Ako Európsky parlament kde nič, tu nič nenápadne schválil Istanbulský dohovor

Pred týždňom Európsky parlament nenápadne, bez veľkého rozruchu, schválil Istanbulský dohovor. Odozvy na Slovensku neboli takmer žiadne. Prekvapuje to najmä preto, lebo pred tromi rokmi bol oň v slovenskej politike veľký zápas. Slovenský parlament trikrát odmietol dohovor, ale až na tretíkrát takým spôsobom, ktorý aj prezidentka uznala ako správny z ústavného hľadiska.

Zdá sa, že nás ten zápas pred tromi, štyrmi rokmi unavil a odvtedy oddychujeme.

Najprv si pripomeňme, čo je Istanbulský dohovor zač.

O čom je a o čom nie je Istanbulský dohovor

Oficiálne sa volá „Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu“. A pamätajte si najmä jednu vec, v ktorej sa skrýva najväčší podvod tohto dokumentu. On nie je o tom, čo má v názve. Teda on je aj o téme násilia proti ženám, ale najmä je o inom. O čom? Dovoľte, aby som zacitoval zo svojho článku, ktorý som napísal pred štyrmi rokmi:

„To, čo Istanbulský dohovor pridáva k téme, je radikálne a falošné rozšírenie pojmu násilia na ženách, radikálny a falošný dejinný výklad príčin tohto násilia a napokon záväzok signatárov uskutočniť radikálnu kultúrnu revolúciu vo vzťahoch medzi mužmi a ženami, ktorá je nepriateľská voči rodine, a presadiť genderovú ideológiu.“

Prečo sa hlasuje aj v členských štátoch, aj na úrovni EÚ?

Šesť členských krajín EÚ ešte neratifikovalo dohovor a ani sa nechystá. Ako sme spomenuli, Slovensko je jednou z nich. Prečo teda hlasoval Európsky parlament zastupujúci všetky členské krajiny? Lebo Európsky parlament sa hlasovania domáhal a otázku, či napriek nesúhlasu šiestich krajín s dohovorom o ňom hlasovať môže, vyriešil Európsky súdny dvor v prospech Európskeho parlamentu.

Preto sa hlasovalo. Ono sa vlastne hlasovalo dvakrát, lebo politiky EÚ, ktoré sa týkajú náplne dohovoru, sú dve. Jednou sú inštitúcie a verejná správa EÚ, druhou je justičná spolupráca v trestných veciach, azyl a zákaz vyhostenia alebo vrátenia. V prvom hlasovaní zo 751 poslancov hlasovalo za 472, proti 62 a zdržalo sa 73. V druhom bolo za 464, proti 81 a zdržalo sa 45.

Ak by vás niekto presviedčal, že vlastne o nič nejde, neverte mu. Dohovor je zlý duchom aj literou.

Výsledky oboch hlasovaní nájdete pod bodmi 135 a 136 tu. Obe sú takmer totožné. Môžeme ich teda vyhodnocovať, ako keby šlo o jedno hlasovanie. A je to zaujímavé vyhodnotenie. Potvrdzuje stabilitu niektorých zaujímavých úkazov.

Nesuverénne hlasovanie strany Smer

Je to len pár týždňov, odkedy vedenie strany Smer ohlásilo, že v zahraničnej politike bude Smer obhajovať suverenitu Slovenska, napríklad vo vzťahu k politike Bruselu. Tak sa na ten „suverenizmus“ pozrime.

Keď sa hlasovalo pred tromi rokmi o Istanbulskom dohovore v slovenskom parlamente, poslanci Smeru hlasovali proti dohovoru. Pred týždňom v Európskom parlamente všetci poslanci Smeru, Monika Beňová, Robert Hajšel, Katarína Roth-Neveďalová, vzorne hlasovali za dohovor.

Tento šport „V Bratislave proti Bruselu, v Bruseli za Brusel“ pestuje strana Smer dlhodobo a obzvlášť poslankyňa Beňová je v tomto užitočným nástrojom.

V KDH stabilný problém Štefanec

Ku KDH sa snažím vyjadrovať čo najmenej, ale tiež sa nedá stále chodiť okolo problému a nepomenovať ho. Poslankyňa Miriam Lexmann hlasovala tak, ako sa má. Proti dohovoru.

Poslanec Ivan Štefanec hlasoval v jednom hlasovaní za dohovor, v druhom sa zdržal.

Na slovenskej scéne KDH zvyklo vyjadrovať nesúhlas s dohovorom.

