V ruskej Belgorodskej oblasti na hraniciach s Ukrajinou pokračovali ostré boje s proukrajinskými sabotážnymi skupinami aj v utorok. Konflikty sa odohrali predovšetkým v obciach Kozinka, Glotovo a mestečku Grajvoron. Ozbrojené jednotky sa údajne pokúsili prekročiť hranicu aj pri dedinách Ščetinovka a Gorkovskij.
V prokremeľských sociálnych médiách sa podľa denníka Ukrajinska pravda medzitým objavili informácie o výbuchu v sídle tajnej služby FSB v samotnom Belgorode, údajne bolo napadnuté aj policajné veliteľstvo.
„V Belgorode najskôr na budovu FSB zvrhli výbušninu z dronu. Na streche jednej zo stavieb vidieť dym. Cesta k budove je prehradená. Na mieste už sú hasiči,“ citoval denník Ukrajinska pravda oznámenie z aplikácie Telegram.
Journalists, citing sources, write that in Belgorod, the departments of the Ministry of Internal Affairs and the FSB were attacked with UAVs. https://t.co/dExv2l6jys pic.twitter.com/8Oremqyt1V
— MAKS 23 🇺🇦🔜 (@Maks_NAFO_FELLA) May 23, 2023
Dianie v Belgorodskej oblasti vyvolalo v ruskom informačnom priestore „paniku“ a „šok“, zhodnotili analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), podľa ktorého útok cez hranice ruských komentátorov prekvapil.
Pripomíname, že informácie nie je možné v podmienkach vojny nezávisle overiť. Neprehľadnosť komplikuje aj fakt, že v pohraničnom regióne kvôli vyhlásenej „protiteroristickej operácii“ platí zákaz publikovať správy bez povolenia miestnych úradov.
Kto za tým stojí?
K útokom svojich ozbrojencov vedených z Ukrajiny sa prihlásila Légia Sloboda Rusku, dobrovoľnícka jednotka údajne bojujúca na strane Ukrajiny, ktorá podľa svojich tvrdení výpad na ruské územie uskutočnila spolu s Ruským dobrovoľníckym zborom.
Protikremeľská jednotka Légia Sloboda Rusku v ukrajinskej televízii oznámila, že chce spoločne s Ruským dobrovoľníckym zborom vytvoriť „demilitarizovanú zónu pozdĺž hranice“. Mala by zabrániť tomu, aby ruská armáda ostreľovala Ukrajinu.
I must say that roads in Belgorod region are pretty good.
Probably they prepared the roads to welcome the liberators 👌 pic.twitter.com/ZnoNYVdOta
— Alex Bond (@AlexBondODUA) May 23, 2023
Pokiaľ ide o postoj Kyjeva, Ukrajina poprela, že by mala s udalosťami v Belgorodskej oblasti čokoľvek spoločné a skonštatovala, že za nimi stoja ruskí partizáni.
Pravda je, že podľa informácií dostupných už krátko po útoku ozbrojenci použili aj ťažkú vojenskú techniku vrátane amerických obrnených vozidiel MRAP, ktoré má vo výzbroji práve Kyjev. Navyše, protikremeľskí ozbrojenci viedli útok z ukrajinského územia.
#Russia: A M1224 MaxxPro MRAP was captured by the Russian army during today's raid of the pro-Ukrainian Russian units over the border into #Belgorod Oblast. pic.twitter.com/SCHU1nUM1D
— 🇺🇦 Ukraine Weapons Tracker (@UAWeapons) May 22, 2023
Vplyv neonacistov
Štandard už včera informoval o spornom pozadí niektorých účastníkov operácie. Ruský dobrovoľnícky zbor vedie Denis Kapustin (známy aj ako Denis Nikitin), ktorý sa hlási k neonacizmu. Zbor pritom používa symboliku niekdajšej Ruskej oslobodeneckej armády, známej aj ako vlasovci, ktorá počas druhej svetovej vojny bojovala na strane nacistického Nemecka.
Ďalšou viditeľnou osobou Ruského dobrovoľníckeho zboru je Alexej Levkin, známy ako líder neonacistickej formácie Wotanjugend. Tá v minulosti podľa investigatívneho webu Bellingcat napríklad usporiadala seminár, ktorý zahŕňal prednášky o rase, výcvik strelných zbraní a dokonca aj simulovaný turnaj v boji s nožom.
Wotanjugend sa počas svojej existencie zviditeľnil aj vystavovaním neonacistických symbolov vrátane obrazu Adolfa Hitlera a zástavy s hákovým krížom alebo sympatiami k belošským teroristom ako Anders Breivik alebo Brenton Tarrant.
Levkin sa pred rokmi podľa Bellingcatu nádejal, že dostane ukrajinské občianstvo a bol kľúčovou postavou verejného tlaku kontroverzného bataliónu Azov na získanie ukrajinského občianstva pre krajne pravicových radikálov zo zahraničia, ktorí sa k Azovu pripojili.
