roku 2009 bola prijatá ďalšia moja iniciatívna správa o diskriminácii mužov a žien, ktorí sa angažujú v solidarite medzi generáciami. Opäť to bolo o nedocenení neviditeľnej práce matiek, ktoré sa starajú o svoje deti.

 „Ten, kto chová ošípané, je produktívnym občanom štátu, ten, kto vychováva deti, ním nie je.“ Tieto slová zazneli v 19. storočí z úst národohospodára Lista a, žiaľ, v hlavách mnohých platia dodnes. Podľa nositeľa Nobelovej ceny za ekonomiku v roku 1993 Garyho Beckera by mala byť práca matiek vykazovaná ako náklady, ktoré by vznikli, keby sa tieto služby nakupovali na trhu. V USA sa práca matiek vykazuje ako prínos k hrubému domácemu produktu. U nás a v iných členských štátov Európskej únie to tak nie je. Nie je to tak preto, že starostlivosť o deti nie je v živote ženy, matky braná do úvahy. Takzvaný pay gap, čiže rozdiel v odmeňovaní medzi mužmi a ženami, je stále jednou z prioritných tém európskych krajín a je to tak od začiatku 50. rokov minulého storočia. Štúdie ukázali, že rozdiel v odmeňovaní sa začína u žien po prvom tehotenstve a materskej dovolenke. Po ďalších deťoch narastá. Ide to až tak ďaleko, že rodiny s deťmi patria dlhodobo k chudobou najviac ohrozeným skupinám obyvateľstva.

Ženy s deťmi sú menej akceptované u zamestnávateľov lebo sú menej disponibilné ako muži a ich pracovný čas je limitovaný starostlivosťou o rodinu. Ekonomická situácia v rodine ich často núti akceptovať menej zaplatenú prácu, čo by muž na ich mieste neurobil.

Čo nefiguruje v štatistikách neexistuje

Úloha matky nie je v spoločnosti docenená a nikto sa nepýta, ako môže ocenenie významu rodiny a neviditeľnej práce vykonanej v domácnosti prispieť k zvýšeniu hrubého domáceho produktu alebo národného hospodárstva. Táto práca nie je zachytená v žiadnych štatistikách, a preto nie je uznaná. Čo nefiguruje v štatistikách – neexistuje. Matka robí upratovačku, kuchárku, učiteľku, nákupkyňu, záhradníčku, psychologičku, finančnú analytičku, manažérku, pracovníčku v práčovni, taxikárku, animátorku, vychovávateľku, kultúrnu referentku, zdravotnú sestru… Jej práca podľa rôznych výpočtov európskych ale aj slovenských je ohodnotená na približne 1 536 eur mesačne. Počas vlády Ivety Radičovej som navrhla ministrovi Mihálovi, aby ku Dňu matiek namiesto ruží pripravil ženám neobvyklý darček. Aby jeho ministerstvo vypočítalo koľko je pre spoločnosť hodná práca matky, ktorá sa stará o deti. Nestalo sa tak. Možno tá ruža bola jednoduchšia a možno aj niekomu nie celkom vyhovuje, aby sa o tejto hodnote verejne hovorilo.

Málokomu napadne túto prácu matiek verbálne oceniť a už nikomu doteraz finančne odmeniť. Preto návrh Igora Matoviča na odpustenie daní pre matky s deťmi do 15 rokov považujem za geniálny. Nie je to žiadna „atómovka“, rozvrat verejných financií, chaos alebo iná katastrofa. Je to návrh, ktorý prácu matky považuje za dobro pre spoločnosť. Politika, ktorá navrhuje, že keď už matkám nedokážeme neviditeľnú prácu zaplatiť v čase, keď sa starajú o deti, tak im aspoň odpustíme dane. Mamy nejako neprivilegujeme, len im týmto návrhom splácame dlh. Inak by boli naďalej diskriminované a diskriminácia by mala byť zlom minulosti a nie nástrojom súčasnosti.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.