Revolučne zliberalizovaná Európska ľudová strana EPP

Po roku 1989 sme sa v KDH zvykli pochváliť našimi sesterskými kresťanskodemokratickými stranami na západ od nás. Nemecké CDU, CSU, holandská CDA, belgickí kresťanskí demokrati, rakúska ÖVP ... My už sme v tej Európe, tešili sme sa. Všetky tieto konzervatívne a kresťanské strany neskôr vytvorili na úrovni EÚ Európsku ľudovú stranu EPP. 

Odvtedy prešla tretina storočia. V knihe Levy prichádzajú som popísal proces postupného odkresťančenia EPP. Dnes je EPP pri hlasovaniach tohto typu takmer neodlíšiteľná od liberálov či socialistov. Je to liberálne zoskupenie.

V Európskom parlamente je 751 poslancov. Poslanecký klub EPP v Európskom parlamente je najpočetnejší zo všetkých, má 182 poslancov. Za Istanbulský dohovor hlasovalo v ňom 139 poslancov.

Viete koľkí z klubu EPP hlasovali proti? Jeden jediný. Teda jedna jediná. Miriam Lexmann. Jedna jediná poslankyňa. Nuž, konzervatívni Poliaci zo strany PiS v EPP nie sú, Maďari tiež nie.

Pre istotu som si skontroloval na webe formálny názov poslaneckého klubu EPP. Stále majú v názve v zátvorke napísané „Kresťanskí demokrati“.

Východ EÚ je prevalcovaný západom EÚ

Spomenuli sme, že šesť krajín EÚ neratifikovalo dohovor. Sú to Česko, Slovensko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko a Bulharsko. Všetko krajiny z východu EÚ, všetko postkomunistické krajiny, ktoré majú skúsenosť s utopickou ideológiou. Naopak, všetky krajiny zo „starej“ EÚ dohovor podporujú. A tiež pripomínajú, že tých šesť by konečne malo dohovor ratifikovať tiež.

Ktorí poslanci vlastne hlasovali proti dohovoru? Zoberme trebárs hlasovanie č. 1, kde bolo proti dohromady 62 poslancov. Všimnime si najmä poslancov z východu EÚ. Proti bolo 18 Poliakov (PiS), 10 Maďarov (Fidesz), 5 Čechov (prevažne ODS), dvaja Chorváti, po jednom z Litvy, Lotyšska a Estónska.  A Slováci Lexmann, Radačovský a Uhrík.

Týchto 41 poslancov je z krajín, ktoré spolu tvoria necelých dvadsať percent obyvateľstva EÚ. Avšak tieto krajiny dodali dve tretiny z tých 62 hlasov proti.

Pripomeňme, že v „starej“ EÚ majú všetky krajiny s výnimkou Talianska schválené manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Na východ od bývalej železnej opony je to naopak, s výnimkou Slovinska ich nemá žiadna krajina. Za to sa tam prijímajú zákony na ochranu manželstva, na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku, atď.

Pred kým sa to manželstvo chráni? Nuž, ak mám použiť pápežov pojem, tak pred ideologickou kolonizáciou zo Západu. Ako keby železná opona ostala, len sa zmenil smer, odkiaľ ideologická kolonizácia prichádza a zmenili sa používané prostriedky.

Východ EÚ sa však zneužívaniu pôdy EÚ progresívnymi revolucionármi ešte bráni.  

Je to hrozba rozdelenia EÚ

Zneužívanie pôdy EÚ progresívnymi silami na vytváranie ideologického tlaku na konzervatívnejšie východné členské krajiny je fenomén, ktorý trvá už tretie desaťročie. Veď už je to dvadsať jeden rokov, odkedy som predkladal v slovenskom parlamente návrh deklarácie o zvrchovanosti členských krajín EÚ v kultúrno-etických otázkach, ktorou sme žiadali, aby sa o týchto otázkach rozhodovalo v členských štátoch, nie na pôde EÚ. Už vtedy bolo ten tlak cítiť.

Lenže tlak stále narastá. Nové zmluvy EÚ s progresívnym obsahom, nové medzinárodné zmluvy, nové a nové rezolúcie Európskeho parlamentu, progresívne politiky Európskej komisie a Rady EÚ. A sankcie proti členským krajinám, raz proti Poľsku, potom proti Maďarsku.

A to všetko sa deje neustále, covid, necovid, vojna, nevojna. Stále.

Nemáme to tu u nás radi. Pripomína nám to komunizmus. Môže sa stať, že EÚ sa napokon rozbije týmto zbytočným a škodlivým ideologickým nátlakom.