Umelá inteligencia a prirodzená ľudskosť. Je hrozba transhumanizmu reálna?

O experimentoch s umelou inteligenciou takmer v každej oblasti sa popísalo už mnoho: stanovuje lekárske diagnózy, vytvára politické analýzy, demonštruje humanoidné „pocity“. A možnosti jej využitia hlási aj sféra náboženstva.

Žehnajúci robot a príprava homílií

Celosvetovo známym sa stal napríklad „žehnajúci“ robot BlessU-2 predstavený pri päťstom výročí reformácie vo Wittembergu, ktorého hlavným účelom bolo podnietiť širšiu diskusiu o význame umelej inteligencie v náboženskom priestore. Inteligentný robot „vypočul“ prosby modlitebníkov a podľa nich im so zdvihnutými rukami naformuloval požehnanie na mieru; samozrejme, aj s možnosťou tlače.

Príprava teologicky fundovaných homílií či katechéz je ďalšou obľúbenou oblasťou využitia umelej inteligencie, ktorej stačí zadať tému či súradnice z Biblie a za pár okamihov pripraví slušnú nedeľnú kázeň. Umelá inteligencia otvára doposiaľ nevídané možnosti. Treba však povedať, že podnes to nie je obojsmerná premávka. Za kvalitným rozvojom v oblasti technológií kvalitná teologická reflexia „mierne“ zaostáva. V poslednom období preto pribúda počet aj intenzita hlasov vo vnútri cirkvi volajúcich po zmene.

Patrí k nim aj známy kardinál a holandský prímas Wilhelm Jacobus Eijk, ktorý sa v nedávnom rozhovore pre mediálnu skupinu ACI opäť vyjadril o potrebe jasného stanoviska zo strany Katolíckej cirkvi v tejto oblasti. Predstaviteľ konzervatívnejšieho krídla kardinálskeho kolégia sa v minulosti viackrát zasadzoval aj za vyjadrenie jednoznačného a systematizovaného postoja k otázke rodovej ideológie. Naposledy tak urobil v otvorenom liste v decembri minulého roka, v ktorom pápeža Františka znova dôrazne žiada o vydanie encykliky o tejto pálčivej problematike.

Podobne aj teraz v tom má odborník na bioetiku jasno: „Cirkev sa musí vyjadriť k vplyvu umelej inteligencie na človeka vo svojich oficiálnych dokumentoch.“ Na druhej strane si kardinál a utrechtský arcibiskup uvedomuje, že na vydanie oficiálneho stanoviska je potrebný čas na dôkladné skúmanie a hlbšie reflexie.

Ako príklad uviedol, že prvé dieťa sa metódou IVF (in vitro fertilizácia) narodilo v roku 1978, ale stanovisko Kongregácie pre náuku viery Fidei donum prišlo až o deväť rokov neskôr. Kým teda cirkev vydá oficiálny dokument ako usmernenie, je podľa kardinála Eika potrebné, aby bola prítomná napríklad v oblasti používania chatbotov. „Chatboty potrebujú prísun informácií a pri procesoch ich dodávania nesmieme chýbať. Keď budeme váhať príliš dlho, potom odpovede prichádzajúce od umelej inteligencie ovplyvní niekto iný.“

Transhumanizmus: idea nadčloveka v novom šate

V súvislosti s umelou inteligenciou sa skloňuje oveľa závažnejší problém s viacerými odtieňmi a ideologickým pozadím: transhumanizmus. Častým odtieňom je problém, ktorý kardinál Eijk pomenoval ako náhradu človeka a úbytok ľudského kontaktu. Ten však zo života cirkvi úplne vymiznúť nemôže.

Slávenie liturgie a vysluhovanie sviatostí totiž predpokladá fyzickú prítomnosť a osobný kontakt. Rovnako aj slovo katechéza obsahuje v gréckej pôvodine moment osobnej prítomnosti a zdieľania, ktorý nie je možné úplne vynechať. Vychádzajúc zo situácie vo vlastnej krajine však holandský kardinál vyjadril svoje obavy v oblasti zdravotnej starostlivosti.

V krajine s legalizovanou eutanáziou a postupným zapájaním umelej inteligencie do nemocničnej oblasti nie je vzdialený scenár, keď táto inteligencia vyhodnotí šance pacienta na prežitie ako štatisticky nízke a rozhodne o jeho „dobrej smrti.“ Dobrej pre koho? Nezredukujeme pacienta na sumár dát, ktoré treba efektívne vyhodnotiť?

Ešte nebezpečnejší odtieň transhumanizmu nesie prvky futurizmu a podobne ako rodová ideológia predstavuje vážnu výzvu pre kresťanskú antropológiu. Ide vlastne o (post)modernú aktualizáciu Nietzscheho idey nadčloveka s malou úpravou oproti nacistickej aplikácii.

Ďalší krok v evolúcii urobíme pomocou umelej inteligencie. Konečne vytvoríme „božského človeka“ bez akýchkoľvek obmedzení, ktorý bude žiť večne a zbavíme ho nepohodlných a onedlho prebytočných barličiek náboženstva, filozofie, etiky. Že je to len nejasná hudba ďalekej budúcnosti? Zdá sa, akoby niektorí už mali jej notový zápis (takmer) hotový.

Potrebujú algoritmy morálku?

Na pozadí týchto úvah vyznieva spomínaná potreba zrozumiteľnej odpovede cirkvi ešte naliehavejšie. Vo februári 2020 podpísala Pápežská akadémia pre život a nadácia RenAIssance spoločnú „Rímsku výzvu“ so zástupcami IBM a Microsoftu, ktorá stanovuje šesť etických princípov pri aplikovaní umelej inteligencie: transparentnosť, inklúzia, zodpovednosť, nestrannosť, spravodlivosť a bezpečnosť.

K signatárom Rímskej výzvy za etickú umelú inteligenciu (Rome Call for AI Ethics) sa v januári tohto roka pridali aj zástupcovia judaizmu a islamu. Pápež František v spojitosti s Rímskou výzvou použil nový pojem: „Začína sa nám črtať nová disciplína, ktorú by sme mohli nazvať ,etický vývoj algoritmov´, alebo jednoduchšie ,algoretika´.“

Pápež zároveň varoval, že nesmieme pripustiť, „aby sa rozhodnutie o živote a osude ľudskej bytosti zverilo algoritmu.“ Umelá inteligencia etiku jednoznačne potrebuje. Potrebuje etiku, ktorá určí jasné hranice nehumánnemu transhumanizmu. Takýto druh „evolúcie“ si väčšina z druhu Homo sapiens sapiens (zatiaľ) neželá.