„Levkin má minulosť plnú neonacistického extrémizmu a násilia vo svojom rodnom Rusku. V roku 2006 bol zatknutý za dvojnásobnú vraždu, ale obvinenia boli neskôr stiahnuté; bol členom neonacistického gangu, ktorý sa údajne podieľal na vandalizme židovských a moslimských hrobov na cintoríne, niekoľkých útokoch a najmenej štyroch vraždách. Levkin bol údajne zadržaný pre povinnú psychiatrickú liečbu a prepustený v roku 2011,“ sumarizuje Bellingcat.
Dodajme však, že ideológia skupiny Légia Sloboda Rusku je podľa všetkého oveľa menej radikálna, než v prípade Ruského dobrovoľníckeho zboru. Z ich vyhlásení vyplýva, že v skupine majú vplyv nacionalistické, ako aj liberálne myšlienky. Jednotka údajne bola podľa ukrajinskej tlačovej agentúry UNIAN vytvorená z ruských dezertérov, ktorí sa po invázii pridali na ukrajinskú stranu, aby bojovali proti „skutočným fašistom".
Rusi hovoria o zabití desiatok militantov
Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že ruské ozbrojené sily militantov už odrazili a následne zlikvidovali. „Počas protiteroristickej operácie boli nacionalistické formácie zablokované a zničené leteckými údermi a delostreleckou paľbou," uviedol v utorok rezort.
Zvyšná časť „nacionalistov bola zatlačená na ukrajinské územie, kde boli ostreľovaní, až kým neboli úplne zlikvidovaní,“ píše sa vo vyhlásení.
O život vraj prišlo „viac ako 70 ukrajinských teroristov“ a prišlo k zlikvidovaniu štyroch bojových obrnených vozidiel a piatich pickupov.
Ruské ministerstvo obrany konštatovalo, že za operáciou treba hľadať snahu Kyjeva odvrátiť pozornosť od porážky v Bachmute. Dobytie tohto mesta Rusi oznámili v sobotu.
Obavy z ukrajinskej invázie
Rétorike Kremľa však protirečia neustále prichádzajúce zábery z oblasti, ako aj tvrdenia ruských vojnových blogerov. Podľa nich protikremeľskí ozbrojenci až do večerných utorňajších hodín ovládali časti pohraničných obcí Kozinka a Grajvoron.
Na vplyvných ruských telegramových kanáloch sa šíria špekulácie, že Ukrajina sústreďuje regulárne vojská v Charkovskej a Sumskej oblasti a mohla by sa pokúsiť o väčší vpád na ruské územie.
Takýto scenár nie je úplne nereálny. Ako nedávno informoval americký denník Washington Post, ktorý sa odvolával na uniknuté materiály amerických spravodajských služieb, okupáciu ruských pohraničných miest vraj navrhoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Cieľom tejto stratégie by bolo posilniť vyjednávaciu pozíciu Kyjeva.
Samotný Kremeľ len niekoľko hodín predtým priznal, že potrebuje sústreďovať svoje vojenské úsilie, aby sa vyhol ďalšiemu ukrajinskému prieniku na ruské územie. Zároveň vyjadril „hlboké znepokojenie" nad udalosťami.
„To, čo sa stalo včera, je dôvodom na hlboké znepokojenie a opätovne to potvrdzuje, že ukrajinskí militanti pokračujú v svojich aktivitách proti našej krajine,“ povedal reportérom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
„Vyžaduje si to väčšie úsilie z našej strany a toto úsilie pokračuje – špeciálna vojenská operácia pokračuje – takže sa to už viac nestane,“ dodal s použitím výrazu, ktorým Kremeľ označuje vojenskú inváziu Moskvy na Ukrajine.
🇷🇺🇺🇦🧵Official statement by the Russian Defence Ministry on the situation in #Belgorod Region.
Having been defeated in the town of Artyomovsk, the Kiev regime has moved on to carrying out terrorist actions against the civilian population.
Yesterday, after intense shelling of… pic.twitter.com/s2kWHmkxpw
— Jos Quinten (@TaranQ) May 23, 2023
Prišlo k zraneniam, materiálnym škodám aj jednému úmrtiu
Pri infiltrácii skupiny ozbrojencov však bolo zranených najmenej 12 civilistov. A obyvatelia deviatich obcí vrátane mestečka Grajvoron boli „presídlení". Informoval o tom v utorok gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov, z ktorého statusu na sociálnych sieťach citovala britská stanica BBC.
Gubernátor spresnil, že obce okresu Grajvoron sa dostali pod mínometnú a delostreleckú paľbu a boli napadnuté aj bezpilotnými lietadlami. Okrem zranenia 12 civilistov došlo aj k poškodeniu 29 súkromných domov a troch áut. Celkovo 14 obcí sa ocitlo bez dodávok elektrickej energie.
Gladkov vo svojom statuse na platforme Telegram okrem toho spresnil, že počas evakuácie zomrela jedna žena narodená v roku 1941. Bližšie podrobnosti však neuviedol.