Hospodárska vojna s Ruskom sa posunula na novú úroveň. Má aj prvé obete. A bude ich viac

Prevzatie a dočasná správa majetkov, ktoré v Rusku vlastnia dve európske energetické spoločnosti – fínska firma Fortum a nemecká Uniper –, sú výstražným príkladom otvorenia nového frontu ekonomickej vojny. Deje sa tak na základe Putinovho dekrétu z konca apríla. Ruský prezident ním umožnil zaviesť dočasnú štátnu kontrolu nad majetkom spoločností alebo jednotlivcov z nepriateľských štátov, ktoré robia alebo hrozia podobnými krokmi.

Spustila to kauza v Nemecku

Alexandra Prokopenková, vedecká pracovníčka z Carnegie Russia Eurasia Center, si myslí, že kroky Kremľa vyvolal nemecký spor s ruskou štátnou ropnou spoločnosťou Rosnefť. V marci totiž Spolkový správny súd v Lipsku zamietol jej žalobu, ktorá smerovala proti septembrovému rozhodnutiu nemeckej vlády podriadiť aktíva spoločnosti v Nemecku dohľadu národného energetického regulačného orgánu. Pred týmto krokom bola rafinéria spoločnosti Rosnefť treťou najväčšou v Nemecku, pričom jej podiel na spracovateľskej kapacite v krajine predstavoval viac ako 12 percent.

Nemecká vláda však bola pod veľkým tlakom. Jej rozhodnutie o prevzatí aktív spoločnosti Rosnefť bolo vynútené nezamýšľanými dôsledkami protiruských sankcií.

Rafinéria PCK Schwedt, ktorej väčšinovým vlastníkom je Rosnefť, je pre nemecké hospodárstvo kriticky dôležitá. Do hlavného mesta Berlín dodáva až 90 percent paliva. Avšak jej väčšinový vlastník, spoločnosť Rosnefť, spadala pod sankcie, a preto nemohla riadne fungovať. Jej transakcie by boli nezákonné, kvôli čomu to tamojšia vláda musela promptne vyriešiť. Udrela však na citlivé miesto.

Kremľu sa rozhodnutie nepáči. Odvetný úder prišiel rýchlo

V Moskve sa takéto kroky európskych orgánov čoraz viac považujú za lúpež za bieleho dňa, píše Prokopenková. Hlavnou hnacou silou odvetnej znárodňovacej kampane sú podľa nej takzvaní silovikovia – zástancovia tvrdej politickej línie a osoby s minulosťou v bezpečnostných službách, polícii alebo armáde.

Na čele ruskej firmy Rosnefť totiž stojí Igor Sečin, dlhoročný Putinov spojenec, ktorý je zároveň často označovaný za akéhosi vodcu kremeľskej frakcie silovikov.

Najnovšie aprílové opatrenie je pritom len ďalšou významnou nadstavbou už existujúcej ruskej odvetnej stratégie. Západné firmy môžu napríklad od decembra 2022 predávať svoje podiely v projektoch s ruskými partnermi len s 50-percentnou zľavou. Navyše musia z každej transakcie prispieť do ruskej štátnej pokladnice objemom financií v hodnote až 10 percent hodnoty aktív.

Spoločnosti Uniper aj Fortum sa pritom snažili zbaviť svojich podielov v Rusku ešte predtým. Moskva však aj to znemožnila. Ešte počas leta vydala nariadenie, ktoré bez osobitného povolenia prezidenta zakazuje západným investorom predávať svoje podiely v ruských podnikoch, ktoré sa týkajú výroby a dodávok tepla a elektriny. Povolenie však ani jedna nedostala.

Putinov dekrét, ktorý vstúpil do platnosti 25. apríla, dáva teraz Federálnej agentúre pre správu štátneho majetku aj právomoc kontrolovať aktíva západných firiem, ktoré pozastavili činnosť v Rusku. Jej úlohou je zhodnotiť tento majetok a následne ho predať ruským kupcom.

Prokopenková si myslí, že nedávne prebratie kontroly nad aktívami spoločností Fortum a Uniper je len predobrazom toho, čo príde.

Spoločnosti mali veľké podiely v ruských energetických podnikoch

Nemecká spoločnosť Uniper a fínska spoločnosť Fortum patria medzi mnohé západné spoločnosti, ktoré v reakcii na vojnu oznámili plány na odchod z ruského trhu, píše sa v správe S&P Global.

Príkaz ruskej vlády sa vzťahuje na takmer 84-percentný podiel Uniperu v spoločnosti Unipro, ktorá prevádzkuje päť tepelných elektrární v Rusku s celkovou kapacitou 11,25 gigawattov (GW). Na ilustráciu, dva bloky Atómových elektrární Mochovce majú výkon na úrovni zhruba jeden GW.

Ruská divízia spoločnosti Fortum má zase sedem tepelných elektrární v regiónoch Ural a Západná Sibír s celkovou kapacitou výroby elektrickej energie 4,7 GW a kapacitou výroby tepla 7,6 GW. Má tiež portfólio veterných a solárnych elektrární s výkonom 3,4 GW. Spoločnosť Fortum podľa informácií S&P Global uviedla, že účtovná hodnota jej ruských podielov k 31. decembru 2022 predstavovala 1,7 miliardy eur.

"Podľa súčasných poznatkov spoločnosti Fortum nový dekrét nemá vplyv na titul (registrované vlastníctvo) aktív a spoločností v Rusku. Stále však nie je jasné, ako to ovplyvní napríklad ruské prevádzky spoločnosti Fortum alebo prebiehajúci proces odpredaja," uvádza sa vo vyhlásení.

Rozdeľuj a panuj

Vďaka novému právnemu mechanizmu je podľa Prokopenkovej nepravdepodobné, že Kremeľ bude mať k zahraničným investorom rovnaký meter. Namiesto toho predpokladá, že bude s investormi uzatvárať samostatné dohody v závislosti od ich väzieb v Rusku, pričom sa bude snažiť rozdúchať nové rozpory na Západe a zároveň zvýhodňovať záujmové skupiny vo vnútri Ruska.

Dobrým príkladom je podľa nej Putinovo povolenie pre spoločnosť Novatek, súkromného ruského producenta plynu s dobrými konexiami v Kremli, zaplatiť spoločnosti Shell viac ako 1 miliardu amerických dolárov za jej podiel v ropnom a plynovom poli Sachalin-2. Konštatuje, že Moskva sa takýmto spôsobom bude snažiť vrážať nové a nové kliny medzi štáty a firmy na Západe.

Poukazuje na to, že európske a zámorské spoločnosti sa kvôli tomu ocitajú medzi dvoma mlynskými kameňmi. Na jednej strane sú pod verejným tlakom, aby prerušili väzby s Ruskom, no na druhej strane nemôžu aktíva odpredať hocikomu, väčšina ruských podnikov je totiž pod sankciami. A splnenie požiadaviek ruskej vlády pri predaji môže ľahko viesť k tomu, že nakoniec budú označené aj za podporovateľov Putinovej vojny.